Slovo komunikácia sa vyvinulo z lat. communicare = deliť sa, zverovať. Vo všeobecnosti znamená komunikácia rozhovor.

Komunikácia sa dá rozdeliť na verbálnu a neverbálnu. Verbálna znamená slovná komunikácia – to čo hovoríme. Neverbálna je všetko ostatné - posunky, oblečenie, gestá.

Dobrá komunikácia je základom úspechu. Nepríjemný človek má pri dosahovaní úspechu akosi automaticky horšiu pozíciu – málokto mu pomôže. Preto sa vám oplatí, ak si štúdium medziľudskej komunikácie dobrovoľne zoberieme za jeden zo svojich hlavných cieľov.

Správne komunikovať je veľké umenie a skvelá zručnosť. Vyžaduje tréning a trpezlivosť. Čas a úprimný záujem. Mnohí sa to učia celý život. Hľadajú cesty, smer a nie vždy im to vychádza. Na komunikácii treba pracovať od mladosti, detstva, neustále.

 

 

Telefonická komunikácia:


koncosova

 

Život bez telefonovania je v súčasnosti už takmer nepredstaviteľný a hlavne v práci ľudia vybavia denne aj desiatky hovorov. Telefón je dnes jedným z hlavných komunikačných prostriedkov. Aj napriek tomu mnohí z nás nepoznajú základné pravidlá telefonovania. A pritom sú také jednoduché.

 

 

Ako by mal prebiehať telefonický rozhovor?

• Hovorte jasným, nepriduseným hlasom.

• Hovorte pomaly a zreteľne.

• Hovorte hlbším hlasom ako obvykle.

• Nehovorte hlasnejšie ako inokedy.

• Hovorte čo najviac „z brucha“ – pri dýchaní nechajte viac pracovať bránicu ako svaly hrudníka.

• Vyhýbajte sa „vypchávkam“ (vlastne, v podstate, teda...).

• Iným zvukovým „tikom“ (poťahovanie).

• Nehovorte dlhšie ako 3 minúty.

• Telefonujte postojačky.

• Krátko a stručne.

• Buďte milý a zdvorilý.

• Na telefonovanie si vyhraďte čas.

• Buďte v tomto čase k dispozícii.

• Pre telefonické rozhovory, ktoré chcete sami uskutočniť si vyhraďte iný čas.

• Vyhraďte si čas, kedy k dispozícii nie ste a potom sa nenechajte rušiť.

 

Napriek veľkým výhodám, ktoré nám telefonovanie prináša, má i svoje negatíva. Telefonické hovory (nevyžiadané) sú jedným zo zlodejov nášho času. Pri častých telefonátoch takto môžeme stratiť až 10% nášho „pracovného“ času.

 

 

Zásady telefonovania:

1. Úvod telefonátu zahŕňa predstavenie - teda priezvisko, meno a pozdrav volajúceho. Ten, kto hovor prijme, má okamžite k dispozícii informácie o tom, s kým má dočinenia, kto nám volá.

2. Pred začiatkom hovoru je tiež vhodné sa usmiať a pozitívne sa naladiť. Počas telefonovania sa vytvára prvý dojem už po zdvihnutí slúchadla. Dôležitým momentom je to, ako sa človek ohlási. Veľkou chybou je, keď sa človek ani nepredstaví alebo telefón zdvihne len tak „ledabolo“, že mu nie rozumieť.

3. Rozhovor vedie ten, kto sa pýta. Pomocou otvorených otázok umožní partnerovi na druhom konci prevziať iniciatívu rozhovoru.