Vypracovala: Mgr. Halušková

 

 

Lit. Druh: epika

Druh. Útvar: dievčenský román

Druh. Forma: próza

Hlavná postava: Oľga Polomcová

Vedľajšie postavy: Eva, Imro, Marcela, Jožo, mama, otec, starká, teta Maša, Sonka, Petrík, Rudko...

Forma písania: ja - rozprávanie

Miesto, kde sa dej odohráva:  Bratislava, kde hlavná hrdinka žije.

 

 

Autorka nám prostredníctvom hlavnej hrdinky Oľgy Polomcovej približuje dievčenský svet a problémy jednoduchého mestského dievčaťa. Oľga býva v panelákovom byte s mamou, otcom a starkou. Napriek tomu, že je jedináčik, nie je rozmaznaná. Samozrejme, ak sa pritrafí nejaká príležitosť, vie si presadiť svoje. Napríklad, keď mala v 1. triede tuberkulózu, žiadala od rodičov všetky maličkosti, čo jej v tej chvíli napadli. Rodičia, zo strachu že ju stratia, jej vo všetkom vyhoveli. Autorka sa v románe zaoberá aj prvými láskami. Tu ich prežíva Olinka s Imrom. No nie všetko sa v živote končí tak, ako by sme si želali. Klára Jarunková nám to v románe dokazuje. Taktiež sa tu tak, ako aj v skutočnosti stretávame s pretvárkou a sebeckosťou. Tieto vlastnosti prislúchajú Olinkinej najlepšej priateľke Eve. Obe sa totiž rozhodnú ísť do dvanásťročenky. Lenže Eva si je dobre vedomá toho, že Olinka je oveľa múdrejšia ako ona, a preto ju zaprisahá, aby tam, ak sa jedna z nich nedostane, nešla ani tá druhá. Olinka v domnienke, že Eva je jej najlepšia kamarátka a je jej ju ľúto, súhlasí. Po vyhlásení výsledkov prijatých žiakov zistia, že Oľgu prijali a Evu nie. Oľga sa zachová ako dobrá kamarátka a rozhodne sa, že do dvanásťročenky teda nepôjde ani ona. V tomto okamihu sa prejaví Olinkina dobrota a schopnosť vedieť dodržať slovo. Stretávame sa tu aj s rodinnými problémami, ako sú hádky a rozpory medzirodičmi. Príkladom sú nielen Olinkini rodičia, ktorí sa chcú rozviesť, no po Olinkinom úteku tak nespravia, ale i rodičia 3 malých detičiek, ktorí žijú vedľa Polomcových. Oľga skoro každú noc počúva hádky rodičov týchto malých detí a lietajúce facky, ktoré rozdáva ich opitý otec svojej žene i deťom. Prosí rodičov, aby tam šli, alebo na týchto zločincov zavolali políciu, no Olinkini rodičia sa tvária, akoby sa nič nedialo.  Táto hrôza u ich susedov vyvrcholí, keď sa mama týchto detí pokúsi o samovraždu. Našťastie sa jej to nepodarí. Až vtedy, keď táto žena nevládne leží na stoličke a z očí jej tečú slzy, si Olinka uvedomí, že mamu Sonky, Petríka a Rudka odsudzovala neprávom. Preto nemožno súdiť človeka podľa prvého dojmu...