Vypracovala: Mgr. Halušková

 

 

 

Literárny druh: lyrika

Literárny žáner : básnická poviedka, má päť častí: 

1. V zasneženom parku

2. Pokračovanie jarné

3. Letná noc na vode

4. Padajú listy

5. Po desiatich rokoch

 

Postavy: 

básnik - samotný autor

Žena - krásna, básnikova inšpirácia

 

Forma: dialóg medzi básnikom a ženou

Prostredie: park v Bratislave

Téma: stretávanie a dialógy básnika a ženy v parku, odlúčenie, po 10 rokoch

Idea: oslava ženy, téma lásky ako trvalá hodnota

 

1. V zasneženom parku – básnik je očarený krásou okoloidúcej ženy, prihovorí sa jej. Aj keď ona spočiatku rozhovor odmieta, neskôr sa osmelí. Až keď sa básnik predstaví, žena zisťuje, s kým má tú česť. Básnik jej skladá komplimenty, že už dávno chcel napísať báseň o niečom tak krásnom ako je ona.

2. Pokračovanie jarné – kapitola sa začína opisom prírody, v ktorej sa prechádza krásna žena. Neskôr sa k sebe básnik so ženou správajú intímnejšie – objímajú sa, bozkávajú.

3. Letná noc na vode – začína sa priamym vstupom do deja, ktorý sa odohráva na neznámom mieste, kde veslujú na loďke. Žena sa snaží pochopiť zmýšľanie básnikov. Básnik jej aj naďalej vyznáva svoje city a chce s ňou ostať naveky.

4. Padajú listy – Básnik opisuje prírodu a neznáma sa k nemu správa chladne. Táto kapitola je plná melanchólie ako samotná jeseň. Básnik prirovnáva lásku k čaši alebo vinobraniu, teda k niečomu dospelému, zrelému a vážnemu. Žena má však slzy v očiach a lúči sa s básnikom. Nechce, aby padol tieň všednosti na ich vzťah.

5. Po desiatich rokochUplynulo desať rokov. Básnik a žena sa opäť stretajú. Žena po celý čas čítala jeho verše a teraz nevie, či má veriť jeho peru, či hlasu.

Oj, v živote je toľká krása skrytá,
že vlastne hlúpe je tvár robiť kyslú
pred húfmi ľudí večne zapariacich.
Zápasiť treba. Neujsť nikdy z boja.
Nebáť sa rán, že sa snáď nezahoja.
Nepatriť nikdy medzi neveriacich.
A milovať -

Pri týchto slovách žena básnika zastaví, pretože si spomenie na ich lásku.