Huby sú organizmy, ktoré nikdy nekvitnú, nemajú pravé listy, stonky, ani korene.

Huby rastú zväčša na tmavých a vlhkých miestach, neobsahujú zelený chlorofyl, preto si nedokážu vytvárať živiny.

Huby sa živia odumretými rastlinami a živočíchmi, alebo živiny získavajú z tiel živých organizmov.

Huby rozkladajú organické zvyšky na jednoduchšie látky, ktoré sa opäť dostávajú do obehu látok v prírode.


Medzi huby patria:

  • huby s plodnicou,

  • kvasinky,

  • plesne.


Huby s plodnicou – pozri učivo Huby s plodnicou


Kvasinky

Kvasinky sú jednobunkové huby - mikroorganizmy, ktoré energiu pre svoj život získavajú rozkladom – kvasením organických látok. Nemajú plodnice.

Kvasinkysa vo vhodnom prostredí – v teple a pri dostatku živín – cukru rozmnožujú pučaním.

Kvasinkysa využívajú napríklad v potravinárskom priemysle pri výrobe chleba, vína a piva.

Niektoré kvasinky môžu spôsobovať ochorenia.


Telo kvasinky tvoria orgánčeky:

  • bunková stena,

  • cytoplazmatická blana,

  • vakuola,

  • jadro,

  • mitochondrie.


kristinova

Stavba tela kvasinky

 


Plesne

Plesnesú mnohobunkové jednoduché huby, ktoré nemajú plodnice. Plesne rastú na teplých, tmavých a vlhkých miestach.

Plesne sa živia na živých organizmoch alebo na odumretých zvyškoch organizmov.

Plesne sa rozmnožujú výtrusmi. Môžeme ich nájsť aj v našich domácnostiach, napríklad malé modrasté bodky, zelené chlpaté cestičky na starom chlebe, na ovocí či zelenine.


Medzi plesne patrí napríklad:

  • pleseň hlavičkatá,

  • papleseň štetkovitá.


Telo plesne tvorí:

  • podhubie – mnohobunkové vlákna,

  • výtrusnica – miesto, kde dozrievajú výtrusy.


kristinova

Pleseň hlavičkatá

 


Lišajníky

Lišajníkypatria medzi nízkorastúce rastliny, ktoré nekvitnú. Nemajú pravé korene, stonku ani listy.

Lišajníky rastú na vlhkých miestach. Môžeme ich nájsť rásť v pôde, na skalách, na múroch.

Lišajníky sa zväčša rozmnožujú nepohlavne – odlomenými časťami tela, ktoré dorastajú na nového jedinca.


Telo lišajníkov tvoria:

  • hubové vlákna,

  • zelené riasy,

  • prichytávacie vlákna – jednoduché korene.


Hubové vlákna nasávajú a zadržiavajú vodu. Môžu absorbovať všetku vodu, ktorú pre svoj život potrebujú.


Zelené riasy vytvárajú pri fotosyntéze organické látky, ktoré potrebujú huby na výživu. Spolužitie huby a zelenej riasy lišajníka je prospešné obom. Takéto prospešné spolunažívanie nazývame symbióza.


Prichytávacie vlákna sú jednoduché korene, ktorými sa lišajník drží v zemi.


Medzi lišajníky patrí napríklad:

  • diskovka bublinatá,

  • zemepisník mapovitý,

  • dutohlávka sobia,

  • diskovník múrový.

 

kristinova

Zemepisník mapovitý

 


kristinova

Diskovník múrový



Zopakujte si:
1. Ktoré organizmy patria medzi huby?
2. Čím sa líšia kvasinky a plesne od húb?
3. Popíš telo lišajníka.
4. Ako sa rozmnožujú kvasinky a plesne?
5. Čo je symbióza?

Použitá literatúra:
Uhereková, M. a kol.: Biológia pre 6. ročník základných škôl. EXPOL PEDAGOGIKA, s.r.o. Bratislava, 2009. s. 72.
Rogers, K. a kol.: Školská encyklopédia. Čo by som mal vedieť o svete okolo nás. Viktoria Print, spol. s r.o., Košice, 2005. 448 s.

Zdroje obrazkov:
http://cs.wikipedia.org/wiki/Kvasinky
http://en.wikipedia.org/wiki/Mucor_mucedo
http://en.wikipedia.org/wiki/Rhizocarpon_geographicum