Vypracovala: Mgr. Halušková

 



Literárny druh : epika

Literárny žáner: novela

Literárna forma: próza


Hlavná myšlienka: Autorka v tomto diele ukazuje, ako zdravé zmýšľanie odhaľuje nezdravé javy v myslení a správaní sa dospelých.


Hlavné postavy: Paľko, stará mama, starý otec, pani Grossová, otec, matka


Hlavný hrdina Paľo je na hranici dospievania a prechádza zložitým procesom poznávania samého seba. Paľko bol obyčajné dieťa ako každé iné. Žije so svojimi rodičmi v Karambule. Paľkovo peklo sa začne až vtedy, keď sa Paľkovým rodičom narodí štvrté dieťa. Paľka pošlú k starým rodičom. Zmenilo sa aj prostredie: z dediny, ktorú dôverne pozná, dostane sa chlapec do prostredia veľkých železiarní, kde sa usiluje nadviazať priateľstvá, no stará mama má svoje „veľkopanské“ zásady, pohŕda ľuďmi, čo nepochádzajú z „lepšej rodiny“, komanduje svojho vnuka, hoci ho miluje, ale na ňom tiež uplatňuje zlozvyk „pchať človeka do vlastnej predstavy“.

Paľko kvôli tomu nemá starých rodičov rád, hlavne neznáša starkú. Stará mama chce Paľkovej mame ukázať, že vie Paľka dobre vychovať a tak ho prihlási na klavír a nemčinu. Paľka to vôbec nebaví a babkino týranie sa mu vonkoncom nepáči. Práve preto sa rozhodne utiecť. Urobí tiché gesto vzbury, lebo inak sa starej mame bez slova odporu podriaďuje, a tým trpí dvojnásobne, pretože sám sebou pohŕda, pokladajúc sa za zbabelca. Uteká vlastne sám pred sebou.

Na cestách sa mu prihodí veľa zlého, ale keď stretne chlapcov, ktorých nazve kvôli ich dobrosrdečnosti milordi, zbadá, kto vlastne je. Paľko sa rozhodne vrátiť  domov a tam ho vyľaká prítomnosť babky. Znova sa rozhodne odísť, ale tentoraz za strýcom Ferdinandom. Keď sa vráti do Karambuly, rozhodne sa o všetkom mlčať.