Vypracovala: Juráková Beata



Rímske príslovie „Keď rinčia zbrane, mlčia múzy“ vyjadruje fakt, že v čase vojnových konfliktov nie je miesto a čas na pestovanie a rozvíjanie duchovných hodnôt a umenia.


 

Čo je vojna?

 

Vojna je konflikt medzi štátmi, organizáciami, alebo skupinami ľudí, pri ktorom je použité násilie alebo fyzická sila. Vojny môžeme rozdeliť nasledovne:

 

  1. Podľa obdobia: od praveku po súčasnosť.

  2. Podľa prostredia: vojny vo vzduchu, vojny v púšti, námorné vojny, vojny v džungli atď.

  3. Podľa typu zbraní, ktoré vo vojne prevládali: delostrelecké vojny, tankové vojny, ponorkové vojny, vojny s použitím chemických, biologických, či atómových zbraní atď.

  4. Podľa taktiky boja: dobýjanie opevnených pevností a hradov, partizánska vojna, zákopová vojna, občianska vojna, vyhladzovanie skupiny ľudí atď.

  5. Podľa doby trvania: bleskové vojny (trvajú niekoľko dní, či hodín), dlhé vojny (trvajú desiatky rokov - 30-ročná vojna- náboženská vojna, 100-ročná vojna).

  6. Podľa veľkosti zasiahnutého územia: lokálne vojny (na určitom vymedzenom území medzi dvoma alebo troma štátmi), svetové vojny (na obrovskom území medzi mnohými štátmi).

  7. Horúca vojna je druh vojny, v ktorom znepriatelené strany bojujú proti sebe otvorene. Studená vojna je druh vojny, v ktorom štáty nebojujú otvorene, ale politicky (ohováraním a  očierňovaním nepriateľa, špionážou, pretekaním sa v zbrojení atď). Označenie horúca vojna a studená vojna vzniklo až v  20. storočí.


 

 

História vojen

 

Vojny sú na svete tak dlho, ako ľudstvo samé. Začiatky vojen siahajú do praveku, do doby pred desiatkami tisíc rokov. Vtedy sa súperilo o potravu, územie, či o postavenie v tlupe. Neskôr sa bojovalo hlavne na bojovom poli medzi dvomi, či viacerými armádami. Civilisti sa do vojen nezaťahovali. Dnes sa cieľom vojen stávajú práve civilisti. Preto je počet obetí vojen oveľa vyšší ako v minulosti a aj materiálne škody sú oveľa vyššie.

O vojnách sa dozvedáme najmä z písomných, obrazových a hmotných prameňov (vykopávok).


 

Príčiny a trvanie vojen

 

Vojny sa viedli a vedú z rôznych dôvodov. Patria medzi ne najmä:

  1. Snaha o dobytie nového územia.

  2. Boj o moc.

  3. Boj o suroviny – zlato, drahé kamene, ropa...

  4. Náboženstvo.

  5. Hospodárske a obchodné dôvody.

  6. Politické dôvody a iné.


 

 

Taktika, zbrane a vojenská technika

 

O výsledku vojny často rozhodujú dve veci: taktika – spôsob vedenia vojny a zbrane. Väčšinou platí, že vojnu vyhrá ten, kto je lepšie vyzbrojený a vycvičený. Sú však aj výnimky, keď na prvý pohľad slabšia armáda porazila silnejšiu, pretože mala lepšiu taktiku a využila moment prekvapenia alebo lepšiu znalosť prostredia, v ktorom sa bojovalo. Tak, ako sa zdokonaľovala ľudská civilizácia, zdokonaľovali sa aj zbrane. Dokonca vznikol zbrojársky priemysel, ktorý sa špecializoval práve na výrobu zbraní.

V praveku k prvým zbraniam patrili praveké nástroje – palice, či kamene. O pravekých vojnách sa nám nezachovali žiadne dokumenty, môžeme si len predstavovať, ako asi prebiehali.

V staroveku a na začiatku stredoveku armády bojovali zväčša pešo. Pri boji používali sekery, kopijemeče - tzv. ručné zbrane a luky a šípy - tzv. diaľkové zbrane.Bojovníci sa chránili pred zranením prilbami, štítmi a jednoduchým a slabým brnením. Boli organizovaní do vojenských oddielov na čele s náčelníkom. V boji často nemali disciplínu.  Až neskôr vojaci pochopili, že nedisciplinovaná armáda je veľmi zraniteľná. Preto sa nevyhnutnou súčasťou prípravy na boj stal výcvik vojakov – dôraz sa kládol na disciplínu, fyzickú kondíciu a psychickú odolnosť.

Zlom vo vedení vojen nastal v stredoveku. Zo zrážok zle organizovaných vojenských skupín sa vyvinuli boje, v ktorých sa základom stali taktika a manévrovanie. Prvé armády ranného stredoveku boli tvorené pešiakmi. So vstupom ťažkej jazdy sa najlepšími vojskami stali oddiely rytierov (rytier - jazdec v brnení, bojujúci na koni). Neudržiavali sa stabilné oddiely. Keď sa feudálna armáda zvolávala, každý vazal (oddaný vládcovi) prišiel na dohodnuté miesto, pričom so sebou priviedol aj rytierov, lukostrelcov a pešiakov, podľa toho, koľko bolo od neho žiadané.

Stredoveká armádna stratégia mala za cieľ spustošiť vidiek, pretože všetko bohatstvo a hojnosť pochádzali odtiaľ. V neskorších časoch sa dôležitejším bodom stali mestá - centrá obchodu a remesiel. Najviac obetí bolo medzi vojakmi, civilné obyvateľstvo tvorilo menej obetí.

 

Novoveké vojny sa viedli s lepšími zbraňami a vycvičenými armádami, čo prinieslo vyšší počet mŕtvych a zranených. Celé hospodárstvo krajín bolo podriadené vojne – vyrábalo sa hlavne pre potreby armády. Cieľmi armád sa stali hospodárske a strategické centrá, dopravné cesty, obytné zóny a čo najväčší počet usmrtených civilistov. Hitler, ktorý za jedinú „čistú rasu“ pokladal Nemcov, sa počas druhej svetovej vojny zameral na cielené vyvražďovanie rás a národov (Cigáni, Židia), ktoré pokladal za nečisté (tzv. „podľudí“).

Vývoj zbraní išiel ruka v ruke s vývojom civilizácie. Vznikali nové druhy zbraní – strelné zbrane (delá, pušky, pištole, guľomety, automatické zbrane), začali sa používať výbušniny (dynamit), chemické, bakteriologické, atómovénukleárne zbrane (nazývané aj zbraňami hromadného ničenia, pretože naraz dokážu zabiť množstvo ľudí).

Pešia armáda bola doplnená jazdcami (najmä na koňoch, ale používali sa aj ťavy a slony), neskôr vojnovými vozmi (ťahanými koňmi), loďami, tankami, obrnenými vozmi, lietadlami, ponorkami až po dnešné na diaľku riadené strely.


 

Vojny kedysi

Zdroj:Daniš, M. a Kratochvíl, V.: Stretnutie s minulosťou, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1999     Zdroj:Daniš, M. a Kratochvíl, V.: Stretnutie s minulosťou, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1999

Zdroj:Daniš, M. a Kratochvíl, V.: Stretnutie s minulosťou, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1999       Zdroj:Daniš, M. a Kratochvíl, V.: Stretnutie s minulosťou, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1999



 

Vojny v súčasnosti

 

Dnes, napriek pokroku, ktorý ľudstvo zaznamenalo, sú vojny stále veľmi časté. Tieto vojnysa nezameriavajú len na zabíjanie civilistov, ale hlavne proti fungovaniu hospodárstva krajiny, ktorá je do vojny zatiahnutá. Koncom 20. storočia a na začiatku 21. storočia vznikli aj vojny, v ktorých nebojujú štáty, ale teroristické ideologické organizácie (Al Káida, Taliban, Hamas a ďalšie) a vojny gangov o získanie alebo obranu určitého teritória, o obchodovanie s drogami a zbraňami, či o pocit nadradenosti nad druhým nepriateľským gangom.



Dôsledky vojen pre ľudstvo

 

Odborníci pripisujú vojnám významnú úlohu v ľudskom vývoji. Vojny vždy prinášali zmeny – zlé aj dobré. Niektorí vedci sa nazdávajú, že vojny regulujú počet obyvateľov na Zemi, ktorá by bez vojen bola preľudnená. Medzi negatívne dôsledky vojen patria:

 

  • zdevastované a zamorené územia

  • veľký počet zranených a mŕtvych a vyľudnenie území

  • zničenie hospodárstva (priemyslu a poľnohospodárstva)

  • hladomor, epidémie chorôb

  • ekonomické následky – pokles hodnoty peňazí, vysoké ceny za tovar

  • nové hranice štátov, vznik alebo zánik niektorých štátov

  • koniec politických zriadení a ich nahradenie inou formou vlády

  • psychologické dôsledky – strach, neistota, beznádej a iné.

 

 

Vojny však posúvali ľudsto aj dopredu:

 

  • posinila sa spolupatričnosť a spolupráca

  • podporovala sa fyzická kondícia a pud sebazáchovy ľudského rodu

  • vzniklo množstvo vynálezov (lieky, technické zariadenia, nové materiály, ochranné pomôcky a iné).

 

Pre ľudí, ktorí prežili vojnu alebo sú v neustálom vojnovom konflikte je najväčším snom mier a pokojný život bez zbraní a násilia. Po vojnách preto vzniklo mnoho organizácií, ktoré mali pomáhať obetiam vojen (napr. Červený kríž) a zabraňovať vzniku nových vojen (napr. OSNOrganizácia spojených národovvznikla po 2. svetovej vojne). Celosvetovým symbolom mieru sa stala holubica, ktorú namaľoval španielsky umelec Pablo Picasso.


Holubica mieru od P. Picassa

Zdroj:http://kultura.idnes.cz/vytvarneum.aspx?c=A100921_162347_vytvarneum_ob

 

 


Úlohy:

1. Čo je vojna a ako delíme vojny?

2. Aké sú príčiny vojen?

3. Ako sa vyvíjali zbrane a spôsob boja?

4. Aké sú dôsledky vojen?

 

Použitá literatúra:

1. Daniš, M. a Kratochvíl, V.: Stretnutie s minulosťou, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1999

2. Tonková, M. a Miháliková, M.: Dejepis pre 5. ročník základných škôl, SPN, Bratislava 2009

3. Encyklopédia histórie sveta, Ottovo nakladatelství, Praha 2010


Obrazové materiály:

Daniš, M. a Kratochvíl, V.: Stretnutie s minulosťou, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1999

http://kultura.idnes.cz/vytvarneum.aspx?c=A100921_162347_vytvarneum_ob