Inteligencia delfínov

 

O delfínoch sa často hovorí že sú to najinteligentnejšie živočíchy na Zemi. Do akej miery je toto tvrdenie pravdivé sa pokúsim objasniť v tejto časti. Tu uvedené fakty sa nedajú považovať za kompletné a vyčerpávajúce danú tému, ale mohli by aspoň priblížiť danú problematiku.

 

Veľkosť mozgu a inteligencia

 

Väčšina vedcov sa domnieva, že veľkosť inteligencie závisí od veľkosti, lepšie povedané hmotnosti mozgu.

Tabuľka č. 1: Absolútne váhy mozgu niektorých cicavcov

 

 

 

ŽIVOČÍCH

VÁHA MOZGU V GRAMOCH

Myš

0, 4

Potkan

1, 6

Morča

4, 8

Králik

9, 3

Mačka

31, 0

Pes

65, 0

Opica ( makak )

88, 5

Šimpanz, Tur domáci

350, 0

Človek

1450, 0

Delfín skákavý

1700, 0

Slon

6075, 0

Veľryba myšok

7200, 0

Vorvaň

9200, 0

 

Americkí špecialisti v odbore správania zvierat používajú u delfínov QE, t. j. koeficient encefalizácie, ktorý sa vypočíta ako podiel objemu mozgu a povrchu tela.

Tabuľka č. 2: Koeficient encefalizácie vybraných cicavcov

 

 

 

ŽIVOČÍCH QE

Myš domáca

Menej ako 1

Sladkovodný delfín

1, 5

Šimpanz

2, 5

Delfín skákavý

5, 6

Človek

7, 4

 

Podľa tohto kritéria sa zdá, že čím je delfín väčší, tým má väčšie QE. Či je to skutočne tak, ešte nieje dokázané.

 

Niekedy, nie však veľmi často, býva ako kritérium používaný aj pomer hmotnosti mozgu a dĺžky tela, prípadne podiel hmotnosti mozgu zvieraťa a človeka.

 

Dorozumievacie schopnosti

 

Život v skupine predpokladá značné dorozumievacie schopnosti. Delfíny používajú pri vzájomnej komunikácii tri rozsahy frekvencií vrátane ultrazvukov. Ich slovník je teda pomerne zložitý. Samci hvízdajú alebo spievajú, aby v období párenia prilákali samice alebo aby upozornili na nebezpečenstvo. Matky po narodení mláďaťa hvízdajú celé dni, aby si mláďa zvyklo na ich hlas. O neobvyklej dorozumievacej schopnosti veľrýb svedčí aj nasledujúci autentický príbeh.

Ku skupine rybárskych lodí priplávala skupina kosatiek a znemožňovala im rybolov tým, že kosatky trhali siete a vyžierali z nich ulovené ryby. Rybári, aby sa veľrýb zbavili, privolali na pomoc skupinu veľrybárskych člnov. Prvý veľrybársky čln vystrelil harpúnu a jednu z kosatiek zasiahol a usmrtil. Vzápätí sa celý kŕdeľ kosatiek rozptýlil a vzdialil sa od veľrybárskych člnov, naďalej však veľryby obťažovali rybárske člny, v ktorých blízkosti nebola žiadna veľrybárska loď.

Tento príbeh sa nezdá byť neobvyklý, až kým si neuvedomíme dve skutočnosti. Za prvé, že veľrybárske a rybárske člny boli veľmi podobné. Rozdiel bol len v tom, že veľrybárske člny mali vpredu harpúnu. Inak boli úplne zhodné tvarom trupu aj nadstavby. Ďalším dôležitým faktom je, že reakcia kosatiek nemohla byť iba prejavom pudu sebazáchovy, pretože potom, ako harpúna usmrtila prvú kosatku, ušli aj tie, ktoré boli odtiaľ vzdialené niekoľko sto metrov, takže nemohli nič vidieť, ani cítiť krv, či niečo podobné. To značí, že zranená veľryba, alebo niektorá z jej blízkosti musela okamžite podať správu, ktorá obsahovala údaje čo sa stalo ( zranenie a smrť veľryby ), pôvod nebezpečenstva ( ostrý predmet, jeho tvar ), popis lode spôsobujúcej nebezpečenstvo ( natoľko presný, že umožnil rozoznať typy lodí! ). Takto nejako musela podľa vedcov správa vyzerať. Ak je to tak, musí byť jazyk veľrýb veľmi bohatý.

Preniknúť do tajov jazyka delfínov bude asi dosť problematické. Delfíny totiž komunikujú pomocou pískania, ktoré sa často pohybuje vo sférach, ktoré človek nepočuje. Doposiaľ sa nevie, akým spôsobom je jazyk delfínov tvorený a či je založený na princípe hlások a slov. V tejto oblasti čaká vedcov ešte veľa práce.