INDONÉZIA


Indonézska republika (Republik Indonesia)


 

 

 

 

 

rozloha

počet obyvateľov

hustota zaľudnenia

hlavné mesto

úradný jazyk

1 904 569 km²

222 781 000

119,8  ob./km²

Jakarkta

indonézština, angličtina, holandčina


http://en.wikipedia.org/wiki/File:National_emblem_of_Indonesia_Garuda_Pancasila.svg

štátny znak

 

http://en.wikipedia.org/wiki/File:Flag_of_Indonesia.svg

štátna vlajka


 

Poloha

Indonézia je štát v juhovýchodnej Ázii a Oceánii tvorený 17 508 ostrovmi. Na pevnine Indonézia hraničí na súši s Papuou-Novou Guineou, Východným Timorom a Malajziou. Na mori susedí so Singapurom, Filipínami, Austráliou, Palau, Thajskom a indickým územím Andamany a Nikobary.


http://commons.wikimedia.org/wiki/File:LocationIndonesia.svg


 

Prírodné pomery

Geografia a geológia

Indonéziu tvorí 17 508 ostrovov, z ktorých je asi 6 000 obývaných. Ostrovy sa rozkladajú na oboch stranách rovníka. Najväčšími sú Jáva, Sumatra, Kalimantan (malajsky Borneo), Nová Guinea (zdieľaná s Papuou-Novou Guineou) a Celebes. S rozlohou 1 919 440 km² je Indonézia šestnástou najväčšou krajinou sveta Najvyššou horou krajiny je s výškou 4 884 m Puncak Jaya na ostrove Nová Guinea. Keďže sa Indonézia nachádza na okrajoch pacifickej, eurázijskej a austrálskej tektonickej dosky, vzniklo na jej území mnoho sopiek, z ktorých je približne 150 aktívnych, a dochádza tu k častým zemetraseniam. Výbuchy sopiek Tambora a Krakatoa v 19. storočí sú známe pre svoju devastujúcu silu. Explózia supervulkánu Toba pred asi 70 tisíc rokmi bola jednou z najväčších známych sopečných erupcií a katastrofou s globálnymi dôsledkami. Medzi posledné väčšie prírodné katastrofy patrí zemetrasenie a následné cunami v roku 2004, ktoré si vyžiadalo viac ako 150 tisíc obetí a zemetrasenie na ostrove Yogyakarta v roku 2006. Sopečný prach má na druhú stranu pozitívny vplyv na úrodnosť pôdy a umožňuje nadpriemerne vysoké zaľudnenie.


Vodstvo

Jazero Toba je vďaka rozlohe 1 145 km² najväčším indonézskym jazerom. Najväčšie rieky, napríklad Mahakam a Barito, sa nachádzajú na ostrove Kalimantan a slúžia ako významné dopravné trasy spájajúce sídla na svojich brehoch.


Podnebie

Vďaka polohe na rovníku sa v Indonézii prejavuje tropické podnebie s obdobiami sucha a monzúnov. Priemerné ročné zrážky dosahujú v nížinách 1 780 – 3 175 mm a v horských oblastiach až 6 100 mm. Najviac zrážok je zaznamenávaných v horských oblastiach na západnom pobreží Sumatry, na západe Jávy, na Kalimantane, Celebese a Novej Guiney. Priemerná vlhkosť vzduchu sa pohybuje okolo 80 %. V priebehu roka sa teploty menia len mierne, napríklad v Jakarte sa pohybujú medzi 26 až 30 °C.


http://kids.britannica.com/comptons/art-166391/Topography-of-Indonesia

 

Rastlinstvo

Vďaka veľkosti, tropickej klíme a ostrovnému charakteru dosahuje indonézska príroda druhú najvyššiu mieru biodiverzity na svete (po Brazílii). Indonézska flóra je zmesou ázijských a austrálskych druhov. Približne 60 % územia zaberajú lesy. Na Sumatre a Kalimantane v nich prevládajú ázijské druhy. Lesy na menšie a hustejšie osídlenej Jáve boli z väčšej časti odstránené kvôli rozvoju poľnohospodárstva a ľudského osídlenia. Celebes, Nusa Tenggara a Moluky, ktoré boli dlhodobo oddelené od kontinentu, si vytvorili vlastnú unikátnu zmes fauny a flóry. Indonézske pobrežie dlhé 80 tisíc km je obklopené tropickými morami, ktoré prispievajú k vysokej biodiverzite druhov. V Indonézii sa nachádza množstvo morských a pobrežných ekosystémov, napríklad pláží, piesočných dún, koralových útesov, estuárov, mangrovov, nánosov v ústiach riek a malých ostrovných ekosystémov. Britský prírodovedec Alfred Wallace určil deliacu líniu medzi územím ázijských a austrálskych druhov práve v Indonézii. Táto línia, označovaná niekedy ako Wallaceova, sa tiahne severojužne pozdĺž okraja Sundského šelfu, medzi Kalimantanom a Celebesom, pozdĺž Lombockého prielivu medzi Lombokom a Bali. Fauna a flóra smerom na západ od línie má viac ázijský a smerom na východ viac austrálsky charakter.


Živočíšstvo

Ostrovy Sundského šelfu (Sumatra, Jáva, Borneo a Bali), predtým prepojené s ázijskou pevninou, sú charakteristické bohatou ázijskou faunou. Indonézia je domovom mnohých druhov veľkých zvierat, ako sú tigre (Panthera tigris), kriticky ohrozené nosorožce jávske (Rhinoceros sondaicus), vzácne orangutany sumatrianske (Pongo abelli) a orangutany bornejské (Pongo pygmaeus), slony indické (Elephas maximus) a leopardy (Panthera pardus), ale počty prežívajúcich zástupcov drasticky klesli a niektoré druhy sú teraz kriticky ohrozené. Za endemity možno označiť 26 % z 1 531 druhov indonézskych vtákov a 39 % z 515 druhov cicavcov.


Ochrana prírody

Početná populácia a rýchla industrializácia sú v súčasnosti hrozbami pre životné prostredie, ktorého ochrana však nie je vinou chudoby a nedostatku zdrojov hlavnou prioritou vlády. Aktuálnymi environmentálnymi problémami sú napríklad rozsiahle odlesňovanie a s ním súvisiace lesné požiare vytvárajúce smog nad západnou Indonéziou, Malajziou a Singapurom. Ďalej tiež nadužívanie morských zdrojov a problémy spojené s rýchlou urbanizáciou, ako je znečistenie ovzdušia, dopravné zápchy, prebytok odpadu a nedostatok kvalitnej vody. Indonézia je vinou odlesňovania a ničenia rašelinísk tretím najväčším producentom skleníkových plynov na svete. Vinou ničenia domovského prostredia cicavcov bolo Medzinárodným zväzom pre ochranu prírody 140 druhov označených za ohrozené a 15, medzi nimi aj orangutan sumatriansky, za kriticky ohrozené.


 

Socio-ekonomické pomery

História

Fosílne pozostatky Homo erectus, niekedy nazývaného človek Jávsky, naznačujú, že Indonézske súostrovie bolo osídlené pred dvoma až pol miliónom rokov. Austronézania, ktorí v súčasnosti tvoria väčšinu populácie, migrovali do juhovýchodnej Ázie z Taiwanu. Do Indonézie dorazili okolo roku 2000 p. n. l. a s rozširovaním po súostroví začali vytláčať domorodé melanézske obyvateľstvo do oblastí na východe. Vďaka ideálnym podmienkam pre poľnohospodárstvo a zvládnutí pestovanie ryže okolo roku 800 p. n. l. sa mohli rozvíjať dediny a mestá, ktoré nakoniec dali základ prvým kráľovstvám existujúcim asi od roku 100 p. n. l. Vďaka strategickému umiestneniu Indonézie rástol obchod medzi ostrovmi, ale aj medzinárodný obchod. Obchodné spojenie s Indiou a Čínou bolo nadviazané niekoľko storočí p. n. l. Od 7. storočia existovalo a prosperovalo mocné kráľovstvo Šrívidžaja, ktoré bolo ovplyvnené budhizmom a hinduizmom. Medzi ôsmym a desiatym storočím na Jáve prosperovali a následne upadli dve mocné poľnohospodárske dynastie, budhistická Sailendra a hinduistická Mataram. Obe vybudovali okázalé náboženské pamiatky, Sailendra vybudovala Borobudur a Mataram za sebou zanechala Prambanan. V 13. storočí vzniklo na východe Jávy hinduistické kráľovstvo Majapahit a za vlády panovníka Gajah Mady sa jeho vplyv rozšíril do väčšiny Indonézie. Prvé doklady o islamizácii obyvateľstva siahajú až do 13. storočia na sever Sumatry. Ďalšie indonézske oblasti začali postupne preberať islam, ktorý sa do konca 16. storočia stal dominantným náboženstvom na Jáve a Sumatre. Vo väčšine prípadov sa islam zmiešal s existujúcou kultúrou, čím vznikla dominantná forma indonézskeho islamu. Prvý Európania pristáli v Indonézii v roku 1512, keď sa portugalskí obchodníci, ktorých viedol Francisco Serrai, pokúsili ovládnuť zdroje. Britskí a holandskí obchodníci ich čoskoro nasledovali. V roku 1602 vznikla Holandská východoindická spoločnosť a stala sa dominantnou európskou silou. Zanikla po bankrote v roku 1800 a holandská vláda vyhlásila Holandskú Východnú Indiu za svoju kolóniu. Holandskú vládu ukončila druhá svetová vojna a japonská invázia a následná okupácia Indonézie, ktoré podnietili k aktivite predtým potlačované hnutia za nezávislosť. Dva dni po japonskej kapitulácii v auguste 1945 vyhlásil Sukarno, vplyvný nacionalistický líder, nezávislosť Indonézie a bol menovaný za jej prezidenta. Holandsko sa pokúsilo opätovne získať kontrolu nad Indonéziou a ozbrojený a diplomatický boj skončil v decembri 1949, keď Holandsko pod medzinárodným tlakom uznalo indonézsku nezávislosť.


Obyvateľstvo

Predkovia väčšiny Indonézanov boli Austronézania hovoriaci jazykom so základom v proto austronézančine, ktorá pochádza pravdepodobne z Taiwanu. Ďalšiu veľkú skupinu obyvateľov tvoria Melanézania žijúci vo východnej časti krajiny. Indonézia je domovom asi 300 domorodých etník používajúcich 742 jazykov a dialektov. Najväčšou etnickou skupinou sú Jávanci, ktorí tvoria 42 % obyvateľstva a sú dominantnou kultúrnou a politickou silou v krajine. Sundanci, etnickí Malajci a Madurijci sú najväčšími nejávanskými etnickými skupinami. Veľmi vplyvná čínska menšina tvorí asi 1 % obyvateľov. Veľkú časť ekonomiky kontrolujú práve Číňania, čo viedlo k závisti až protičínskemu násiliu. Hoci je náboženská sloboda zakotvená priamo v ústave, vláda oficiálne uznáva len šesť náboženstiev: islam, protestantizmus, rímsky katolicizmus, hinduizmus, budhizmus a konfucionizmus.


Územné členenie

Indonéziu tvorí 33 provincií (provinsi), z ktorých päť (daerah istimewa) disponuje špeciálnym statusom. Každá provincia má svoje zákonodarné orgány a guvernéra. Provincia sa delí na kraje (kabupaten) a mestá (kota), ktoré sú tvorené okresmi (kecamatan) a tie ďalej zoskupeniami dedín (desa alebo kelurahan).


http://en.wikipedia.org/wiki/Indonesia

 

Hospodárstvo 

Indonézia je najväčšou ekonomikou juhovýchodnej Ázie a tiež členom skupiny dvadsiatich najväčších svetových ekonomík G-20. Sektor služieb vytvára 45,3 %, priemysel 40,7 % a poľnohospodárstvo 14 % HDP (2005). V poľnohospodárstve však pracuje 44,3 % obyvateľstva, t. j. asi 95 miliónov osôb. V službách pracuje 36,9 % obyvateľov a v priemysle 18,8 %. Hlavnými priemyselnými sektormi sú ťažba ropy a zemného plynu, výroba látok a odevovťažba nerastných surovín. Najvýznamnejšími poľnohospodárskymi produktmi sú palmový olej, ryža, čaj, káva, korenie a guma.