Vypracovala: Juráková Beata

 

Sviatok je určitá významná udalosť.

 

Prvé sviatky boli obrady na uctenie rôznych zvierat, predmetov, Slnka a Mesiaca, nadprirodzených bytostí a bohov. Na vznik mnohých sviatkov mali vplyv každoročne sa opakujúce zmeny v prírode a striedanie ročných období.

 

Rozdelenie sviatkov

 

Osobné sviatkysú to významné udalosti v živote človeka - narodeniny, meniny, sobáš a iné. Sú pripomienkou príjemných udalostí a ľudia ich oslavujú rôznym spôsobom.

Štátne sviatky a pamätné dni – pripomínajú významné udalosti v histórii konkrétneho štátu alebo sveta. Patria sem výročia ukončenia vojen, oslobodenia, vyhlásenia nezávislosti, podpisu významných dokumentov. Veľmi často si ich ľudia pripomínajú slávnosťami. Bývajú aj dňami pracovného voľna.

Cirkevné a náboženské sviatky– sú oslavami významných cirkevných a náboženských udalostí. Keďže na svete je mnoho náboženstiev, každý štát má svoje vlastné cirkevné sviatky, ku ktorým sa viažu rôzne náboženské oslavy a tradície. Aj niektoré cirkevné sviatky sú dňami pracovného voľna.

Významné sviatky sú v kalendári viditeľne označené, aby na ne ľudia nezabudli.

 

Sviatky na Slovensku

 

Na Slovensku si pripomíname a slávime mnohé sviatky. Niektoré sa viažu na históriu, iné majú náboženský charakter, pretože Slováci sa hlásia ku kresťanským tradíciám.

 

Štátne sviatky

1.január nie je iba začiatkom nového kalendárneho roka, ale pripomíname si vznik novodobej Slovenskej republiky 1.1.1993.

1. máj sa nazýva Sviatkom práce a oslavujú ho v mnohých krajinách sveta. Je spomienkou na boj robotníkov za svoje práva. Kedysi sa u nás oslavoval veľkými manifestáciami na námestiach.

8. máj je významným sviatkom, ktorý si pripomína svet. V tento deň, v roku 1945, bolo porazené fašistické Nemecko a skončila sa 2. svetová vojna v Európe. Preto sa aj nazýva Deň víťazstva nad fašizmom a v mnohých štátoch sa konajú veľkolepé vojenské prehliadky.

29. august je výročím Slovenského národného povstania z roku 1944. V tento deň začala partizánska vojna Slovákov proti nemeckej okupácii počas 2. svetovej vojny.

1. september je Dňom Ústavy Slovenskej republiky. V roku 1992 podpísali slovenskí štátni predstavitelia základný dokument novodobej Slovenskej republiky, ktorá vznikla 1.1.1993 a existuje dodnes.

 

Cirkevné sviatky

6. január – Traja králi sú vyvrcholením vianočných sviatkov a pripomínajú postavy troch kráľov – Baltazára, Melichara a Gašpara, ktorí sa prišli pokloniť narodenému Ježiškovi do Betlehema. Počas tohto sviatku sa posväcujú domy. Nad dvere kňaz píše podľa aktuálneho roku výraz v tvare 20-C+M+B-06 (Christus ansionem benedicat - Boh nech žehná tento dom). Toto sa však často chybne vyjadruje ako 20-G+M+B-06 podľa začiatočných písmen údajných mien troch kráľov.

 

Veľkonočné sviatky sú oslavou jari a zároveň pripomienkou umučenia Ježiša Krista a jeho vstania z mŕtvych. Spolu s Vianocami sú najvýznamnejšie sviatky kresťanov. Každý rok sú v inom období medzi 22. marcom a 25. aprílom. Tento pohyblivý dátum súvisí so splnom Mesiaca. Veľkonočné sviatky oslavujú príchod jari a zrod nového života, preto je symbolom Veľkej noci vajíčko - zdobené a farbené sa nazýva kraslica. Aby boli ľudia zdraví, stala sa zvykom aj šibačka a oblievačka, ktorou sa vyháňali choroby z tela. V kostoloch sa slávia omše a symbolom je baranček, pretože Ježiš sa znázorňuje aj ako pastier.

 

 

Sviatok sv. Cyrila a Metoda si pripomíname 5. júla. Je to spomienka na dvoch bratov z Byzantskej ríše – Konštantína(Cyrila) a Metoda, ktorí v roku 863 priniesli na Veľkú Moravu kresťansvo a prvé písmo našich Slovanov - hlaholiku. Cirkev ich za šírenie kresťanstva vyhlásila za svätých.

 

 

 

Sviatok všetkých svätých –1.november a Pamiatka zosnulých – 2. november

Tieto sviatky sú spomienkou na svätých a zároveň na všetkých zosnulých. Ľudia prichádzajú na hroby, aby si kvetmi a zapálením sviečky uctili pamiatku všetkých blízkych, ktorí zomreli.

 

 

 

Vianočné sviatky

Sú najkrajšie a najočakávanejšie sviatky roka. Oslavujú ich všetky kresťanské krajiny. Sú oslavou narodenia Ježiša Krista a cirkev ich slávi už od 4. storočia. Patria sem:

24. december - Štedrý deň, pre ktorý je u nás typické obdarovávanie blízkych

25. december - Prvý sviatok vianočný, deň, kedy sa podľa Biblie narodil Ježiš

26. december - Druhý sviatok vianočný – symbol pokoja.

Typické symboly Vianoc sú – vianočný stromček, ryba, sviečky, adventný veniec, zvonček, hviezda, betlehem a darčeky. V každej krajine sú iné zvyky a iné sviatočné jedlá. Počas sviatkov sa v kostoloch slúžia omše, ľudia sa navštevujú a obdarúvajú.

 

 

V súčasnosti k nám prenikajú aj sviatky z cudziny. Veľmi obľúbené sú najmä:

Sviatok svätého Valentína –nazývaný aj sviatkom zaľúbených, podľa sv. Valentína - patróna zaľúbených, ktorý si pripomíname 14. februára. Jeho symbolom je srdce.

 


Sviatok Halloween – sviatok strašidiel, pripomínajúci náš Sviatok zosnulých a všetkých svätých. Počas noci z 31. októbra na 1. novembra, podľa keltskej legendy, prichádzali na Zem duše mŕtvych. Symbolom tohto sviatku, ktorý k nám prišiel najmä z USA, je tekvica vyrezaná do podoby ľudskej tváre (svetlonos). Slúžila na ochranu príbytkov pred zlými duchmi.

 

 

Mikulášsky sviatok oslavovaný 6. decembra je najmä sviatkom pre deti, ktorým svätý Mikuláš – ochranca detí - prináša darčeky a sladkosti. U nás sa traduje, že Mikuláš chodí s anjelom a čertom, aby dobré deti odmenil a zlé potrestal. Dnes sú však veľmi populárne postavy, pochádzajúce z cudziny - Santa Klaus a Dedo Mráz, ktoré tiež obdarúvajú najmä deti.

 

 

 

 

 

 

Úlohy:

 

1. Kedy oslavujeme Vianoce a Veľkú noc?

2. Aké sviatky slavíme 6.1., 1.1, 8.5., 29.8.?

3. Kto bol svätý Mikuláš?

4. Čo označujeme ako osobný sviatok?

 

Použitá literatúra:

1. Daniš, M. a Kratochvíl, V.: Stretnutie s minulosťou, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1999