JÁN KOSTRA:

Významný predstaviteľ slovenskej literatúry po roku 1945.

 

http://www.litcentrum.sk/slovenski-spisovatelia/jan-kostra

 

Základné životopisné údaje:

  • Narodil sa 4. decembra 1910 v Turčianskej Štiavnici.

  • Študoval na štátnej reálke v Žiline.

  • Po maturite odišiel na umelecko-priemyslovú školu do Prahy, kde sa zároveň stal mimoriadnym poslucháčom Filozofickej fakulty a v rokoch 1930 – 1933 aj poslucháčom Českého vysokého učenia technického, kde študoval architektúru a venoval sa maliarskej a sochárskej príprave.

  • Bol členom Detvana – spolku slovenských vysokoškolských študentov v Prahe.

  • Po skončení vojenskej služby sa stal úradníkom Zemskej banky v Bratislave, odkiaľ prešiel do redakcie kultúrnej rubriky Robotníckych novín.

  • Potom pôsobil ako redaktor Slovenského rozhlasu v Prešove a v Bratislave, kde pokračoval aj po oslobodení až do roku 1949.

  • V rokoch 1952 – 1953 bol redaktorom Kultúrneho života a úradujúcim podpredsedom Zväzu slovenských spisovateľov.

  • Takmer po celý život sa venoval aj výtvarnej tvorbe, písal eseje aj o výtvarnej tvorbe (napríklad, o Ľ. Fullovi). Básnická zbierka Ave Eva (1943) vyšla s jeho vlastnými ilustráciami.

  • Zomrel 5. novembra 1975 v Bratislave.


Ján Kostra debutoval básnickou zbierkou HNIEZDA - 1937- vniesol ňou do svojej tvorby tému rodný kraj, bezstarostné detstvo, domov a žena, ľúbostnú tematiku

Z uvedenej zbierky je známa napr. báseň Samohlásky -   spomína na svoje detstvo. Jednotlivé písmená abecedy mu vybavujú zážitky z detstva. Ale i báseň Slniečko septembra, v ktorej spomína na svoju prvú učiteľku, ktorú vnímal ako anjela, hoci vedela i potrestať.

 

V tomto rodného kraja, detstva, domova sa nesie aj jeho ďalšia zbierka:

MOJA RODNÁ - 1938- jej básne písal J. Kostra už v priebehu tridsiatych rokov, ktoré z hľadiska politického vývinu sú poznačené predovšetkým ohrozením ČSR Nemeckom, násilným rozdelením republiky a ohrozením mieru vo svete. Tieto udalosti boli tak silné, že našli odraz aj v tvorbe básnikov, mnohí na ne reagovali vo svojej literárnej tvorbe.

Spomínané spoločenské udalosti ovplyvnili zbierku od jej základov - básnik sa vracia domov s túžbou nájsť doma, v rodnom kraji bezpečnosť, útulok pred „krtiskom bolestí a smútkov“, chce tu načerpať nové sily. Autor reálne cíti nebezpečenstvo vojny. Návratom domov, do rodného kraja vrcholí autorova túžba „za tichým večerom pred krikom vojny“.

Autor je pripútaný k detstvu, k matke, k domovu, k rodnému kraju, ale zároveň veľmi citlivo reaguje na všetko okolo neho, na národnú a spoločenskú problematiku.

V básňach tejto zbierky vyjadril aj odpor k fašizmu - Nočný pochod, Demobilizácia, Nie,...

 

Ukážka:

MOJA RODNÁ – báseň – úryvky:

Zachcelo sa mi zrazu šepkať slová:

Moja rodná.


Ej, zablúdili sme, zablúdili

v krtisku bolestí a smútkov,

ďalekým mestám vyznávali lásku

a bledým kráskam posielali verše

v poryvoch vetra, ktorý zrážal listy

prastarej jari.


A ty si zatiaľ vyčkávala na mňa,

ty verná rodná hruda kamenistá,

pás poľa zemiakového, pokorný ovsík chudoby

trnka na medzi,

šíp,

nepoddajný strážca krehkej nádhery

slepej ruže.


A Ty si zatiaľ vyčkávala na mňa,

šatôčku vyšívala

v pokornej pýche svojej panenskej,

Ty, ktorá nepoznala si dosiaľ chvály

milencových úst.

.............................................................................

Zhadzujem na prah mošnu žobrácku,

palicu lámem, družku blúdení,

a padám v tvárou v lono trávnaté:

Moja rodná.