V 15. storočí sa v Čechách prejavili politické problémy - oslabenie pozície panovníka a vysokej cirkevnej hierarchie za vlády Václava IV. (1378 - 1419), ktorý súperil o moc s bratom Žigmundom Luxemburským. Najväčšia kritika sa však týkala cirkvi, najmä jej bohatstva a zasahovania do politiky a štátnych záležitostí. Cirkev vlastnila takmer v tretinu pôdy v Čechách. Roľníkov nútila platiť desiatky, vysoké sumy vyberala od veriacich za cirkevné úkony (krsty, sobáše, pohreby, omše). Veľká časť z týchto cirkevných príjmov plynula do pápežskej pokladnice. Úpadok cirkvi vyvrcholil, keď boli zvolení dvaja pápeži a vznikol pápežský rozkol -schizma.

 

 

Proticirkevné hnutie

Neporiadky v cirkvi vyvolali odpor aj v Čechách. Kritici videli príčiny krízy v odklone od kresťanských ideálov, v prepychovom živote cirkvi, jej chamtivosti a túžbe po peniazoch. S kritikou cirkevných hodnostárov vystupovali kazatelia , ktorí zdôrazňovali Kristovu chudobu a žiadali nápravu cirkvi. Najodvážnejším kritikom cirkvi aj spoločnosti bol Majster Ján Hus. Vychádzal z myšlienok anglického reformátora Johna Wycliffa o božom zákone ako najvyššej norme ľudského konania a o potrebe návratu cirkvi k pastierskemu poslaniu vyvlastnením ich majetku a vylúčením ich zásahov do svetských záležitostí. Jan Hus tieto názory aplikoval na české pomery a získal si podporu kráľa Václava IV. a časti šľachty.


 

Majster Jan Hus (1371 – 1415)

Najznámejší predstaviteľ českého reformačného hnutia sa narodil v juhočeskom Husinci. Vyštudoval na Karlovej univerzite, stal sa Majstrom slobodných umení (1396) na tejto univerzite (kde ako profesor prednášal) a zároveň bol vysvätený za kňaza (1400).

V roku 1402 sa stal Majster Jan Hus kazateľom v Betlehemskej kaplnkev Prahe. Tu kritizoval hriešnych vysokých cirkevných hodnostárov ako aj pápeža. Kázňami si Ján Hus znepriatelil cirkevných predstaviteľov, ktorí na neho podali žalobu. Kráľ Václav IV. však stál na Husovej strane. Ján Hus sa zaslúžil o počeštenie pražskej univerzity. Na jeho návrh Václav IV.Kutnohorským dekrétom roku 1409 priznal Čechom na pražskej univerzite tri hlasy a cudzincom (najmä Nemcom) spolu len jeden hlas. V roku 1412 Hus verejne vystúpil proti predávaniu odpustkov (za peniaze vykúpené hriechy). Pápež za to dal Husa do cirkevnej kliatby. Hus odišiel do južných Čiech a v okolí Kozieho Hrádku pokračoval v kazateľskej a literárnej činnosti. V roku 1414, na podnet uhorského a nemeckého kráľa a rímskeho cisára Žigmunda, bol zvolaný cirkevný koncil (snem) do Kostnice. Riešiť mal pápežský rozkol a posúdiť vieroučné otázky (sem spadala aj Husova kritika cirkvi). Hus prijal pozvanie na koncil. Ochranu mu mal poskytnúť Žigmundov ochranný list - glejt. Koncil však jeho učenie vyhlásil za kacírstvo, Husa zatkli a väznili (od novembra 1414) a keďže Hus nechcel odvolať svoje učenie, vyhlásil ho koncil za kacíra a odsúdil na smrť upálením. 6. júla 1415 Jana Husa v Kostnici upálili.

 

 

Husitstvo

Po smrti Jána Husa sa stal kalich symbolom celonárodného protestu, ktorý združoval všetky opozičné vrstvy českej spoločnosti (prívrženci Husa sa začali nazývať husiti). Kalich preto, lebo od roku 1414 Husovi stúpenci pri bohoslužbe prijímali nielen hostiu (telo Kristovo) ale aj víno z kalicha (krv Kristova). Toto prijímanie vína z kalicha bolo dovtedy povolené len kňazom, ale Husovi prívrženci ho prijímali všetci, čím chceli poukázať na rovnosť všetkých veriacich pred božím zákonom. Kazatelia, ktorí šírili medzi ľudom revolučné myšlienky hlásali, že čoskoro zanikne stará, nespravodlivá spoločnosť. Usporadúvali púte na hory, ktorým dávali biblické mená (Tábor, Oreb, Sion). Tak sa sformovali tri hlavné prúdy husitského hnutia:

  • radikálni táboriti,

  • centristickí orebiti, po Žižkovej smrti nazývaní sirotkovia,

  • umiernení Pražania.

 

Radikálne krídlo tvorili chudobní mešťania, sedliaci a zemania. Chceli utvoriť spoločnosť bez mocných pánov a vysokých cirkevných hodnostárov. Umiernené krídlo tvorili univerzitní majstri a bohatí pražskí mešťania. Títo chceli cirkev iba reformovať.

 

 

Husitské hnutie 1419 - 1436

Husitské hnutie vypuklo 30. júla1419 v Prahe, v Novom Meste pražskom. Pražská chudoba, ktorú viedol ľudový kazateľ Ján Želivský, zaútočila na novomestskú radnicu. Predstaviteľov mestskej rady, ktorí bránili šíreniu husitských obradov pobili alebo vyhodili z okien a potom usmrtili. Táto udalosť sa nazýva defenestrácia. Po smrti Václava IV. sa jeho brat - uhorský a nemecký kráľ Žigmund Luxemburský - domáhal práva na český trón. Od pápeža si vyžiadal súhlas zorganizovať križiacku výpravu proti českým "kacírom". V Prahe sa husiti pripravovali na obranu pod vedením kazateľa Jána Želivského, ktorý požiadal o pomoc všetky revolučné mestá.
Husiti si začiatkom roku 1420 postavili na juhu Čiech mesto Tábor. V tomto meste vytvorili husiti model spravodlivej spoločnosti. Mali zaniknúť všetky dane i poplatky vrchnosti a všetci si mali byť bez ohľadu na svoj pôvod rovní. Zásoby potravín, odevov a peňazí boli za vlády revolučnej chudoby spoločným majetkom.

Na čele táborského vojska stál chudobný zeman Ján Žižka z Trocnova (1360 – 1424). Bol to žoldniersky vojak, ktorý sa až na sklonku svojho života preslávil ako vynikajúci vojenský veliteľ. Používal rozmanitú bojovú taktiku, na otvorenom poli chránil svoje oddiely vozovou hradbou. Vozy používal aj pri útoku. Jeho vojsko tvorilo ľahké delostrelectvo a pechota, ktorá bola veľmi pohyblivá. Na výzvu Želivského sa zhromaždili husitské vojská pod velením Jána Žižku na pomoc Prahe a zaslúžil sa o porážku križiakov.


 

4 pražské artikuly

V júni 1420 zástupcovia husitských strán sformulovali v Prahe program, obsiahnutý v štyroch pražských artikuloch (článkoch):

  1. slobodné hlásanie slova božieho (sloboda prejavu, umožniť činnosť kazateľom),

  2. prijímanie sviatosti oltárnej pod obidvoma spôsobmi (rovnosť laika a kňaza),

  3. zákaz svetského panstva cirkvi (zabratie cirkevný majetok),

  4. zákaz smrteľných hriechov (aby sa ťažké hriechy trestali).

Tieto zásady chceli husiti presadiť aj v Čechách aj v celom kresťanskom svete jednaním alebo silou zbraní. Cudzie krajiny však túto výzvu odmietli a postavili sa proti husitom.


 

Križiacke výpravy proti husitom

Spojené husitské vojská porazili prvú križiacku výpravu 14. júla 1420 na Vítkove (dnes pražská štvrť Žižkov). Na čele vojsk radikálnej mestskej chudoby stál od roku 1421 Ján Žižka, ktorý porazil druhú križiacku výpravu pri Žatci (október 1421). Bohatí pražskí mešťania sa obávali revolučnej mestskej chudoby, preto v marci 1422 zavraždili vodcu pražskej chudoby Jána Želivského.

júni 1424 porazil Žižka v bitke pri Malešove vojská Pražanov a panskej jednoty (kališnícka a katolícka šľachta).

Po Žižkovej smrti (1424) velenie husitských vojsk prevzal kňaz Prokop Holý. Husitské vojská pod jeho velením poraziliv roku 1426 tretiu križiackuvýpravu v bitke pri Ústí nad Labem.
Štvrtá križiacka výprava sa odohrala v lete 1427pri Tachove a opäť zvíťazili husiti.
V polovici roku 1431 zorganizoval pápež a kráľ Žigmund piatu križiacku výpravu. Asi stotisícovážoldnierskaarmáda pri Domažliciach sa rozutekala za zvukov piesne husitov „Ktož jsú boží bojovníci“.

Po domažlickom víťazstve sa začali vyostrovať staré spory medzi radikálnym krídlom (Tábor) a bohatým pražským meštianstvom. Túto situáciu chcel využiť pápež a kráľ Žigmund. V roku 1433 zvolali do Bazileja cirkevný koncil a pozvali naň aj zástupcov husitov.
Cirkev bola ochotná uznať v Čechách prijímanie pod obidvoma spôsobmi, ale žiadala rozpustiť husitské vojská. Radikálnastrana na čele s Prokopom Holým trvala na uznaní štyroch pražských artikúl, a preto nakoniec rokovania opustila. Umiernení Pražania (kališnícko-katolícka koalícia) však ponúknutú dohodu prijali a to bol koniec husitskej súdržnosti. V bitke pri Lipanoch 30. mája 1434 boli radikálni husiti porazení umiernenými husitmi. V boji zahynul aj Prokop Holý a okolo 1300 radikálnych husitov, z ktorých niekoľko stoviek upálili. Po bitke pri Lipanoch sa koalícia umiernených husitov rozpadla.


Výsledky husitského hnutia

V lete 1436 boli na koncile v Jihlave rokovania medzi umiernenými husitmi a Žigmundom Luxemburským.Boli potvrdené tzv. kompaktátaktorépovoľovali prijímanie pod oboma spôsobmi a v oslabenej podobe boli potvrdené aj ďalšie tri artikuly. Vznikla tak kališnícka cirkev (Jednota bratská) ako samostatná časť katolíckej cirkvi. Väčšina kališníckych stavov uznala Žigmunda Luxemburského za českého kráľa a ten v roku 1437 udelil mestu Tábor privilégium kráľovského mesta. Husitstvo urýchlilo vývoj smerom k stavovskému štátu a zároveň predznamenalonástup veľkých európskychreformačných hnutí.



Zopakujte si:
1. Čo vieš o Janovi Husovi?
2. Koho a prečo kritizoval J. Hus?
3. Vymenuj najvýznamnejšie husitské bitky a veliteľov.
4. Aké boli výsledky husitského hnutia?

Použitá literatúra:
Múcska, V. a Skladaný, M.: Európa v období stredoveku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1996
Vorel, P.: Velké dějiny zemí Koruny české, Paseka, Praha 2005
Kronika Českých zemí, Fortuna print, Praha 1999