Autor: Ján Čajak

Literárny druh: próza

Literárny žáner: román (realistický román -  jediný román, ktorý Ján Čajak napísal, vydal ho pod pseudonymom Aliquis)

Hlavné postavy:

Jozef Rovesný - hlava rodiny Rovesných, spočiatku veľmi úspešný obchodník. Dobrák a poctivec, ale slaboch. Žena a deti s ním robia čo chcú a sú príčinou jeho hrozného úpadku. 

Málika Rovesná - jeho žena, túži len po peniazoch, majetku a lesku. 

Elenka Rovesná - ich dcéra, zaľúbila sa do Viktora a veľmi trpí tým, že Viktor o ňu nedbá a je mu dobrá iba vtedy, keď potrebuje peniaze. 

Vlado Rovesný – syn, študent.

Viktor Klenovský – spolužiak a priateľ Vlada Rovesného.

Janko Čvíkota – pomocník  v obchode Rovesných, nápadník Elenky.

Ilona Kopányová – krásavica, chudobná mladá žena, túžiaca sa dostať do vysokej spoločnosti.

Pavol Poničan – slovenský učiteľ s autobiografickými prvkami.

 

Príbeh diela Rodina Rovesných

V románe sledujeme osudy rodiny Rovesných, rodiny bohatého obchodníka Jozefa Rovesného v Rovesnom, čo je fiktívny názov Petrovca. 

„Rovesný bol rodom z Rovesného. Jeho otec bol dosť majetným gazdom. 

Ako dvadsaťštyriročný šuhaj osadil sa vo svojom rodisku. Pomocou rodičov, a tiež mal aj niečo zgazdované, otvoril si skliepok. Hneď od začiatku sa mu darilo. Rozsiahla rodina brala tovar od neho, k tomu povahu mal dobrú, veselú, a čo je najhlavnejšie, mládenec máva obyčajne príťažlivú moc na dievčatá i na ženičky, takže v krátkom čase všetko sa hrnulo k nemu. 

Pozdejšie sa oženil. Vzal si za ženu krčmárovu dcéru Máliku. Jej rodičia boli bohatí a mali s ňou vyššie ciele, lebo ju dali aj do dievčenského ústavu, kde boli vychovávané zemianske a z „dobrých domov“ dcérky. Je teda celkom prirodzené, že skrsli v nej nároky na advokáta, alebo doktora. Chodievala po báloch, na výlety, mať dávala hojné hostiny. Na posledné mladí páni prichádzali v hojnom počte, ale z nich sa ani jeden nechcel chytiť na lep.“ 

Príbeh sa začína  v pokojnej atmosfére. Je leto a domov zo štúdií sa vracia dcéra Elenka, ktorú veľmi očakáva Janko Čvíkota, pomocník v obchode Rovesných. Na prázdniny domov prichádza aj syn Vlado, ktorý študuje v hlavnom meste. Privádza si domov aj priateľa Viktora Klenovského, šviháka a svetáka. 

„O dva týždne po Elenkinom príchode prišiel domov z Pešti aj Vlado a to ako absolvovaný právnik. Prišiel s ním aj jeho priateľ Viktor Klenovský. Klenovský bol tiež zvŕšeným juristom a chcel v najbližšom čase vstúpiť ako praktikant do stoličnej služby, aby po ročnej praxi mohol zložiť skúšku zo štátnych vied a stať sa slúžnym, alebo iným vyšším úradníkom v stoličnom dome. Po ich príchode sa dom Rovesných celkom zmenil.“

Viktor veľmi rýchlo zistí, že s Elenkou, sestrou jeho spolužiaka Vlada Rovesného, by mohol vyženiť nejaké veno (sám pochádzal zo  schudobnenej aristokratickej rodiny). Začne sa najprv líškať pani Rovesnej, ktorá (ako zistil veľmi rýchlo) je vlastne hlavou rodiny, túži len po dobrom postavení, kým jej muž je dobrák, ale slaboch. Potom sa Viktor usiluje získať aj Elenku.  Tá je naivná, uverí rýchlo sladkým rečiam Viktora a onedlho sa za neho vydá. Nezistila, že Viktor ju nemiluje, je totiž zamilovaný do Ilony Kopányovej, vychýrenej krásavice, ktorá žije v stoličnom meste, obľubuje zábavu vysokej spoločnosti, ale je chudobná ako kostolná myš.

„Ilona bola vysoká, štíhla bruneta. Bujné, čierne vlasy venčili jej hlavu. Tvár mala oválnu, ťahy súmerné. Pod hustým, sťa žúžoľ nadočím a pod dlhou riasou mihalníc žiarilo ohňom pár veľkých čiernych očí. Ich plameň pocíti každý, kto hlbšie nazrie do nich. Pod pravidelným nosom, nozdry ktorého sa pri každom vzrušení zachveli, usmiali sa malé ústa. Ich rty boli čerstvé, plné, ani čerešne. Jamôčky na bielych, trochu rumenných lícach dopĺňali krásu obličaja. Vôbec celá jej postava bola súmerná. Ale nielen postava, lež aj jej pohyb vzbudil pozornosť. Chôdzu mala zvláštnu, len jej primeranú, hladkú a predsa rytmickú. Mala, ako sme videli, nenútený výstup, slobodný, viedla takmer kamarátsky rozhovor s mladými ľuďmi, ale vedela jedným pohľadom, pohybom, alebo slovom zastaviť smer rozhovoru, ak sa jej znepáčil. S takýmito vlastnosťami podmanila si mládež. Takmer každý sa jej koril, vzdychal, oblietal, ale zato z tých, na ktorých rátala, ani jeden neponáhľal sa ju pýtať.“

 

A tak zosnuje plán, ako pripraviť rodinu Rovesných o majetok, a zároveň mať blízko pri sebe aj Ilonu. Zoznámi ju s Vladom, ktorý sa do nej bezhlavo zamiluje, nedokončí štúdiá a ožení sa. Obaja sú dobre finančne zabezpečení, pohybujú sa vo vysokých spoločenských kruhoch a postupne získajú aj významné spoločenské postavenie. Ale zároveň sa odcudzujú rodine a národu. Z Vlada sa stáva Aladár a s pomocou svojich príbuzných získa miesto školského podškôldozorcu. Hoci pochádza z čisto slovenskej rodiny a bol v duchu úcty k slovenskému národu vychovávaný, stáva s a z neho renegát a prenasleduje slovenského učiteľ Pavla Poničana, ktorý sa napokon pod tlakom rozhodne odísť do Ameriky. Jeho manželstvo je ale veľmi nešťastné. Ilona ho stále ponižuje, flirtuje s inými mužmi a zaobchádza s ním ako s paholkom. Rovnako nevydrené  je aj Elenino manželstvo. Viktor jej ani deťom nedokáže prejaviť lásku, stal sa z neho hazardný hráč a snaží sa vylákať od svokrovcov čo najviac peňazí. A, pravda, myslí iba na Ilonu. Aj u Rovesných sú problémy. Otec sa dal na pijatiku, matka z neho ochorela a zomrela. Viktorovi postupne vyschne prameň príjmov a vtedy sa s Ilonou rozhodnú odísť do Ameriky, ale nikomu to neoznámia. Vlado (Aladár) tú situáciu psychicky nezvládne a zastrelí sa.

 

Ďalšia dejová línia románu sleduje osudy Janka Čvíkotu, ktorý po Eleninej zrade odchádza od Rovesných do Rozhranného (Ružomberok) a stáva sa zamestnancom a neskôr aj spoločníkom vo firme národne uvedomelého Slováka Streleckého. Vedie tu veľmi aktívny boj proti odnárodňovacej politike maďarských vládnucich kruhov. Začne sa vzdelávať a napokon sa zaľúbi do Streleckého netere Boženky, s ktorou sa ožení. 

„Janko Čvíkota sa u Streleckých veľmi zmenil. Čulý obchodný život, stále denné zamestnanie a stýkame sa s rozličnými vrstvami spoločnosti blahodarne účinkovali naňho. Hodne sa vyvinul. Stal sa smelším, rázovitejším, v spoločnosti samostatnejším a hladším. Slobodný čas venoval samovzdelávaniu. Chcel sa zdokonaliť vo vedení kníh a korešpondencie, a preto chodieval dva razy týždenne k učiteľovi obchodnej školy, ktorý mu dával hodiny z týchto predmetov. Takto zamestnaný nemal mnoho času rozmýšľať o svojej nešťastnej láske.“

 

V doslove sa autor vrátil k postavám s odstupom štyroch rokov. V drevenom kostolíku jedného severoamerického mesta pochovávajú učiteľa Poničana. Jeho žena a deti sa musia vyrovnať s tým, že nikdy neuvidia jeho hrob. Aj Klenovskému sa vodilo rôzne. Kým mal peniaze, bolo dobre, s Ilonou mali raj na zemi, no keď musel začať pracovať, lebo peniaze sa minuli, ona sa obzerala za inými mužmi. Napokon ušla do Kalifornie s bohatým Nemcom. Ale najviac si asi vytrpela Elena. Po jeho odchode veritelia všetko predali, ona horko-ťažko živorila so svojimi deťmi a mužovými rodičmi v dvoch izbách, nestrácajúc nádej, že Viktor si naň u spomenie.

 

Použitá literatúra:

FLORIÁNOVÁ, A., ŠPAČKOVÁ, Z.: Slovenská a česká literatúra na dlani. 1. vyd. 1999. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01097-1

Rodina Rovesných. http://zlatyfond.sme.sk/dielo/649/Cajak_Rodina-Rovesnych/1 (citované 14.8.2018)