Ivan Stodola – Bačova žena

Autor: Ivan Stodola

Literárne obdobie: medzivojnová literatúra - expresionizmus

Literárny žáner: dráma – tragédia sociálno – psychologického charakteru (ťažký vnútorný zápas) v troch dejstvách.

Téma: Tragédia zo života dedinského ľudu so zložitým mravným konfliktom. Autor v tejto tragédii poukazuje na priame dôsledky hospodárskej krízy, vysťahovalectva, ktoré považuje za dôsledok nepriaznivej sociálnej situácie. 

Hlavné postavy:

Eva Muranicová 

Bača Ondrej Muranica  

Bača Mišo  

Matka – Ondrejova mama, Evina svokra

Deti – Ondrej, Miško

Čas deja:

Príbeh sa odohráva v čase hospodárskej krízy v medzivojnovom období. Dej drámy zasadil Stodola do Demänovskej doliny v čase hospodárskej krízy v medzivojnovom období, ktorá sa spája s fenoménom vysťahovalectva do USA. Práve odchod do zámoria zastáva úlohu jedného z hlavných faktorov tragédie rodiny i jednotlivca. V dôsledku ťažkej životnej situácie a veľkej sociálnej i materiálnej biedy je nútený bača Ondrej odísť za prácou do Ameriky, aj keď sa v dráme vyslovene nehovorí, že príčinou zla je sociálny motív. 

Expresionizmus v diele - z lat. expressus = výrazný, názorný, ostrý. Autor sa usiloval zobraziť skutočnosť pomocou intenzívnych, silných emócií, citov. Sústredil sa na zobrazenie situácií, keď hrdinovia prežívali vyhranené konflikty, životné krízy, nezvyčajné situácie a pod. Tieto situácie riešil obyčajne pudovo, emotívne. Všíma si väčšinou tmavé, pochmúrne stránky života. Atmosféra  diela je ťaživá, smutná, nepokojná, odráža pesimistické, skeptické chápanie života a pocity bezvýchodiskovosti, dezilúzie. 

Príbeh:

Uvedená hra a jej motív majú korene v antickej tragédii, ktoré autor  zasadil do slovenského literárneho a spoločenského kontextu. Rovnako ako v diele Bačova žena i v antických tragédiách sledujeme hrdinu v zložitej, priam neriešiteľnej životnej situácii, pričom jediným ponúkajúcim sa východiskom je smrť. 

V prvom dejstve sa pred divákom otvára idylický obrázok bačovej ženy Evy a jej dvoch synov, Ondríka z prvého a Miška z druhého manželstva. Ich pohodu naruší príchod svokry, ktorá Eve nenávistne vyčíta, že sa opäť vydala, vyhadzuje jej na oči zlé gazdovanie a nedostatok pokory pred panstvom a do srdca vnúčika zasieva strach a neistotu. Eva bola pôvodne vydatá za baču Ondreja, ktorý odišiel za prácou do Ameriky. Dlho sa neozval, neposielal peniaze a Eva dostala správu, že v Amerike zomrel, čomu ale jej svokra neuverila. Eva si po čase založila novú rodinu, zobrala si za manžela baču Miša, ktorý jej v neľahkej životnej situácii pomáhal. 

,,Keď prišiel Mišo z Ameriky, najali ho páni za baču a mňa popýtal. Spasil ma ten človek a vytrhol z takého nešťastia, že mu to nikdy zabudnúť nesmiem. Nikdy, svokra, pamätajte. A keby sa i čokoľvek stalo, zabudnúť mu to nesmiem.“

Už od samého začiatku Eva balansuje medzi novým životom a novou rodinou na jednej strane a svokrou, ktorá jej neľútostne pripomína starý život a mŕtveho muža na strane druhej. V tejto rozpoltenosti nevie nájsť rovnováhu, nie je schopná zlepšiť vzniknutú situáciu, čo sa ešte vyostruje návratom živého prvého muža, Ondreja. Jeho príchodom nastáva u Evy zlom a jej vnútorná rozorvanosť sa stáva ešte výraznejšou, začína jej psychická trýzeň a neistota sprevádzaná pomyselným vydieraním zo strany svokry, nátlakom zo strany oboch mužov a tým, čo by chcela samotná Eva. Zo svokriných výčitiek ju vytrhne až príchod jej muža Miša, ktorý prináša zaujímavé novinky. V dedine sa rozniesol chýr, že svätojurské panstvo práve do vlastníctva a do držby kúpil akýsi „Amerikán“.

Kde sa ten vzal? Veď umrel. A matka to cítili, tá mať to cítili. Mišo, ja utečiem svetom. Tu pre mňa niet miesta.“ 

Eva, Eva, prosím ťa (kľakne) Eva matka ťa prosí na kolenách, prinavráť sa! ... Vráť sa k môjmu synovi, ja viem, ako ťa rád má! Tu sa stane nešťastie, ak ho ty odmietneš. Po toľkom súžení odstrčiť takého chlapa, to je šialenstvo.“ 

Eva! Prisahala si mi ty vernosť pred oltárom?

  Áno prisahala. 

 Tak prečo nechceš prísahu zachovať?

Prvé dejstvo vrcholí príchodom onoho tajomného muža do tejto priam idylickej domácnosti: Eva v ňom totiž spozná Ondreja, muža, o ktorom si myslela, že je mŕtvy, čo mala napokon aj úradne potvrdené.

V druhom dejstve už stoja proti sebe sokovia v láske. Ondrej žiada Evu, aby sa k nemu vrátila, dáva na ňu prepísať celý majetok a Miša posiela do Ameriky s tým, že mu zaplatí cestu, vybaví slušné miesto a ešte pridá aj šek na pätnásťtisíc dolárov. On súhlasí, ale iba ak pôjde s Evou. Ondrej rieši situáciu kruto: vyháňa Miša zo svojho panstva a zbavuje ho postavenia baču. Keď príde za ním zdesená Eva a prosí ho o zmilovanie, vyhráža sa, že jej zoberie syna. Eva argumentuje tým, že uplynulo celých päť rokov, čo sa ako vdova pretĺkala životom a z biedy ju zachránil práve Mišo, a preto nemôže mu to vykonať. A napokon jej o majetok nejde, jej najväčším pokladom sú jej synovia. A žiada vysvetlenie Ondrejovho počínania. 

Pamätáš, keď som odchodil, v akej sme boli biede? Ničoho nebolo, len ten pásik poľa na meter hen za vŕškom, to bol celý náš majetok. Čo sme sa tej hlinačky nakrájali, naorali, a ovsík ledva po členky. A na vŕšku sa nám ten pásik tak zúžil, že sme nemohli pluhom prejsť, aby sa nebola k susedovi zem presýpala. ... A dolu na rovine – čierne žírne polia zemanove. Tam krásna úroda, tam neuškodil príval ako nám.

..........................................

„Nuž a či ste nevideli na vlastné oči, v akej biede som ostala? Ktože mi pomáhal? Azda páni? V prvý týždeň po smrti Ondrejovej mi poslali obnosené šatočky pre dieťa, v druhý polievku, potom nič. Ba napomenuli, že z izby budem musieť von, lebo je to izba pre baču. Zárobku nič, v banke dlžoba nevyplatená, u pánov nebolo práce, a ak som i pracovala, len čo tej švábky pohodili. Svokra! Zmárniť sa mi prihodilo“ 

Evina situácia dosť ťažká počas manželstva sa ešte zhoršila a nebola nádej na jej zlepšenie. Ako vdova s malým dieťaťom nedokázala zabezpečiť adekvátne životné podmienky, preto sa jej rozhodnutie pre opätovný vydaj javí skôr ako nevyhnutný, dobre premyslený krok, potrebný pre zlepšenie sociálnej situácie, než čin z lásky. V celom diele rovnako nenachádzame (okrem Evinho tvrdenia, že má muža rada) nijaké zjavné znaky hlbšieho citu medzi ňou a bačom Mišom. Evino rozhodnutie je skôr sprevádzané vďačnosťou, pokorou a odovzdanosťou ako láskou.

,,Keď prišiel Mišo z Ameriky, najali ho páni za baču a mňa popýtal. Spasil ma ten človek a vytrhol z takého nešťastia, že mu to nikdy zabudnúť nesmiem. Nikdy, svokra, pamätajte. A keby sa i čokoľvek stalo, zabudnúť mu to nesmiem“

A tu sa rozvíja jeho príbeh: 

Ondrej odišiel za prácou do Ameriky, kde pracoval dlho a ťažko, len aby pre rodinu zarobil peniaze. Doma bol prostým bačom, jednoduchým dedinským človekom žijúcim v úzkom spojení s prírodou. Rovnako v Amerike nebolo možné siahnuť po vysokých, spoločensky cenených pozíciách, a preto bol donútený pracovať, rovnako ako ďalší nevzdelaní Slováci v tom čase, ako lacná pracovná sila v uhoľných baniach. 

Nejedol som, v bani zhrbený, v prachu, v dusnote kresal som uhlie, a keď iní zmorení vzdychali, ja s úsmevom rýpal som do kameňa. Eve bude, Eve bude, Eve bude. ... Vo vode po kolená, po pás som sa boril. Druhí žltli, bledli a hynuli po špitáloch, ja som doláre čítal.“ 

Po dvoch rokoch driny v americkej bani, keď sa už s našetrenými dolármi chystal domov, jedného dňa v bani „vybúšil gáz“, zrútila sa polovica štôlne, a keď sa prebral, okrem dolárov vo vrecúšku za košeľou nemal nič. Chýbali mu doklady, priatelia a navyše stratil pamäť. Celé roky zápasil o svoju identitu. Až raz mu zišlo na um zájsť do Chicaga, či by na úradoch nemali nejaké doklady o ňom. Kúpil si aj „železničný tiket“, ale aj tu ho stretlo šťastie v nešťastí, zacítil prudký náraz, vlak sa prevrátil a vtom sa rozpamätal, že je Ondrej Muranica, bača zo salaša pod Krčahovou.

Nič iné nemal na pamäti, len prvou loďou dostať sa domov a napraviť chybu, do ktorej ho vohnalo nešťastie. Ondrej sa vracia ako svetaznalý, bohatý, dobre oblečený „Amerikán“ . Cestou domov sa zahorúca zastavil na pozemkovom úrade, aby za doláre kúpil žene aspoň kus role. Tam mu povedali, že za toľké peniaze dostane celé panstvo. Po návrate zo zámoria sa Ondrej  stal  novým majiteľom panstva Svätojurských, ktoré dal napísať na svoju ženu Evu. Napriek novonadobudnutému postaveniu  sa necítil ako  pán. Sám sa cíti viac bačom ako pánom, i keď jeho oblečenie a správanie ostatných ľudí voči nemu svedčia o opaku: „Predovšetkým nie pán veľkomožný, ale volať ma budete ako dosiaľ, bačom Ondrejom“

Zmätená a nešťastná Eva beží domov, zamkne sa v izbietke a nevie, čo si počať. Zato Mišo odchádza z domu zožieraný žiarlivosťou, keď sa dopočul, že Eva navštívila Ondreja.

Dej sa dramaticky vyhrocuje v poslednom, treťom dejstve. Eva v noci beží za mužom na salaš a prosí ho, aby spoločne odišli do Ameriky. Ten jej oznámi, že sa už rozhodol a berie so sebou malého Miška. Ona nech zostane doma, keď je takou veľkou paňou. Eva si zúfa. Nato na salaš príde aj Ondrej, ktorý im obom oznamuje, že Ondrík je u neho a Eve ho už nemieni vrátiť. Medzi chlapmi sa strhne bitka. Eva nezvládne rozdelenie detí, materinský cit je silnejší ako láska a ťarchu osudu, ktorá najničivejšie dopadla na jej plecia, striasa zo seba jediným východiskom: samovraždou. Jej posledné slová sú: „Teraz ma už obidvaja máte.“


Použitá literatúra:

FLORIÁNOVÁ, A. - ŠPAČKOVÁ, Z.: Slovenská a česká literatúra na dlani. Bratislava: Vydavateľstvo Príroda, 2001. 312 s. ISBN 80-07-00473-4

PODMANICKÁ, J.: Sociálna a psychologická podmienenosť tragických osudov v diele Ivana Stodolu Bačova žena. Seminárna práca. Banská Bystrica  2012. UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI. FAKULTA HUMANITNÝCH VIED. KATEDRA slovenského jazyka a literatúry