Vypracovala: Eva Gutová




Nepriama otázka sa vyznačuje:

 

  1. neprítomnosťou otáznika a vzostupnej intonácie

  2. priamym slovosledom (podmet – prísudok)

  3. používaním opytovacieho výrazu.

 

 

 

Nepriame otázky sú uvedené týmito opytovacími výrazmi:

 

  1. spojkou si (či) – touto spojkou sa dajú transformovať pôvodne zisťovacie otázky, na ktoré je možné odpovedať jednoducho áno – nie.

Elle me demande: « Aimez-vous ce disque?»

→ Elle me demande si j´aime ce disque.

 

  1. opytovacími výrazmi – nimi transformujeme tzv. doplňujúce otázky, t.j . tie, ktoré si vyžadujú presnejšiu odpoveď.

  • príslovkami comment (ako), quand (kedy), (kde), pourquoi (prečo), ktoré sú prítomné tak v priamej ako aj v nepriamej otázke.

 

Il me demande: «Comment vas-tu?»

→ Il me demande comment je vais.

 

 

Je veux savoir: « Pourquoi riez-vous ?

→ Je veux savoir pourquoi vous riez.

 

Il demande : « Quand partez-vous ? »

→ Il demande quand vous partez.

 

Il demande : « Où allez-vous ? »

→Il demande vous allez.

 

 

  • adjektívnymi zámenami quel/ quelle/ quels/ quelles (ktorý, ktorá, ktoré).

 

Il me demande: « Quelle route prends-tu pour sortir de Paris ? »

→ Il me demande quelle route je prends pour sortir de Paris.


 

 

  • zámenami qui (kto, koho), ce que (čo), quoi (čo)

 

Pri použití týchto zámen vychádzame z uvedených tabuliek:


 

a) ak sa pýtame na osobu:

 

qui / qui est-ce qui (podmet) qui

qui / qui est-ce que (priamy predmet)

qui

predložka + qui predložka + qui



Elle demande: « Qui (Qui est-ce qui) a fait ce joli bouquet ?

→ Elle demande qui a fait ce joli bouquet.