JÁN KOSTRA:
Významný predstaviteľ slovenskej literatúry po roku 1945.
Základné životopisné údaje:
-
Narodil sa 4. decembra 1910 v Turčianskej Štiavnici.
-
Študoval na štátnej reálke v Žiline.
-
Po maturite odišiel na umelecko-priemyslovú školu do Prahy, kde sa zároveň stal mimoriadnym poslucháčom Filozofickej fakulty a v rokoch 1930 – 1933 aj poslucháčom Českého vysokého učenia technického, kde študoval architektúru a venoval sa maliarskej a sochárskej príprave.
-
Bol členom Detvana – spolku slovenských vysokoškolských študentov v Prahe.
-
Po skončení vojenskej služby sa stal úradníkom Zemskej banky v Bratislave, odkiaľ prešiel do redakcie kultúrnej rubriky Robotníckych novín.
-
Potom pôsobil ako redaktor Slovenského rozhlasu v Prešove a v Bratislave, kde pokračoval aj po oslobodení až do roku 1949.
-
V rokoch 1952 – 1953 bol redaktorom Kultúrneho života a úradujúcim podpredsedom Zväzu slovenských spisovateľov.
-
Takmer po celý život sa venoval aj výtvarnej tvorbe, písal eseje aj o výtvarnej tvorbe (napríklad, o Ľ. Fullovi). Básnická zbierka Ave Eva (1943) vyšla s jeho vlastnými ilustráciami.
-
Zomrel 5. novembra 1975 v Bratislave.
Ján Kostra debutoval básnickou zbierkou HNIEZDA - 1937- vniesol ňou do svojej tvorby tému rodný kraj, bezstarostné detstvo, domov a žena, ľúbostnú tematiku
Z uvedenej zbierky je známa napr. báseň Samohlásky - spomína na svoje detstvo. Jednotlivé písmená abecedy mu vybavujú zážitky z detstva. Ale i báseň Slniečko septembra, v ktorej spomína na svoju prvú učiteľku, ktorú vnímal ako anjela, hoci vedela i potrestať.
V tomto rodného kraja, detstva, domova sa nesie aj jeho ďalšia zbierka:
MOJA RODNÁ - 1938- jej básne písal J. Kostra už v priebehu tridsiatych rokov, ktoré z hľadiska politického vývinu sú poznačené predovšetkým ohrozením ČSR Nemeckom, násilným rozdelením republiky a ohrozením mieru vo svete. Tieto udalosti boli tak silné, že našli odraz aj v tvorbe básnikov, mnohí na ne reagovali vo svojej literárnej tvorbe.
Spomínané spoločenské udalosti ovplyvnili zbierku od jej základov - básnik sa vracia domov s túžbou nájsť doma, v rodnom kraji bezpečnosť, útulok pred „krtiskom bolestí a smútkov“, chce tu načerpať nové sily. Autor reálne cíti nebezpečenstvo vojny. Návratom domov, do rodného kraja vrcholí autorova túžba „za tichým večerom pred krikom vojny“.
Autor je pripútaný k detstvu, k matke, k domovu, k rodnému kraju, ale zároveň veľmi citlivo reaguje na všetko okolo neho, na národnú a spoločenskú problematiku.
V básňach tejto zbierky vyjadril aj odpor k fašizmu - Nočný pochod, Demobilizácia, Nie,...
Ukážka: MOJA RODNÁ – báseň – úryvky:
Zachcelo sa mi zrazu šepkať slová:
Moja rodná.
Ej, zablúdili sme, zablúdili
v krtisku bolestí a smútkov,
ďalekým mestám vyznávali lásku
a bledým kráskam posielali verše
v poryvoch vetra, ktorý zrážal listy
prastarej jari.
A ty si zatiaľ vyčkávala na mňa,
ty verná rodná hruda kamenistá,
pás poľa zemiakového, pokorný ovsík chudoby
trnka na medzi,
šíp,
nepoddajný strážca krehkej nádhery
slepej ruže.
A Ty si zatiaľ vyčkávala na mňa,
šatôčku vyšívala
v pokornej pýche svojej panenskej,
Ty, ktorá nepoznala si dosiaľ chvály
milencových úst.
.............................................................................
Zhadzujem na prah mošnu žobrácku,
palicu lámem, družku blúdení,
a padám v tvárou v lono trávnaté:
Moja rodná.