Vypracovala: Mgr. Halušková

 

 

Literárny druh: epika

Literárny žáner: expresionistický (sociálny) román

Literárna forma: próza

Prostredie: predvojnové a vojnové obdobie jednoduchej stredoslovenskej dediny a neskôr aj vojnové prostredie Hercegoviny, kde Jozef narukoval na vojenčinu.

 

Postavy:

Jozef Mak - jednoduchý človek, ktorý mal už od narodenia smutný a ťažký život. Narodil sa ako nemanželské dieťa, celý život sa musel prebíjať  životom, avšak svoj osud prijímal pasívne a nesnažil sa ho zmeniť k lepšiemu. Bez výhrad a so sklopenými ušami prijímal všetky strasti života a ticho znášal všetky životné utrpenia.

Jula Petrisková - Jožova žena

Jano Mak - Jozefov nevlastný brat

Eva Makovka - Janova a Jozefova matka

Hana Meľošovie - Marušina mama a Jozefova krstná mať

Meľoš - Hanin muž, ktorý Jozefa nemá veľmi v láske

Gregor Biaľoš - Jozefov otec

                            

 

Téma:  smutný životný príbeh a ťažký osud Jozefa Maka, ktorý sa narodil ako nemanželské dieťa a hoci počas svojho života veľakrát nesúhlasí s krivdami a nespravodlivosťou, ktoré sa voči nemu v jeho živote páchajú, nevie sa tomu brániť a postaviť sa krivde na odpor.

Krstnou matkou sa mu stala Hana Meľošová. Matka chodila za prácou a 7 ročný Jano Mak - jej manželský syn - musel svojho nechceného brata celé dni v nosiť na chrbte, hoci nevládal. Často ho aj bil, ale Jožo ho mal rád.

Jedného dňa bol v dedine veľký požiar, Makovcom zhorel dom. Hana Meľošová ich zavolala k sebe. Jožovi sa páčila jej dcéra. Jožo zanechá prácu u baču a začne pracovať u drevorubačov. Matka pred ním prvýkrát spomenie meno jeho otca.

 

Gregorovi Biaľošovi sa zdôverí, že chce postaviť chalupu a dúfa, že mu ľudia pomôžu. No Gregor mu povie, že od neho pomoc čakať nemôže. Jožo si uvedomí, že by tým verejne priznal svoje otcovstvo. Na druhý deň Biaľoša privalil strom. Jožo stavia chalupu a keď ju dostavia, povolávajú ho. Keď sa vráti domov, nemá vlastne nič - stratil matku, stratil lásku, stratil dom, stratil Marušinu krásu, ale po čase získava Julu, ktorú si vezme, hoci jeho city k nej nie sú až také čisté, aké prechovával k Maruši. Joža povolajú do Komárna, má súd za politizovanie na vojenčine. Doma lieči Aduš Jana, ktorý opitý zamrzol, Maruša chodí opatrovať slepého otca a prosí Jozefa, aby prišiel poopravovať, čo treba. Snaží sa Jozefa zviesť, on sa neprieči. Jula cíti nebezpečenstvo, že jej Maruša vábi muža, žije s tým strachom, ale nedokáže tomu zabrániť.

Jozef sa dozvie, že dom, ktorý tak ťažko staval, nie je jeho. Má naň právo aj Jano, lebo je postavený na Makovom pozemku. Svoju polovicu Jano predal Bánocimu. Jožo ide k nemu pracovať ako kočiš, aby mal peniaze na odkúpenie polovice svojho domu. Jule sa narodí druhý syn, Jozef so zvlhnutými očami sa skláňa nad svojou dobrou, trpezlivou ženou a obyčajnými rečami zahládza to, že sa cíti šťastný. Zblížili sa nad kolískou novonarodeného vo štvrtok a v pondelok Jula umrela s úsmevom na tvári, lebo vedela, že ju má jej muž rád.

 

„Trp, Jozef Mak. Človek - milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale je pravda, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak."