Vypracovala: Juráková Beata



Maďarizácia na Slovensku sa podpísala aj pod tragédiu, ktorá sa odohrala v roku 1907 v dedine Černová pri Ružomberku.

 

 

Černová

 

Obyvatelia Černovej si z vlastnej iniciatívy a za pomoci peňažných zbierok postavili na vŕšku pri dedine kostol, aby nemuseli chodiť do 4 kilometre vzdialeného Ružomberka.
Základný kameň bol posvätený 20. apríla 1906 a na jeseň 1907 stavba čakala na vysviacku. Černovčania mali podmienku, aby sa vysviacky zúčastnil černovský rodák Andrej Hlinka. A. Hlinkovi (pre účasť na poslaneckých voľbách v roku 1905) biskup Alexander Párvy zakázal vykonávať kňažskú činnosť a hrozilo mu dvojročné väzenie pre poburovanie. Párvy žiadosť obyvateľov Černovej odmietol. Lenže obyvatelia trvali na splnení svojej požiadavky, v opačnom prípade žiadali odložiť vysviacku chrámu, kým sa spor okolo A. Hlinku nevyrieši.

 

 

Černová na začiatku 20. storočia

Zdroj:http://www.cernova.sk/sublinks/pic_masakra/hum.jpg

 

 

 

Predvečer udalosti

 

Cirkevná vrchnosť nebola ochotná ustupovať obyčajným dedinčanom. Biskup pôvodne určil termín vysviacky na 10. október, ale bez Hlinku. Černovčania protestovali a biskup stanovil ďalší termín o desať dní neskôr, takisto bez Hlinku. Ako posledný termín biskup určil 27. október. Zodpovednosť padla na farára - dekana Martina Pazúrika s ružomberským administrátorom fary Jozefom Fischerom. Černová sa búrila. Preto už v sobotu - 26. októbra boli do Černovej vyslaní žandári, aby urobili poriadky a zavreli buričov. To sa však nestalo, lebo na uliciach bol kľud.


 

27. október 1907

 

V nedeľu 27. októbra 1907 bola Černová na nohách. Keď hlavný slúžny Andaházy dostal telefonát o nepokojnej situácii v Černovej, zodpovednosť za poriadok prevzal slúžny Zoltán Pereszlényi, ktorý s ďalšími šiestimi žandármi išiel s kňazmi do Černovej. Dedinčania sa rozhodli, že do dediny koč s náhradným farárom Martinom Pazúrikom, ktorý mal kostol vysvätiť, nevpustia. Za pomoci žandárov, ktorí protestujúcich vytlačili na kraj cesty sa farárovi spolu so sprievodom nakoniec podarilo do Černovej dostať. Veliteľ Ján Ladiszky a neskôr aj hlavný slúžny Pavol Andaházy navrhli farárovi, aby vysviacku kostola zrušili a všetci sa vrátili späť. Kňaz však odmietol.

 

 

Streľba

 

Veriaci sa snažili zabrániť vysviacke kostola vlastnými telami. Uhorskí žandári začali do Černovčanov bezhlavo strieľať a povolali aj posily z levočskej posádky. Celá krvavá tragédia trvala len asi desať minút, žandári pálili v štyroch dávkach. Deviati Černovčania zomreli hneď na mieste masakry, štyria na druhý deň a dvaja neskôr – celkovo zahynulo 15 ľudí. Ďalších 12 ľudí bolo zranených ťažko a 60 ľahko.

 

 

Pohreb obetí tragédie

Zdroj:http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1024/28/10242813-cernova.jpg

 

 

 

Represálie

 

Černovčanov čakalo aj ďalšie šikanovanie zo strany polície. Uhorské úrady obvinili z organizovania nepokojov vyše 55 ľudí, z ktorých potom 40 odsúdili spolu na 37 rokov žalára a rôzne peňažné pokuty a zhabanie majetku. Najmladšia odsúdená mala 16 rokov.

 

 

Ohlasy na tragédiu

 

Tragédia v Černovej upozornila vtedajšiu svetovú verejnosť na národnostný útlak v Uhorsku. Udalosti v Černovej opisovali mnohé svetové noviny. Konali sa mnohé protesty v Čechách, na Morave, protestovali americkí Slováci aj viaceré významné osobnosti v zahraničí, napr. nositeľ Nobelovej ceny za literatúru, nórsky spisovateľ Björnstjerne Björnson, škótsky publicista R. W. Seton Watson aj ruský spisovateľ a filozof Lev Nikolajevič Tolstoj.


 

Zdroj:http://www.postoy.sk/files/IMG_0019.JPG

 

 

 

Vysvätenie kostola

 

Černovský kostol vysvätil napokon Andrej Hlinka 29. júna 1910, keď ho na príkaz pápeža Pia X. rehabilitovali.

 

 

Kostol v Černovej dnes

Zdroj:http://www.kamnaomsu.sk/img/kostoly/kostol.jpg

 

 

 

Pomník obetiam černovskej masakry

 

Pomník obetiam černovskej masakry, ktorý sa nachádza na černovskom cintoríne, bol postavený Slovenskou ligou amerických Slovákov zo zbierky rodákov pri príležitosti 25. výročia černovskej masakry. Na pomníku je vyrytých 15 mien postrieľaných obetí. Pomník bol odhalený za účasti Andreja Hlinku, Milana Hodžu, veriacich z Poľska a členov Slovenskej ligy amerických Slovákov 27. októbra 1932. Projektantmi pomníka sú sochár Miroslav Motoška a Juraj Sládek. Pomník je 14 m široký a 6,8 m vysoký. Na zhotovenie sa použilo 46,8 ton travertínu.


 

Zdroj:http://penzionadam.str.sk/images/region/cernova2.jpg


 

 

Andrej Hlinka (1864-1938)

 

Andrej Hlinka bol slovenský rímskokatolícky kňaz, politik a vedúca osobnosť slovenského národného hnutia. V roku 1905 sa stal spoluzakladateľom samostatnej strany pod názvom Slovenská ľudová strana a neskôr sa stal jej predsedom (1918-1938). Základným bodom programu bola autonómia Slovenska v rámci Česko-slovenskej republiky, vychádzajúca z existencie samobytného historického slovenského národa. Andrej Hlinka bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z 30. októbra 1918. Bol tiež spoluautorom Memoranda slovenského národa na Parížskej mierovej konferencii z 20. septembra 1919. V roku 1924 dostal titul pápežského komorníka a v roku 1927 sa stal apoštolským protonotárom. Slovenská ľudová strana (od roku 1925 premenovaná na Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu - HSĽS) bola v medzivojnovom období veľmi populárna a po novembri 1938 sa s ňou zlúčila prevažná väčšina slovenských strán a vznikla tak jediná oficálna politická strana. Bola predstaviteľkou klérofašistického režimu, preto bola po vojne jej činnosť zakázaná. Keď sa HSĽS po Hlinkovej smrti na čele s Jozefom Tisom dostala v roku 1939 k moci a v prvej Slovenskej republike prevzala moc, stala sa z Hlinku kultová osobnosť nového režimu. Jeho meno niesli organizácie Hlinkova mládež a Hlinkova garda, hoci Hlinka nemal vplyv na ich založenie ani vedenie. Po obnovení Česko-Slovenska v roku 1945 a po príchode komunistov k moci bol Hlinka z dôvodu negatívneho postoja ku komunistom zobrazovaný ako najväčší zločinec slovenskej histórie. Všetky diela, ktoré o ňom vznikli v rokoch 1948 až 1989 ho opisovali a hodnotili negatívne. Po Nežnej revolúcii (1989) bol tento negatívny obraz upravený.

 

 

Andrej Hlinka

Zdroj:http://forum.valka.cz/files/hlinka..jpg


 

 

Úlohy:

1. Kde sa nachádza Černová a čo sa odohralo v Černovej 27.10.1907?

2. Aká bola príčina Černovskej tragédie?

3. Aké následky mala Černovská tragédia?

4. Čo vieš o A. Hlinkovi?


Použitá literatúra:

1. Kováč, D. a Kopčan, V.: Slovensko na prahu nového veku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2000

2. Kol. autorov: Dejiny Slovenska, Dátumy, udalosti, osobnosti, Slovart, Bratislava 2007

3. Holec, R.: Tragédia v Černovej,Matica slovenská, Martin 1997


Obrazové materiály:

http://www.cernova.sk/sublinks/pic_masakra/hum.jpg

http://tmp.aktualne.centrum.sk/soumar/img/1024/28/10242813-cernova.jpg

http://www.postoy.sk/files/IMG_0019.JPG

http://www.kamnaomsu.sk/img/kostoly/kostol.jpg

http://forum.valka.cz/files/hlinka..jpg