MALAJZIA

Malajzia (马来西亚, மலேசியா)


rozloha

počet obyvateľov

hustota zaľudnenia

hlavné mesto

úradný jazyk

329 750 km²

27 700 000

84 ob./km²

Kuala Lumpur

malajčina


http://hu.wikipedia.org/wiki/F%C3%A1jl:Arms_of_Malaysia.svg

štátny znak

 

http://hu.wikipedia.org/wiki/F%C3%A1jl:Flag_of_Malaysia.svg

štátna vlajka


 

Poloha

 

Malajzia je volená federatívna konštitučná monarchia v juhovýchodnej Ázii, rozkladajúci sa na juhu Malajského polostrova a na severe ostrova Borneo. Jej susedmi sú Indonézia, Brunej, Singapur a Thajsko. Od Filipín ju oddeľujú dva úzke prielivy a Suluské more medzi nimi. Čo sa týka štátneho zriadenia (federácia republík a monarchií), je veľmi podobná EU, s tím rozdielom, že hlavou štátu je monarcha.


petrovic

 

 

Prírodné pomery

Geografia a geológia

Táto krajina v juhovýchodnej Ázii sa skladá z dvoch častí, a to zo Západnej Malajzie (Malajský polostrov) a Východnej Malajzie (sever ostrova Borneo, zvaného aj Kalimantan – tretí najväčší ostrov sveta). V strede polostrova sa tiahne pohorie, ktoré na západe prechádza do pobrežnej nížiny. Pobrežie ostrova Borneo je členené nížinami, ktoré smerom na juh prechádzajú do pohorí a náhorných plošín. Najvyšším bodom ostrova je Kinabalu s výškou 4 101 m.


 

Vodstvo

 

Rieky sú tu krátke ale bohaté na vodu. Na západe hraničí krajina s prielivom Malacca, na východe s JuhočínskymCelebeským morom. Na juhu ju od Singapuru delí prieliv Johori.


 

Podnebie

 

Je tu výrazne vlhké a horúce rovníkové podnebie. Zrážok je v tejto oblasti naozaj dostatok. Spadne ich tu v priemere od 2000-4000 mm ročne. Najviac však v období monzúnového prúdenia. V západnej časti Malajzie je najdaždivejšie počasie od mája do septembra, vo východnej od októbra do februára. V praxi to znamená, že priemerne prší 10 – 18 dní v mesiaci. Priemerná ročná teplota morskej vody sa v tejto časti Zeme pohybuje od 27 do 29 °C. Priemerná ročná teplota vzduchu je ešte vyššia, 30-32 °C.


petrovic

 

 

Rastlinstvo

 

Vlhké rovníkové pralesy zaberajú viac ako 80 % povrchu. V takomto horúcom a vlhkom podnebí sa darí vzácnym tropickým stromom a rôznym druhom orchideí. V krajine nájdeme množstvo typov lesov, od mangrovových porastov na pobreží, po horské dúbravy.


 

Živočíšstvo

Fauna polostrova je zhodná s faunou juhovýchodnej Ázie. Na Borneu je známy výskyt 221 druhov cicavcov. K tomu patria popri orangutanoch (Pongo pigmaeus) aj gibony (Hilobates sp.). O ochranu orangutanov sa snaží medzi inými indonézska organizácia Borneo Orangutan Survival Foundation (BOS) respektíve organizácie BOS v rôznych krajinách, alebo Orangutan Foundation. Extrémne vzácny je vyhynutím ohrozený plachý druh nosorožca sumatranského (Diicerorhinus sumatrensis), z ktorého existuje približne 30 kusov. Najväčšou mačkovitou šelmou ostrova je leopard sundský (Neofelis diardi). Menšie mačkovité šelmy na ostrove sú mačka plachočelá (Prionailurus planiceps), mačka bornejská (Pardofelis badia) a mačka bengálska (Prionailurus bengalensis). Malé dravé medvede malajské (Helarctos malayanus) sú typickými obyvateľmi tropického pralesa. Kahau nosatý (Nasalis larvatus) sa vyskytuje len na Borneu. Vták Buceros rhinoceros je jedným zo 622 druhov vtákov vyskytujúcich sa na ostrove. Ďalej sa tu vyskytuje okolo 400 druhov plazov a obojživelníkov, z toho jediný známy had, ktorý vie ako chameleón meniť farby Enhydris gyii a varan Lanthanotus borneensis.


 

Ochrana prírody

 

Tropické pralesy v juhovýchodnej Ázii patria medzi najcennejšie ekosystémy na svete. Z tohto dôvodu sa tu nachádzajú aj mnohé národné parky s pestrou flórou a faunou.

  • NP Bako – je pieskovcový polostrov na Borneu

  • NP Gunung Mulu – obrovský vápencový jaskynný systém na Borneu

  • NP Kinabalu – hora Kinabalu a jej okolie

  • NP Niah – obrovská jaskyňa s pozostatkami pravekých hominidov

  • NP Tunku Abdul Rahman – ostrov v Juhočínskom mori


 

Socio-ekonomické pomery

História

 

Malajzijský polostrov bol osídlený už v praveku. Prvé malajzijské kmene, ktoré prišli z Južnej Číny v niekoľkých vlnách, sa začali na území dnešnej Malajzie usádzať už od 1. tisícročia p. n. l. Od prelomu letopočtov bolo územie významnou križovatkou rôznych kultúr a vplyvov. V 12. storočí už bola Malajzia silnou ríšou, bol založený Singapur. V 15. stor. väčšinu polostrova dobyla Thajská ríša. Od začiatku 15. storočia, začali na územie prenikať Portugalci, v 16. storočí Nizozemci. Od polovice 17. storočia bol celý polostrov zjednotený v sultanáte Džohor, po jeho rozpade v 19. storočí sa dostala Malajzia pod správu anglickej koruny. Počas druhej svetovej vojny v rokoch 1942 – 45 prebiehala japonská okupácia. V roku 1946 bola vyhlásená Malajzijská únia, od roku 1948 premenená na Malajzijskú federáciu v rámci Commonwealthu. Od roku 1958 proklamovaná nezávislá Malajzijská federácia, ktorá bola v roku 1963 rozšírená o Singapur (vystúpil v roku 1965), Sarawak a Britské severné Borneo. Proti založeniu Malajzie vystúpili Indonézia a Filipíny, kríza trvala do konca 60. rokov. Bola Britskou kolóniou a stala sa samostatnou v roku 1963, kedy bola vytvorená Malajzijská federácia.


 

Obyvateľstvo

 

Približne 50% sú Malajci, 30% Číňania, 9% Indovia a ďalšie domorodé národy. Politickú moc v krajine majú v rukách Malajci, ale Číňania ovládajú hospodárstvo. Hlavným náboženstvom je islam (55% obyvateľov). V krajine sú početné menšiny budhistov (17%) ľudí, ktorí vyznávajú niektoré z čínskych náboženstiev (12%), hinduistov (7%) a kresťanov (6%).


 

Územné členenie

 

Malajzia sa skladá zo 14 štátov (Negeri) a troch federálnych dištriktov (Wilayah Persekutuan).


petrovic

 

 

Hospodárstvo 

Medzi hlavné hospodárske produkty krajiny patria ryža, palmový olej, kaučuk, drevo, kakao, korenie, ananás a ryby. Dôležitá je ťažba ropy, zemného plynu, cínovej rudy, železa a medi. Medzi hlavné priemyslové odvetvia patria poľnohospodárstvo, ťažba ropy, baníctvo, potravinársky priemysel, výroba pneumatík a cementu, elektronika, chemický a textilný priemysel.


 

 

SINGAPUR

 

Republika Singapur (Republic of Singapore, 新加坡共和国, Republik Singapura, சிங்கப்பூர்குடியரசு)


rozloha

počet obyvateľov

hustota zaľudnenia

hlavné mesto

úradný jazyk

710,2  km²

5 312 400

6 814 ob./km²

Singapur

angličtina, malajčina, čínština, tamilčina


petrovic

štátny znak

 

petrovic

štátna vlajka


 

Poloha

 

Singapur je ostrovný a mestský štát v juhovýchodnej Ázii. Územie štátu je zhodné s územím mesta Singapur. Mesto leží na ostrove, ktorý sa nachádza na konci Malajského polostrova, 137 km severne od rovníka. Na severe susedí s malajzijskou provinciou Johor a na juhu so súostrovím Riau štátu Indonézia. Singapur je rozlohovo (710,3 km²) najmenším štátom v Ázii. Celkovo sa rozkladá na 63 ostrovoch.


petrovic

 

 

Socio-ekonomické pomery

História

 

Prvá zmienka z územia Singapuru pochádza z 3. storočia v čínskych textoch. V roku 1819 britský agent Sir Thomas Stamford Raffles založil pobočku Východindickej obchodnej spoločnosti. V roku 1824 táto spoločnosť od sultána zakúpila celý ostrov. Počas druhej svetovej vojny japonské vojská vpochodovali do Malajzie a obkľúčili ostrov. Zle pripravení britskí vojaci pod velením Arthura Parcivala boli napriek početnej prevahe v bitke o Singapur porazení japonskou armádou a kapitulovali vo februári 1942. Japonci ostrov premenovali na formálne na Shōnan-tō a udržali ho do kapitulácie Japonska v roku 1945. V roku 1963 sa Singapur stal členom Malajskej federácie. Dva roky neskôr v roku 1965 z federácie prostredníctvom referenda vystúpil a stal sa nezávislým štátom. Následne sa Singapur stal jednou z najprosperujúcejších krajín so silným medzinárodno – obchodným prepojením (jeho prístav je svetovo najvyťaženejší čo sa týka preloženej tonáže).


 

Obyvateľstvo

 

Celkový počet obyvateľov mesta je 4 987 600, z toho je 3 200 700 obyvateľov s občianstvom a 533 200 s trvalým pobytom. Singapur je s hodnotou 7 022 obyvateľov na km2 tretí najhustejšie obývaný štát (po Monaku a Macau). Singapur má jedno z najvyšších percent počtu cudzincov, až 36 % populácie mesta sú cudzinci a až 50 % cudzincov pracuje v službách. Majoritným etnikom sú Číňania.


 

Územné členenie

 

Singapur je rozdelený do 55 urbanistických častí, ktoré spadajú do 5 regiónov.


 

Hospodárstvo 

Pred nezávislosťou v roku 1965 bolo mesto Singapur jedno z najbohatších vo východnej Ázii a to kvôli svojej výhodnej pozícii obchodného prístavu. Hrubý domáci produkt na hlavu vtedy predstavoval 511 $, čo bola približná hodnota Portugalska. Po nezávislosti viedli priame zahraničné investície k industrializácii a mesto sa na základe plánu stalo modernou ekonomikou založenou na priemysle, vzdelávaní a plánovanej výstavbe mesta. Podľa HDP na hlavu v parite kúpnej sily je Singapur 5. najbohatší štát (2007). V januári 2010 boli devízové rezervy 189 618 miliónov USD, čo je hodnota, ktorá predstavuje 9. pozíciu vo svete. V roku 2009 označila spoločnosť Economist Intelligence Unit Singapur ako 10. najdrahšie mesto na svete podľa životných nákladov a tretie v Ázii po Tokiu a Osake.


 

 

BRUNEJ

 

Brunejsko-darussalamský štát (Negara Brunei Darussalam)


rozloha

počet obyvateľov

hustota zaľudnenia

hlavné mesto

úradný jazyk

5 770 km²

313 000

57 ob./km²

Bandar Seri Begawan

malajčina, angličtina, čínština


petrovic

štátny znak

 

petrovic

štátna vlajka


 

Poloha

 

Brunej je štát v juhovýchodnej Ázii. Leží na severe ostrova Borneo a susedí s Malajziou.


petrovic

 

 

Socio-ekonomické pomery

História

 

Bývalý britský protektorát Brunej na severovýchodnom pobreží Bornea získal 1. januára 1984 nezávislosť ako sultanát. Od 14. storočia patril Brunej k východojávskej madžapahitskej ríši a roku 1410 bol islamizovaný. Roku 1521 navštívil Brunej Portugalec Fernão de Magalhães. V 16. storočí sem prišli Španieli a roku 1841 Briti, ktorí roku 1847 uzavreli so sultánom obchodnú zmluvu a roku 1888 urobili z Bruneja britský protektorát. V rokoch 194145 bolo územie Bruneja obsadené Japonskom. Roku 1959 mu priznalo Spojené kráľovstvo istú vnútornú autonómiu, ktorá bola roku 1971 rozšírená. Najvyšším predstaviteľom štátu a predsedom vlády tohto, najmä na zemný plyn a ropu bohatého štátu, je sultán Muda Hassan al-Bolkiah, ktorý ma so svojou rodinou v rukách absolútnu moc.



Zopakujte si:
1. Čo viete o Malajzii?
2. Kde nájdeme Singapur?
3. Opíšte prírodné pomery Bornea.

Použitá literatúra:
Kol.; 2004: The Illustrated World Atlas, Weldon Owen Pty Ltd.
H.; Hilbert, 2001: Biogeografia, UMB FPV KKE
www.wikipedia.com

Zdroje obrazkov:
http://hu.wikipedia.org/wiki/F%C3%A1jl:Arms_of_Malaysia.svg
http://hu.wikipedia.org/wiki/F%C3%A1jl:Flag_of_Malaysia.svg
http://hu.wikipedia.org/wiki/Kateg%C3%B3ria:Malajzia_madarai
http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Malaysia_relief_location_map.jpg
http://support.my2020.net/agents.htm
http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Coat_of_arms_of_Singapore_%28blazon%29.svg
http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Flag_of_Singapore.svg
http://en.wikipedia.org/wiki/File:Singapore_in_its_region_%28zoom%29.svg
http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Brunei_coa.png
http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:Flag_of_Brunei.svg
http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%BAbor:LocationBrunei.svg