Vypracovala: Mgr. Jana Dolinská

 

Koreň (Radix)

Koreň je zvyčajne podzemný orgán, ktorý nenesie listy, s pozitívne geotropickým rastom.

 

Funkcia koreňa:

  • upevňovacia - mechanická
  • vyživovacia - absorpčná
  • metabolická – syntetická (prebieha syntéza škrobu, aminokyselín, bielkovín a fytohormónov)
  • zásobná - napr. mrkva, repa
  • vegetatívne (nepohlavné) rozmnožovanie - napr. vinič, georgína

 

 

Koreňová sústava: súbor všetkých koreňov jednej rastliny. Rozlišujú sa tieto koreňové sústavy:

  • alorízia (primárna koreňová sústava) – má vytvorený hlavný koreň a z neho vyrastajúce bočné korene. Je typická pre dvojklíčnolistové rastliny.

  • homorízia (vedľajšia koreňová sústava) – hlavný koreň zaniká a jeho funkciu preberá zväzok bočných (adventívnych) koreňov. Tento typ majú jednoklíčnolistové rastliny.

 


 

Typy koreňových sústav

 

a) alorízia

b) homorízia

 

 

Typy zakorenenia:

 

U rastlín sa pozoruje prenik koreňov do rôznej hĺbky.

  • hlboké zakorenenie – hlavný koreň s bočnými koreňmi preniká niekoľko metrov pod povrch pôdy. Pri veterných smrštiach sú kmene stromov zlomené, nie vyvrátené s celou koreňovou sústavou (napr. dub)
  • plytké zakorenenie – hlavný koreň s bočnými koreňmi sa rozrastajú pod povrchom pôdy. Pri veterných smrštiach sú takého stromy vyvrátené s celou koreňovou sústavou (napr. smrek).

 

 

Tvary koreňov:

 

  • niťovitý – napr. mak, jednoročné rastliny
  • kužeľovitý – napr. mrkva, petržlen
  • repovitý – napr. repa
  • kolovitý – napr. dub
  • zväzkovitý-napr.trávy
  • valcovitý – napr. chren

 

 

Pozdĺžna stavba koreňa:

 

1.koreňová čiapočka (kalyptra)

Chráni koreňový vrchol. Jej vonkajšie bunky sa odlupujú a slizovatejú, tým umožňujú lepšie prenikanie koreňa medzi pôdne častice. Stredom koreňovej čiapočky prechádza rad buniek – tzv. stĺpik (columella). V jeho bunkách sú zrnká presypavého škrobu (statolity). Ich uloženie na spodnej strane buniek v dôsledku gravitácie, usmerňuje pozitívny geotropický rast koreňa.

 

2.meristematická (embryonálna) zóna – v tejto časti sa pozoruje intenzívne delenie buniek.Bunky sú malé a tenkostenné.

 

3. pokojové centrum – úzky pás pletiva s nízkou frekvenciou delenia buniek

 

4. predlžovacia zóna – v tejto časti nastáva pomerne rýchly rast koreňa v dôsledku zväčšovania jednotlivých buniek.

 

5. diferenciačná zóna – rýchly rast koreňa ustáva, pretože bunky sa diferencujú a špecializujú na vykonávanie príslušných funkcií (vznik primárnych pletív).

 

 

Primárna anatomická stavba koreňa:

 

1. pokožka koreňa – rizoderma (rhizodermis)

Jednovrstvová pokožka koreňa, nikdy nemá kutikulu a prieduchy. Vyrastajú z nej koreňové vlásky. Sú to tenkostenné, dlhé, úzke, valcovité vyliačeniny pokožkových buniek. Ich životnosť je krátka a sú nahradzované novými. Zväčšujú absorpčný povrch koreňa.

 

2. primárna kôra

Nachádza sa pod pokožkou a zreteľne oddeľuje vodivé pletivá od ostatnej kôry. Je tvorená parenchymatickými bunkami. Rozdeľuje sa na niekoľko vrstiev: ektodermu, mezodermu a vnútornú endodermu. Na radiálnych stenách buniek endodermy sa nachádzajú pri väčšom zväčšení zhrubnutiny – Caspariho pásiky. Zabraňujú preniku vody a látok do obvodových častí koreňa.

 

3. pericykel

Pletivo, z ktorého vyrastajú bočné korene. Je súčasťou stredného valca.

 

4. radiálny cievny zväzok

 

Iba tento typ cievneho zväzku je prítomný v koreni. Tvoria ho pravidelne sa striedajúce lúče drevnej a lykovej časti (dreva a lyka).

 

5. stržeň a stržňové lúče

 

Sú vyplnené parenchýmom, sklerenchýmom alebo základným pletivom.

 

Stredný valec obsahuje pericykel, cievny zväzok a stržeň so stržňovými lúčmi.

 

 

Sekundárna stavba koreňa:

 

Od primárnej sa odlišuje tým, že v koreni sú prítomné aj sekundárne pletivá, ktoré zabezpečujú hrubnutie koreňa. Sekundárne hrubnú len korene nahosemenných a dvojklíčnolistových rastlín.

 

K sekundárnym pletivám patrí:

  • kambium

Zakladá sa medzi vnútornou časťou lyka a vonkajšou časťou dreva. Delením buniek kambia sa do stredu koreňa oddeľujú bunky sekundárneho dreva a smerom k obvodu koreňa bunky sekundárneho lyka.

  • felogén

Vzniká z parenchymatických buniek pericykla. Delením jeho buniek sa k obvodu koreňa produkujú bunky korku, ktoré pretrvávajú iba v dlho žijúcich koreňoch.

 

 

Stavba koreňa

 

Metamorfózy koreňa:

Ak koreň okrem svojich základných funkcií začne vykonávať aj inú funkciu, hovoríme o premenách (metamorfózach) koreňa. Často dochádza k zmene tvaru koreňa.

  • priliepavé korene (napr. brečtan) - sú to adventívne korene bez vyživovacej funkcie. Sú krátke, početné, rastú horizontálne, umožňujú prichytenie. Vylučujú sliz, ktorý rozpúšťa a leptá povrch objektov, na ktorý sa korene prichytia.

  • vzdušné korene (tropické a subtropické rastliny, napr. monstera) – umožňujú príjem vzdušnej vlhkosti. Ak obsahujú chloroplasty, plnia aj vyživovaciu funkciu. Na ich povrchu sa nachádza viacvrstvová pokožka - velamen.

  • koreňová hľuza (napr. vstavač, georgína) – plní zásobnú funkciu, ale využíva sa predovšetkým jej funkcia vegetatívneho rozmnožovania rastlín.

  • zásobné korene (napr. repa, chren, mrkva) – zhromažďujú látky a tým menia svoj tvar, nemajú očka a šupiny.

  • parazitické korene (napr. imelo biele) – rozrastajú sa pod kôrou a prenikajú do cievnych zväzkov, odkiaľ odoberajú vodu a minerálne látky. Po čase odumierajú a kambium hostiteľa stopy po nich upcháva vrstvou dreva.

  • barlovité korene (napr. kukurica) – vytvárajú ich rastliny rastúce na sypkých substrátoch a bahnitých pôdach, vyrastajú v dolnej časti stoniek alebo koreňov. Sú to adventívne korene s opornou funkciou, rastú aj do 1m nad povrch pôdy, ukotvujú rastlinu.

  • symbiotické korene (napr. korene čeľadí: bôbovité, stavačovité) – ide o korene rastlinných organizmov, ktoré vyžadujú spolunažívanie s riasami, baktériami, sinicami alebo hubami.

  • zaťahovacie korene (napr. cesnak, modrica, tulipán) – majú harmonikovito poprehýbaný povrch, na jeseň sťahujú cibuľku rastliny hlbšie do pôdy.

  • dýchacie korene – pneumatofóry (napr. tisovec) – sú to bočné korene vyrastajúce z pôdy nahor, umožňujú príjem vzdušného kyslíka. Vytvárajú ich rastliny na zamokrených pôdach.

  • hniezdovité korene (napr. u niektorých druhov orchideií) – korene tvoria zhluk pripomínajúci hniezdo na zachytávanie humusu.

 


Metamorfózy koreňa

 

 

Hospodárske využitie koreňov:

 

Veľa kultúrnych rastlín pestujeme pre koreň. Mrkva, petržlen, zeler poskytujú koreňovú zeleninu. Hľuza cukrovej repy je bohatým zdrojom cukru. Koreň chrenu obsahuje silice dodávajúce mu špecifickú chuť a vôňu. Korene niektorých rastlín obsahujú látky dôležité pre farmaceutický priemysel (napr. puškvorec obyčajný).

 

 

 

Použitá literatúra:

 

 

Ušaková, K. et al.: Biológia pre gymnázia 1. 1. vyd. Bratislava : MEDIA TRADE. 1999. 87 s. ISBN: 80-08-02983-8

Križan, J. : Maturita z biológie. 1. vyd. Bratislava : Príroda. 2004. 280 s. ISBN 80-07-01145-5

Hančová, .H, Vlková, M.: Biológia v kocke I. 1. vyd. ART AREA. 112 s. ISBN 80-88879-69-8

Bumerl, J. et al.: Biológia 1. pre stredné poľnohospodárske školy a pre stredné lesnícke školy. 6. vyd. Bratislava : Príroda. 304 s. ISBN: 80-07-11201-4

Obrázková príloha:

vlastné učebné materiály