Jan Amos Komenský (po latinsky Comenius) (1592–1670) bol český pedagóg, jazykovedec, filozof a spisovateľ. Preslávil sa ako autor mnohých spisov z oblasti pedagogiky a je považovaný za zakladateľa modernej pedagogiky s prezývkou Učiteľ národov.

 

 

Detstvo a mladé roky

Narodil sa 28. marca 1592 pravdepodobne (dnes oslavujeme 28. 3. ako Deň učiteľov) v Nivnici na juhovýchode Moravy. Pochádzal z mešťanskej rodiny. Jeho otec Martin Segeš bol významným členom Jednoty bratskej. Po smrti rodičov ho vychovávala jeho teta v Strážnici. Študoval na gymnáziu v Přerove, neskôr na vysokej škole v Herborne. V roku 1616 bol vysvätený za kazateľa a odišiel do Fulneku, kde pôsobil ako rektor tamojšej školy a  kazateľ Jednoty bratskej. Vo Fulneku spoznal svoju prvú manželku Magdalénu Vizovskú. Po porážke českého stavovského povstania (1621) bol nútený opustiť Fulnek a skrývať sa, pretože odmietal prestúpiť na katolícku vieru. V roku 1622 zomrela vo Fulneku na mor jeho manželka a dve deti. Táto tragédia sa odrazila v jeho dielach Truchlivý, Hlubina bezpečnostia Labyrint světa a ráj srdce. V roku 1624 začal pôsobiť v Brandýsi nad Orlicou, kde se zoznámil so svojou druhou manželkou Máriou Dorotou Cyrillovou, s ktorou mal 4 deti.


 

Roky v exile

V roku 1628 odišiel do exilu do poľského Lešna. Spočiatku dúfal, že se čoskoro vráti do vlasti, preto písal po česky. Venoval sa písaniu učebníc a pripravoval plán na reorganizáciu českého školstva. V Lešne bol zvolený za biskupa, neskôr sa stal zástupcom rektora gymnázia, čo prehĺbilo jeho záujem o pedagogiku. V tomto období vzniklo mnoho pedagogických diel, ako napríklad Česká didaktika a Velká didaktika, Brána jazyků otevřená a Informatorium školy mateřské. Tieto diela mu zaistili veľké uznanie v nekatolíckej Európe. V roku 1641 prijal pozvanie anglického parlamentu a vystúpil v Kráľovskej akadémii vied a vo Švédsku sa podieľal na reforme školstva. Po návrate do Lešna mu v roku 1648 zomrela druhá manželka a o rok neskôr sa oženil tretíkrát, s Janou Gajusovou. Po skončení tridsaťročnej vojny a podpísaní vestfálskeho mieru (1648) sa jeho nádeje na návrat do vlasti rozplynuli. V roku 1651 odišiel na pozvanie uhorského kniežaťa Žigmunda Rákocziho do Sárospataku, kde organizoval reformu školstva a mohol si overiť svoje pedagogické názory v praxi. Pre svojich žiakov vytvoril príručku Pravidla mravů a učebnice Svět v obrazecha Škola hrou. Po návrate do Lešna zažil útok Švédska na Poľsko (1654). Počas požiaru pri obliehaní mesta prišiel Komenský takmer o celý majetok a rozpísané diela. Kvôli sympatiám ku Švédom musel z Poľska utiecť.


 

Pobyt v Amsterdame

Po úteku z Poľska sa v roku 1656 usadil v holandskom Amsterdame, kde strávil zvyšných 14 rokov svojho života a venoval sa literárnej činnosti. V Amsterdame bolo vydaných 43 spisov Komenského diela Opera didactica omnia (Všetky spisy didaktické), ktoré sa stretli s veľkým ohlasom. Jan Amos Komenský zomrel po dlhodobých zdravotných problémoch 15. novembra 1670 (78 ročný) v Amsterdame a pochovaný je v kostolíku v dedinke Naarden. Dnes sa v Naardene nachádza Múzeum J. A. Komenského.

 

 

Pedagogické názory Komenského