Jan Amos Komenský bol český pedagóg, jazykovedec, prírodovedec, humanista, filozof, politik. Patril medzi významných šíriteľov pokrokových pedagogických názorov. Podľa neho vzdelanie môže viesť k prevýchove ľudstva, k zmene sveta, k trvalému mieru a pokoju. Vďaka týmto názorom je považovaný aj dnes za „učiteľa národov“. Mal slovenských predkov. Jeho priezvisko je pravdepodobne odvodené od obce Komňa v okrese Uherské Hradiště.

„Človek sa môže stať človekom len pomocou výchovy, nie je ničím, iba tým, čím ho robí výchova.“

J. A. Komenský

 

 

Základné životopisné údaje:

  • J. A. Komenský sa narodil  28.03.1592 Nivnici pri Uhorskom Brode (Česká republika) a zomrel 15.11.1670 v Amsterdame.

  • Práve deň jeho narodenia sa neskôr stal Dňom učiteľov, ktorý oslavujeme každý rok.

  • Jeho otcom pravdepodobne  bol mlynár Martin Komenský a matkou Anna Komenská. Komenský mal len dvanásť rokov, keď mu zomreli obaja rodičia na mor. Následne bol vychovávaný tetou.

  • Študoval na bratských školách v Přerově a v Strážnici. Potom študoval na latinskej škole, kde prijal meno Amos. Patril medzi šikovných a dôsledných žiakov.

  • Po štúdiu bol poslaný do Nemecka, aby nazbieral skúsenosti. V Nemecku mladý Komenský vyrobil mapu Moravy, ktorá sa objavovala  v mnohých atlasoch.

  • Po štúdiu v Nemecku, na Nassavskej akadémii Herborn a teologickej univerzite Heidelberk, sa vrátil do Přerova, neskôr pôsobil vo Fulneku, kde sa taktiež prvýkrát oženil. Za manželku si zobral Magdalénu Vizovskú.

  • Náročné obdobie v jeho živote nastalo po bitke na Bielej hore (1620), kedy  sa Česko dostalo do rúk Habsburgovcov, ktorí  Komenského neustále prenasledovali. Onedlho mu na mor mu zomrela žena a jeho dve deti. Po ich smrti sa  druhýkrát oženil s Dorotou Cyrillovou, s ktorou mal postupne štyri deti.

  • Spoločne v roku 1628 odišli do vyhnanstva z poľského Lešna, kde  pôsobil Komenský ako učiteľ a riaditeľ bratského gymnázia, istú dobu žil v pruskom Elblagu, v uhorskom Blatnom Potoku, asi rok pôsobil v Skalici, bol biskupom Jednoty bratrskej. Po vypálení Lešna v roku 1656 žil v Amsterdame.

  • Pochovaný je v Naardene.

Hrob J. A. Komenského v Naardene

 

Hlavné pedagogické zásady, ktoré sa usiloval J. A. Komenský presadzovať v pedagogickej oblasti:

Základné pedagogické názory Komenského:

  • Potreba spoznávania sveta, vedy, techniky, remesiel.

  • Potreba spoznávať seba samého.

  • Potreba spoznávať Boha a Božích zásad.

  • Potreba názornosti – priama skúsenosť.

  • Potreba systematickosti a sústavnosti – učivo by na seba malo nadväzovať.

  • Potreba aktívnosti – uplatňovanie získaných poznatkov v praxi.

  • Potreba trvalosti – sústavné opakovanie učiva.

  • Potreba primeranosti – učiteľ musí vychádzať z vekových a individuálnych schopností detí.

 

Tvorba J. A. Komenského – najdôležitejšie diela:

Labyrint světa a ráj srdce (sociálne alegorické a kritické dielo) – jeden z najhodnotnejších spisov starej českej literatúry. Autor ho vytvoril v Brandýse nad Orlicí roku 1623. Dielo bolo preložené do mnohých jazykov: nemčina, maďarčina, ruština, angličtina, francúzština, portugalčina, holandčina, slovenčina,... V danom období autor v spise ostro kritizoval vtedajšiu spoločnosť, rozpracoval svoju predstavu o dokonalom kresťanstve, odmietal dogmatické modlárstvo, zdôrazňoval pevnú vieru, cnostný a spravodlivý život s Ježišom Kristom. Spis obsahuje 54 kapitol, ktoré sú rozdelené do dvoch častí: Labyrint světa a Ráj srdce. Labyrint opisuje púť mladého muža, ktorý hľadá najlepšie povolanie a chce spoznať pravdu. Na ceste stretol dvoch sprievodcov: Všudybuda či  Všezvěda a Mámení či Mámila. Spoločne prechádzali mestom-svetom a pútnik, teda J. A. Komenský,  hovorí o neprávostiach sveta, o svete pretvárky, pýchy, zlosti, útlaku, hlúposti, násilia, krutosti. Mladého muža neuspokojil žiaden stav ani povolanie. Odmietol rady svojich sprievodcov, aby sa svetu a neprávostiam prispôsobil a odmietol aj Mámilove okuliare mámenia. Najviac ho sklamala návšteva „kráľovny sveta Múdrosti“, pretože samotná kráľovná sa vyznačovala prefíkanosťou a túžbou po moci. Oklamala aj kráľa Šalamúna.

Ráj světa opisoval útek sklamaného mladíka zo skazeného mesta. V okamihoch zúfalstva sa mladíkovi zjavil Ježiš Kristus, ktorý mu ukázal pravý pokoj v spojení s Bohom. Boh predstavuje podľa autora najvyššiu pravdu, pokoj, múdrosť a spravodlivosť.

Didactica magna (Veľká didaktika) – prvé systematické dielo o výchove v Európe.
Didactica magna je rozdelená do 33 kapitol a rozoberá  štyri tematické okruhy: nábožensko-pedagogický úvod aj pedagogiku, všeobecnú, resp. zvláštnu didaktiku, výchovu detí i mládeže a organizáciu školstva. Človek ako najdokonalejší tvor má podľa J. A. Komenského poznať a zdokonaľovať predovšetkým sám seba. Pravým človekom môže byť iba bytosť rozumná, cnostná i zbožná. Plnohodnotnou osobnosťou sa dokáže stať každý človek vďaka výchove, ktorá musí byť veľmi výrazná najmä v mladosti. Vzdelanie musí byť všeobecne dostupné, len také zabezpečí rovnosť ľudí pred Bohom.  Školy ako dielne ľudskosti majú podľa J. A. Komenského učiť všetko podstatné i užitočné vďaka správnemu postupu aj metóde v súlade s prírodou. Človeka má byť vychovávaný k múdrosti, mravnosti a zbožnosti tým, že budú podporované dobré príklady a disciplína. Pri rozvíjaní detí i mládeže treba uplatňovať správny systém.