Kultúra a umenie sa v Československu v 2. polovici 20. storočia rozvíjali podľa pokynov vládnucej komunistickej strany. Všetko, čo len v náznakoch ohrozovalo komunistickú ideológiu (systém názorov, postojov a hodnotení, ktoré vyjadrovali záujmy komunistov), bolo zakázané a odmietané. Podozrivé boli najmä umelecké a kultúrne prúdy, prenikajúce z kapitalistického tábora. Jediným povoleným umeleckým smerom bol socialistický realizmus, podľa vzoru ZSSR. Prejavil sa v literatúre, výtvarnom umení a architektúre.


 

Cenzúra

 

Cenzúra bola oficiálna kontrola (a následné obmedzenie či zákaz) verejne publikovaných alebo prezentovaných textov, televíznych a filmových diel, divadelných hier z  politického či štátneho hľadiska. Domáce aj zahraničné diela boli prísne kontrolované. Stačilo slovko, či veta, ktorá sa nepozdávala komunistickým predstaviteľom a dielo bolo zakázané – tak vznikli napríklad „trezorové filmy“, ktoré sa namiesto na plátna kín dostali do trezoru. Aj televízne a rozhlasové vysielanie bolo prísne kontrolované a neobjektívne, preto mnohí ľudia, aj pod hrozbou väzenia, počúvali zakázané rozhlasové stanice Slobodná Európa, Hlas Ameriky, Rádio Vatikán a iné.

 

Štát podporoval iba niektoré umelecké smery a orientoval sa najmä na sovietsku kultúru. Nesocialistická kultúra bola zriedkavá. Umelci, ktorí sa odmietali podrobiť diktátu vládnucej strany, mali zakázanú činnosť – nesmeli vystupovať, publikovať, vystavovať.


 

Podmienky pre kultúru

 

Na druhej strane však modernizácia života v povojnových rokoch podporovala rozvoj kultúry. Budovali sa nové kultúrne zariadenia – kiná, kultúrne domy, divadlá. V mnohých mestách vznikali múzeá, verejné knižnice, divadelné, hudobné a folklórne súbory, rôzne krúžky a ľudové školy umenia. Zlepšilo sa hmotné postavenie obyvateľov, ktorí si mohli dovoliť navštevovať kultúrne podujatia, kupovať si knihy, noviny, či hudobné platne.

 

Zvýšil sa aj počet tvorcov – spisovateľov, hercov, režisérov, hudobníkov, výtvarníkov a novinárov. Rozvíjala sa masová kultúra, ktorá ovplyvňovala široké vrstvy obyvateľstva a nazývala sa socialistická kultúrna revolúcia.


 

Rozhlas a televízia

 

Kultúrny život významne ovplyvnili technické novinky a prostriedky.

 

Rozhlas na Slovensku vysielal už od roku 1926 a počet poslucháčov sa stále zvyšoval. V 50tych rokoch mala rádioprijímač takmer každá rodina. Od roku 1985 sa začalo vysielanie z novej budovy – „obrátenej pyramídy“ - na Mýtnej ulici v Bratislave. V súčasnosti Slovenský rozhlas vysiela na 6 okruhoch. Jeho neodmysliteľnou súčasťou je aj Symfonický orchester Slovenského rozhlasu - najstaršie hudobné teleso na Slovensku.

Pravidelné vysielanie z bratislavského televízneho štúdia začalo 3. novembra 1956. Hlavným programom prvého televízneho vysielania bol prenos zo slávnosti v bratislavskom PKO. V čase prvého vysielania bolo na Slovensku približne iba 500 televízorov. Najprv sa vysielalo dvakrát týždenne, od 3. novembra 1957 každý deň okrem pondelka. Vysielanie bolo najprv čierno-biele a od roku 1970 farebné. Centrom televízneho vysielania sa stala výšková budova v bratislavskej Mlynskej doline.

 

 

Budova Slovenského rozhlasu na Mýtnej ulici v Bratislave

Zdroj:http://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%BD_rozhlas



Budova Slovenskej televízie v Mlynskej doline v Bratislave

Zdroj:http://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%A1_telev%C3%ADzia


 

Divadlo a film

 

V roku 1948 bolo na slovensku 6 profesionálnych divadelných scén, v roku 1961 už 20. Významní slovenskí režiséri: Janko Borodáč, Ján Jamnický, Josef Budský, Karol L. Zachar, Pavol Haspra, Ľubomír Vajdička, Jozef Bednárik.

 

Významní slovenskí herci: Janko Borodáč, Oľga Borodáčová, Andrej Bagar, Hana Meličková, Mikuláš Huba, Ján Jamnický, František Dibarbora, Ladislav Chudík, Július Pántik, Jozef Kroner, Božidara Turzonovová, Emília Vášáryová, Michal Dočolomanský, Martin Huba a iní.V Bratislave na Kolibe vznikli filmové atliéry. Zlatým obdobím kina u nás boli päťdesiate roky. V roku 1966 získal Oskara pre Československo film Obchod na korze. Režisérom bol Ján Kadár a hlavnú úlohu stvárnil slovenský herec Jozef Króner.


 

Literatúra

 

Po roku 1948 sa aj v literatúre prejavil socialistický realizmus. Dominovali témy kolektivizácie, industrializácie a druhej svetovej vojny, a to v textoch Dominika Tatarku, Františka Hečka, Vladimíra Mináča, Petra Karvaša, Alfonza Bednára, Rudolfa Jašíka a iných.

 

Dielo Démonod D. TatarkuAko chutí moc od Ladislava Mňačka boli zakázané.


 

Dominik Tatarka

Zdroj:Kováč, D. a Kamenec, I. a Kratochvíl, V.: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997                Zdroj:Kováč, D. a Kamenec, I. a Kratochvíl, V.: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997


 

 

Populárna hudba

 

Populárna hudba začala na Slovensku predbiehať popularitu ľudovej hudby až po roku 1950. K prvej generácii hudobníkov slovenskej populárnej hudby patrili: skladateľ Gejza Dusík a  spevák František Krištof Veselý.

V 60tych rokoch sa presadili aj slovenské kapely a speváci: Prúdy (Pavol Hammel, Marián Varga) a  Modus (Ján Lehotský). S hudobníkmi začali spolupracovať textári Kamil Peteraj a Boris Filan. Koncom 70. rokov sa začala presadzovať skupina Taktici, na prelome desaťročia skupina Elán (Jožo Ráž),speváci Marika Gombitová, Dušan Grúň, Eva Kostolányiová, Karol Duchoň, Karol Konárik, Peter Lipa a od 80. rokov Miroslav Žbirka, Peter Nagy, Robo Grigorov, Richard Müller, Darina Rolincová, Júlia Hečková a iní.

 

 

Známi umelci

 

Mnohí umelci, súbory a kultúrni predstavitelia dosiahli svetové úspechy. Patrili k nim napríklad: operný spevák Peter Dvorský, koncertný umelec Bohdan Warchal, skladatelia JánCikkerIľja Zeljenka, výtvarník Albín Brunovský, herec Jozef Króner, režisér Juraj Jakubisko a iní. Vysokú úroveň a úspechy dosiahli aj ľudové súbory LúčnicaSĽUK (Slovenský ľudovo-umelecký kolektív), či Slovenská filharmónia opera SND.


 

Peter Dvorský                    Jozef Króner                                 Lúčnica

Zdroj:Kováč, D. a Kamenec, I. a Kratochvíl, V.: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997   Zdroj:Kováč, D. a Kamenec, I. a Kratochvíl, V.: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997   Zdroj:Kováč, D. a Kamenec, I. a Kratochvíl, V.: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997



 

Športové úspechy

 

Po skončení 2. svetovej vojny slovenskí športovci úspešne reprezentovali Československo na svetových súťažiach a získali aj olympijské medaily. Boli to:

 

Ondrej Nepela v krasokorčuľovaní (1972), Anton Tkáč v cyklistike (1976), Jozef Pribilinec v chôdzi (1988), Miloš Mečíř v tenise (1988) a iní.

 

 

Ondrej Nepela                    Jozef Pribilinec                    Miloš Mečíř

Zdroj:http://tmp.aktualne.centrum.sk/sport/dalsie-sporty/clanek.phtml?id=1194739Zdroj:http://tmp.aktualne.centrum.sk/sport/dalsie-sporty/clanek.phtml?id=1194739Zdroj:http://tmp.aktualne.centrum.sk/sport/dalsie-sporty/clanek.phtml?id=1194739


 




Zopakujte si:
1. Vysvetli pojmy komunistická ideológia a cenzúra.
2. Čo vieš o začiatkoch televízie na Slovensku?
3. Vymenuj významných slovenských umelcov.
4. Ktorí slovenskí športovci získali olympijské medaily?

Použitá literatúra:
1. Kováč, D. a Kamenec, I. a Kratochvíl, V.: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997
2. Slovensko, Ottova obrazová encyklopédia, Ottovo nakladateľstvo, Bratislava 2006



Zdroje obrazkov:
http://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%BD_rozhlas
http://sk.wikipedia.org/wiki/Slovensk%C3%A1_telev%C3%ADzia
Kováč, D. a Kamenec, I. a Kratochvíl, V.: Slovensko v novom storočí, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1997
http://tmp.aktualne.centrum.sk/sport/dalsie-sporty/clanek.phtml?id=1194739