Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová



Ivan Krasko prichádza, aby vystriedal Hviezdoslava. Prekročiť tento masív, tieto veľhory poézie, jej neodolné stĺpy, nebolo ľahkou úlohou. Vykonal ju...

(Milan Rúfus)



Životopisné údaje: vlastným menom Ing. Ján Botto (1876 –Lukovištia – 1958 – Bratislava)


I. Krasko pochádzal z roľníckej rodiny. Študoval na maďarskom gymnáziu v Rimavskej Sobote, na sedmohradských gymnáziách a maturoval v rumunskom Brašove. Neskôr študoval chemické inžinierstvo na Vysokej škole technickej v Prahe. Počas štúdií v Prahe sa aktívne zapájal do študentského hnutia (študentský odbor Československej jednoty, spolok Detvan) a zároveň aktívne spoznával českú literatúru (tvorba Vrchlického, Sovu, Čecha, Bezruča,...). Po ukončení štúdií pracoval ako chemický inžinier v cukrovare v Kloboukoch a Slanom (Čechy). Po vypuknutí 1. svetovej vojny narukoval na východný front, bojoval aj na talianskom fronte. Po skončení 1. svetovej vojny a po vzniku Československej republiky pracoval v štátnych službách a zapojil sa do politického života. V posledných rokoch svojho života žil v Piešťanoch. Zomrel v Štátnom sanatóriu v Bratislave a pochovaný je v rodných Lukovištiach (v blízkosti jeho hrobu je pochovaný aj Ladislav Mňačko – manžel Kraskovej dcéry Evy, predstaviteľ slovenskej prózy po roku 1945).



Literárna tvorba:


NOX ET SOLITUDO – básnická skladba - 1909

VERŠE – básnická skladba - 1912

LIST MŔTVEMU – lyrická próza,...


Počiatky literárnej tvorby I. Krasku sa spájajú s obdobím jeho gymnaziálnych štúdií. Svoje prvé básne uverejňoval v slovenských časopisoch (napr. Slovenské pohľady) pod pseudonymom Janko Cigáň. Jedna z prvých básní, ktorá z jeho tvorby bola uverejnená, sa volá Pieseň z nášho ľudu.

 

Až trinásť rokov od uverejnenia prvej autorovej básne vyšla jeho prvá zbierka – Nox et solitudo.Nevyšla už pod pseudonymom Janko Cigáň, ale pod pseudonymom Ivan Krasko (podľa gemerskej dediny Kraskovo – leží vedľa Lukovíšť). Uvedený pseudonym autorovi navrhol S. H. Vajanský, ktorý sa zároveň stal „krstným otcom“ uvedenej básnickej zbierky. V liste z 19. 9. 1908 Vajanský napísal I. Kraskovi (vtedy ešte J. Bottovi): „Vďačne budem krstným otcom Vašich piesní, mne doposlaných....A jestli chcete, ja Vám meno vynájdem...“


S. H. Vajanský s nadšením očakával vydanie uvedenej zbierky: „...čakal som od mladosti príchod slovenských poetických talentov... I vidím tu prichádzať hlboké zvučné tóny...a teším sa s velikou radosťou...Hlboké, zvučné sú, ale ...i smutné, čiastočne zúfalé...až ma staré srdce bolí...“


I. Krasko si nový pseudonym ponechal aj pri vydaní druhej básnickej zbierky – Verše.Do zbierok nevložil všetky básne, ktoré napísal, ale urobil starostlivý výber. Obe zbierky radíme preto medzi „útle“, rozsahom pomerne skromné, ale plné bohatých myšlienok, vysokej kvality, prepracovanosti, hlbokých citov.



NOX ET SOLITUDO – NOC A SAMOTA - zbierka 28 básní, ktoré sú opisom básnikovej duše – subjektívna lyrika.


Názov zbierky vyjadruje základné motívy nielen tejto zbierky, ale celej Kraskovej tvorby – noc a samota. Autor vychádzal zo svetového symbolizmu – jeho básne charakterizujú predovšetkým pocity samoty, opustenosti, smútku, skepsy, beznádeje. Stav svojej duše autor vyjadril predovšetkým cez obrazy prírody – šedá hmla, havran, topole bez lístia,...Svoj život prirovnal k sivej mútnej kaluži a k pustej čiernej noci.


Verše sú úprimnou spoveďou autora, spoveďou o jeho prežitých skúsenostiach a zážitkoch, čo sám vyjadril slovami: „...no nikdy nepíš to, čo necítiš, čo v tvojom srdci zrod nemalo...“ Zbierka priniesla aj ľúbostnú poéziu nasýtenú neromantickým osobným smútkom, motív ženy je vznešený, bez irónie.


V zbierke Nox et solitudo nachádzame napr. básne:


Vesper dominicae (Nedeľný večer) – je považovaná za jednu z najkrajších básní slovenskej poézie. I. Krasko ju venoval matke, ktorú miloval, ktorá bola pre neho vzorom a ktorá pre neho predstavovala domov a istotu. V básni ospieval predovšetkým matkinu životnú vyrovnanosť a jej spojenie s vierou a s Bohom.


Jehovah - (Jahve, Jehovah, Jehova – v Starom zákone meno Boha. Pôvodne ide o boha búrky starých semitských národov, ktoré obývali územia južne od Palestíny. Po babylonskom zajatí bolo zakázané vysloviť jeho meno, v písanej podobe sa využívali štyri hlásky jeho mena - JHVH). Báseň je napísaná na spôsob starozákonného zaklínacieho žalmu, v ktorom autor kritizuje politickú pasivitu, vyjadruje sklamanie z národno-sociálnej situácie, ktorá vládla v našom národe.


Topole báseň je porovnaním človeka a prírody, človeka a topoľov. U človeka dominujú negatívne pocity a nálady, u topoľov ich hrdosť a majestátnosť. Topole v básni symbolizujú autora, ale aj národ, ktorý v tejto dobe bol akoby „bez žitia“. Topole síce stoja hrdo, ale sú akoby bez duše. Duša chýba národu a autor sa zamýšľa nad jeho ďalším smerovaním: „Hore...? Dolu...? Do nirvány? Ako havran ošarpaný do noci....“


Balada o jednej milej –autor v básni spomína na svoju milú, na časy, keď boli spolu, na časy pred rozchodom. V mysli a v spomienkach si vybavuje spoločné prechádzky, spomína na jej krásu. Napokon si uvedomí krutú pravdu o ich rozchode.


Plachý akord báseň je vyjadrením osobným pocitov autora, pocitov opustenosti, samoty, smútku. Autor rozpráva o svojom putovaní bez cieľa, o hľadaní zmyslu života. Jedna z jeho najsmutnejších a najpesimistickejších básní.


Prší, prší... pochmúrne a daždivé počasie je obrazom autorovej duše, ktorá je naplnená smútkom, bolesťou, pocitmi samoty. Autor smúti za domovom a matkou, ktorá mu veľmi chýba. Uvedomuje si rýchle plynutie času.


Ďalšie básne: Solitudo, Moje piesne, Balada, Romaneto, Chladný dáždik, Hľa, luna bledá, Na Nový rok, Na cmiteri, Pieseň,...



VERŠE – zbierku venoval svojej snúbenici Elene Kňazovičovej – 26 básní


Najväčšou inšpiráciou pri písaní uvedenej zbierky pre autora bolo prekonanie hlbokej osobnej krízy, prekonanie ťažkej choroby (pľúcna choroba – v továrni, v ktorej pracoval ako chemický inžinier, mu leptavé plyny vznikajúce pri výrobe kyselín poškodili zdravie), obava z návratu choroby, ťaživé chvíle, ktoré prežíval v Čechách, ďaleko od domova, od rodiny, priateľov, jeho túžba po návrate. Často uvažoval o tom, či má právo na osobné šťastie, na vlastnú rodinu, váhal medzi samotou a životom s drahou osobou. Zranenia duše mu spôsobili aj zlé medziľudské vzťahy, narastajúce pokrytectvo, klamstvo a iné negatívne javy. Uvedenou zbierkou sa napokon autor rozhodol hľadať východisko z krízy, hľadať „cestu ku svetlu“.


V zbierke Verše nachádzame básne:


Eremita – sonet, ktorý je obrazom Kraskovho pocitu hlbokého a tragického životného osamotenia. Svoje pocity stotožnil autor s pocitmi pustovníka – eremitu.


Hostia – básnik vo svojom práchnivejúcom dome víta chór „čiernych chmúrnych“ postáv. Postavy zasadnú za prázdny rodinný stôl, aby zo žaltárov, ktoré priniesli so sebou, zaspievali o „trpkom ovocí, čo rodí strom života“.. Hostia odchádzajú s tým, že autora o rok znovu navštívia, lebo im je veľmi blízky v osamotenosti.


Otrok obraz otroka, ktorému od detstva v ušiach zneli piesne neslobodnej, zotročenej matky a ktorý čakal „na ston poplašného zvona“, na signál, aby vykonal dejinne spravodlivú pomstu na otrokároch.


Otcova roľa príbeh tuláka (autora), ktorý sa po rokoch vracia domov, na otcovu roľu, ktorú stáročia zmáčali slzy poddaných.


Baníci Satan (démon) pokúša slovenského človeka, aby za zlato a drahé kamene zradil svoj rod a dal sa na stranu panujúcich, čo dávajú výhody a majetky tým, ktorí zradne prechádzajú k nim. Autor rozpráva o baníkoch a ich ťažkom živote, o ich tvrdom prebíjaní sa k „pokladom“ zeme a bytia. Autor verí, že práve z ich prostredia vzíde oslobodzujúci čin pre všetkých porobených, trpiacich a skúšaných.


Život považuje sa za prelomovú báseň v zbierke. Autor končí s pocitmi smútku, opustenosti, tragiky a vyzýva život do boja.


V zbierke sa nachádzajú aj básne: Hôrne kvety vädnú, Tak nedočkavo, Dnes, Doma, Askéti,...



Otázky:


1.Vysvetlite vplyv symbolizmu na tvorbu I. Krasku

2. Charakterizujte zbierku Nox et solitudo (I. Krasko)

3.Charakterizujte zbierku Verše (I. Krasko)



Použitá literatúra:

KOSTOLNÁ, E.: Ivan Krasko 1876 – 1958, 1. vyd. Vydavateľský odbor Matice slovenskej Martin

SLOVENSKÁ A ČESKÁ LITERATÚRA NA DLANI. 1. vyd. 1999. Príroda Bratislava. ISBN 64-050-99

SMIEŠKOVÁ, M.: Krok za krokom – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0

VARSÁNYOVÁ, M.: Príručka slovenskej literatúry pre stredoškolákov. 1. vyd. K-Print Komárno. ISBN 80-967438-6-4

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 2. 1. vyd. 2007. Didaktis Bratislava. ISBN 80-7358-028-4