Vypracovala: Mgr. Halušková

 

 

 

V tvorbe J. Horáka pre mladých čitateľov prevládajú predovšetkým povesti. Naviazal v nich na najlepšie z dedičstva tohto žánru a hneď v prvej knižke naznačil, že v nich vidí aj možnosť plného uplatnenia svojich umeleckých ambícií. Horákov prístup k povesti – na rozdiel od mnohých jeho súčasníkov – nie je motivovaný mimoliterárnymi pohnútkami, a preto aj jeho využitie ľudovej predlohy je tvorivejšie.

 

Literárny druh: epika

Literárny žáner: historická povesť

Literárna forma: próza

Hlavné postavy: Zápoľský, Fatima, Omar

Hlavná myšlienka: sila lásky

 

Stručný dej:

 

 

Na Trenčiansky hrad prišli hostia, ktorí doniesli správu, že ich chcú napadnúť Turci. Pánom nehrozilo také nebezpečenstvo ako poddaným, ale nikto si nemohol byť istý. V boji zvíťazili Zápoľského vojaci. Boli veľmi prekvapení, keď zistili, že veliteľom tureckého vojska bola žena. Predviedli ju pred Zápoľského, ale jeho žena sa nad ňou zľutovala. Tak sa Fatima dostala do zajatia. Mala milého, ktorý sa volal Omar. Aj on sa dostal do zajatia. Chcel Fatimu vykúpiť. Zápoľský mu prisľúbil, že keď vykope studňu, dá im slobodu. Omar dlho kopal, ale vody nebolo. Konečne sa po troch rokoch objavil na dne studne nepatrný pramienok vody. Všetci sa zaradovali. Prvú čašu vody Omar podal Zápoľskému so slovami:

 

"Vodu máš Zápoľský, ale srdce nemáš".

 

Dlhý čas Zápoľský nepovedal Omarovi, že Fatima je chorá. Keď si Omar prišiel po Fatimu, bola už mŕtva. Omar len zalomil ruky a horko plakal.Keď Omar odvážal oslobodenú Fatimu na koni z hradu, zachytil sa jej závoj na šípovom kríku. Na tom mieste dodnes stojí najstarší hostinec v Trenčíne, nazývaný "Fatima", alebo v skorších časoch i "Závoj".