ANGOLA

Angolská republika (República de Angola)

rozloha

počet obyvateľov

hustota zaľudnenia

hlavné mesto

úradný jazyk

1 250 000 km²

10 276 000

12,8 ob./km²

Luanda

portugalčina


http://en.wikipedia.org/wiki/File:Coat_of_arms_of_Angola.svg

štátny znak

 

http://en.wikipedia.org/wiki/File:Flag_of_Angola.svg

štátna vlajka


 

Poloha

Angola je štát ležiaci na juhu Afriky s 1 600 km dlhým pobrežím Atlantického oceána. Na severe hraničí s Demokratickou republikou Kongo (2 511 km), ako aj jej provincia Cabinda, oddelená od zvyšku štátu republikou Kongo (201 km), na východe so Zambiou (1 110 km) a na juhu s Namíbiou (1 376 km).


http://hu.wikipedia.org/wiki/F%C3%A1jl:LocationAngola.svg

 

 

Prírodné pomery

Geografia a geológia

Väčšinu územia pokrýva rozsiahla vnútrozemská plošina vo výške cca 1 500 m n.m. Uprostred krajiny sa zdvíha najvyššia plošina Bié s masívom Morro Môco (2 620 m n. m.), najvyššie položeným miestom Angoly. Smerom k pobrežiu klesá plošina do úzkeho pásu nížin. Na severozápade zasahuje rozsiahlejšia nížina cez ústie rieky Kongo až k prístavu Cabinda. Centrálnu náhornú plošinu tvoria prevažne kryštalické horniny a žula, prekrytá prvohornými nefosilizovanými pieskovcami a zlepencami. Stredný masív sa skladá prevažne z kryštalických hornín, žuli a prvohorných nefosilizovaných hornín. Pobrežná zóna sa skladá z fosilizovaných vrstiev, ktoré sú datované do treťohôr a kriedy, ďalej z červených pieskovcov staršieho dáta.


Vodstvo

V Angole majú svoje zdroje rieka Zambezi a niekoľko prítokov Konga. Veľké množstvo riek pramení v centrálnom masíve. Väčšina tokov smeruje viac-menej na západ k Atlantickému oceánu. Zabezpečujú tak vodu na zavlažovanie v suchom pobrežnom pásme a sú potenciálne využiteľné pre stavbu vodných elektrární. Dve najvýznamnejšie rieky smerujú nepriamo do Atlantiku. Kwanza tečie smerom na sever a Kunene na juh a neskôr sa stáča na západ. Kwanza je jedinou riekou v Angole, ktorá je splavná takmer 200 km od ústia. Rieky patriace k povodiu Zambezi tečú do Indického oceánu. Ďalšie, ako Kubango, patria k povodiu Okavanga, ktoré v Botswane tvorí vnútrozemskú deltu.


Podnebie

Klíma je podobná, ako vo zvyšku tropickej Afriky. Počas roka sa striedajú obdobia sucha a obdobia dažďov. Podnebie je ovplyvnené studeným Benguelským prúdom na celom juhu a pozdĺž pobrežia po Luandu. Je semiaridné, podobné podnebiu na pobreží Peru alebo Kalifornie, s krátkym obdobím dažďov (február – apríl), horúcim a suchým letom a miernou zimou. Na severe je obdobie sucha horúce a trvá od mája do októbra, obdobie dažďov od novembra do mája. Vo vnútrozemí, nad 1 000 m n.m. klesá teplota. Vnútrozemie vysočiny má miernu klímu s obdobím dažďa od novembra do apríla, ktoré nasleduje chladné suché obdobie od mája do októbra. Priemerné ročné teploty sa pohybujú od 19,5 ºC do 23,3 ºC. Klíma je ovplyvňovaná prevládajúcim smerom vetrov zo západu a juhozápadu. Najviac zrážok spadne v apríli, sú sprevádzané prudkými búrkami.


http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Angola_Topography.png

 

Rastlinstvo

Flóra i fauna sú v krajine typicky africké. Na južnom pobreží nájdeme porasty olejových paliem (Elaeis oleifera) a porasty mangrove. Na severe nájdeme dažďové lesy bohaté na rôzne druhy rastlín. Typické sú porasty kaučukovníkov (Carpodinus chylorrhiza), ktoré sú však miestami poškodené nesprávnym zberom kaučuku. Na drevo sa ťaží mahagón a takul (Perocarpus tinctorius). Má krvavočervené drevo a dorastá do obrovských rozmerov. Ďalej musuemba (Abizzia coriaria), ktorej drevo sa používa na činenie koží. Vegetácia v krajine je prispôsobená rozmanitej klíme. Porasty sú bohaté na rôzne druhy vtáctva a voľne žijúce živočíchy. Napriek ťažbe dreva a erózii pôdy, je miera odlesňovania v krajine nízko v pomere k lesnému porastu. Väčšina krajiny má savanový charakter s roztrúsenou stromovou vegetáciou baobabov (Adansonia sp.) a hustým tŕňovým krovinovým porastom pri tokoch rieky Kunene. Pre polopúštne oblasti je typická krovinová vegetácia a roztrúsené porasty welwitschie podivnej (Welwitschia mirabilis).


Živočíšstvo

Vrcholovými predátormi sú lev (Panthera leo), leopard škvrnitý (Panthera pardus), gepard štíhly (Acinonyx jubatus). Z veľkých bylinožravcov sa tu nachádzajú slon africký (Loxodonta africana), nosorožec dvojrohý, alebo čierny (Diceros bicornis), žirafa škvrnitá (Giraffa camelopardalis), hroch obojživelný (Hippopotamus amphibius), byvol africký (Syncerus cifer). Z množstva druhov antilop napr. kudu (Tragelaphus strepsiceros), tiež pštrosy dvojprsté (Struthio camelus). Angola poskytovala kedysi útočisko pre vzácne psi hyenovité (Lycaon pictus), ktoré sú dnes v krajine považované za vyhynuté.


 

Socio-ekonomické pomery

História

Prvým známym kráľovstvom na území dnešnej Angoly bolo kráľovstvo Kongo. Kráľ Nzinga v roku 1483 nadviazal s Portugalskom rovnoprávne vzťahy, v ktorých pokračovali aj jeho nasledovníci. Portugalci sa obmedzovali na osídľovanie pobrežia, ale od roku 1576 (založenie Luandy) začali dobývať vnútrozemie. Výsledkom tejto politiky bol rozsiahly vývoz otrokov do Brazílie. V roku 1885 potvrdili európske mocnosti na berlínskej konferencii o Kongu nárok Portugalska na Angolu. V roku 1951 získala krajina štatút zámorskej provincie a v roku 1964 jej bola priznaná obmedzená autonómia. V roku 1961 vypuklo v krajine povstanie proti Portugalcom. V roku 1974 uznal generál Spínola právo zámorských území na samostatnosť. V roku 1975 sa uzniesli povstalci na vytvorení spoločnej dočasnej vlády. Napriek tomu vypukla občianska vojna medzi MPLA (podporovaná ZSSR) a FNLA s UNITA (podporované Zairom a Južnou Afrikou). V roku 1989 boje ustali, vstúpila do platnosti zmluva o prímerí a Namíbia sa stala nezávislým štátom.


Obyvateľstvo

V Angole žije okolo 10 276 000 obyvateľov. Hlavnými etnickými skupinami sú Ovimbundu, KimbunduBakongo hovoriace bantuskými jazykmi. K najväčšej neangolskej národnosti patria Portugalci. Portugalčina je úradným jazykom. Na juhovýchode sa vyskytujú aj kmene Krovákov. Percentuálne zastúpenie jednotlivých národností je nasledovné: 37% Ovimbundovia, 22% Mbundovia, 13% Kongovia, 5% Liumbe-Ngangulelovia, 5% Nyaneka-Humbovia, 2% Mestici, 16% ostatné. V mestách žije 29% obyvateľstva, na vidieku 71%. Asi u polovice obyvateľstva prevláda tradičný animizmus a šamanizmus, ďalej kresťanstvo rímsko-katolícke a protestantské.


Územné členenie

Angola je administratívne členená na 18 provincií (provincia, provincias). Najväčšími mestami sú: Luanda (2 022 000 obyvateľov), Huambo (400 000 obyvateľov), Benguela (155 000 obyvateľov), Lobito (150 000 obyvateľov), Lubango (105 000 obyvateľov) a Namibe (100 000 obyvateľov).


http://www.dholmes.com/master-list/angola.html

 

Hospodárstvo 

Rozvrátená ekonomika krajiny je spôsobená štvrť storočia trvajúcimi bojmi. Angola má však bohaté prírodné zdroje ako zlato, diamanty, úrodná pôda, lesy, vody bohaté na ryby a veľké zásoby ropy. Dlhotrvajúca vojna však bránila v ich využívaní. 85% obyvateľstva sa živí vlastnou poľnohospodárskou činnosťou. Takmer jediným zdrojom príjmu krajiny je ťažba ropy.



Zopakujte si:
1. Čo pokrýva väčšinu územia krajiny?
2. Opíšte vodstvo Angoly.
3. Aké je väčšinové obyvateľstvo krajiny?

Použitá literatúra:
Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.
H.; Hilbert, 2001: Biogeografia, UMB FPV KKE
www.wikipedia.com

Zdroje obrazkov:
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Coat_of_arms_of_Angola.svg
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Flag_of_Angola.svg
http://hu.wikipedia.org/wiki/F%C3%A1jl:LocationAngola.svg
http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Angola_Topography.png
http://www.dholmes.com/master-list/angola.html