Rozdiely v používaní predprítomného času a minulého času jednoduchého

 

 

Oba časy sa dajú využívať na popis rovnakej veci, ale väčšinou ide o hľadisko pozorovania, ktoré sa mení.

 

Préterito indefinido

 

sa používa na popis dejov a udalostí, ktoré sa stali v minulosti a v minulosti boli ukončený, takže sú mnohokrát sprevádzané časovými údaji ako včera, minulý týždeň, v roku 2011 a podobne. Ďalej nimi popisujeme jednorazové deje či udalosti.


La semana pasada estuve en Viena. Minulý týždeň som bol vo Viedni.

(Prišiel som tam, pobudol, odišiel a už tam nie som. Fakt, že som tam bol sa ukončil a už z toho nič neplatí. Stalo sa to minulý týždeň a  ten je už za nami.)

 

 

 

Préterito perfecto compuesto

 

sa využíva na deje , ktoré sa začali a odohrávali v minulosti, ale stále majú nejakú súvislosť s prítomnosťou. To znamená, že môžu do nej zasahovať, stále prebiehajú, majú nejaký výsledok v súčasnosti alebo doposiaľ nie sú ukončené. Často je tento čas sprevádzaný výrazmi ako dnes, tento rok, nedávno, pred chvíľou, v poslednom čase, dobe, toto ráno a podobne.

 

 

No he estado nunca en Vienna. Nikdy som vo Viedni nebol.

(Nikdy v minulosti, a ani teraz tam nie som . Tu je spojitosť minulosti s prítomnosťou. Dané tvrdenie sa ešte stále môže zmeniť, je možné, že tam pôjdem na budúci rok. Ale doteraz, od môjho narodenia v minulosti až po súčasný okamžik, kedy toto oznamujem, som tam nebol).

 

Oba časy môžeme používať na popisy tých dejov a udalostí, ale každý čas bude mať iný význam a iný uhol pohľadu.

Ako pomôcku si môžeme dát dve slova: TAM (VTEDY) a TU (TERAZ)
Tam nebo vtedy je výraz pre indefinido, minulý čas, ktorý sa odohral v minulosti, preto je tam. Predprítomný zasahuje do prítomnosti, preto tu.

 

El año pasado me casé.
Vlani je tam, vtedy, je to minulosť a tento rok už je nová kapitola, použijeme pomôcku TAM.

Este año me he casado.
Tento rok, súčasný rok stále prebieha, preto nie je ukončený, je to TU, stále v našej prítomnosti. Použijeme predprítomný čas. Oženil som sa síce pred prítomnosťou, ale tento rok stále trvá – prítomnosť.

 

 

Iný príklad: Som predavačom áut. Sedím s priateľom v kaviarni, je január a rozprávame sa o predaji aut.

¿Has vendido un coche este mes?

Sí, he vendido tres coches.

Pretože stále hovoríme o tom istom mesiaci, ktorý stále trvá, používame predprítomný čas. Je to TU. TERAZ!

 

 

Rovnaká situácia, ale iný čas. Už je február.

¿Has vendido un coche en enero?

Sí, vendí tres coches.

Hovoríme o predchádzajúcom mesiaci, o januári, ktorý už nie je, je teda TAM, VTEDY, takže použijeme indefinido.

 

Keď hovoríme o udalostiach, ktoré sa odohrali nedávno, pred chvíľou, používame predprítomný čas, ale môžeme použiť súčasne aj minulý jednoduchý.

Pedro se ha ido hace un par de minutos.

Pedro se fue hace un par de minutos.

Aký je medzi nimi rozdiel? Ide o naše cítenie: Ak sa považuje daný dej za súčasť prítomnosti alebo ho vnímame nejakým spôsobom stále s prítomnosťou spojený, potom používame predprítomný čas.

 

Pedro ha hablado conmigo y luego se ha ido.

Povedzme, že je dvanásť na poludnie. Pedro tu bol a hovoril s vami pred desiatimi minútami a odišiel pred piatimi. Situáciu stále vnímame ako takmer súčasnú, tak nedávnu, že sa nedá považovať za minulosť. Hovorili ste s nim síce pred desiatimi minútami, ale desať minút azda nie je toľko, aby to mohlo byť vnímané ako minulosť, spájame si to stále s prítomnosťou, pretože to je len okamžik. Stalo sa to TU. TERAZ!

 

Ak sa považuje daná udalosť či dej za skutočnosť ukončenú, za samu o sebe vzniknutú, prebehnutú a do prítomnosti nezasahujúcu, použijeme minulý čas prostý.

Pedro habló conmigo y luego se fue.

Môže sa jednať o situáciu, kedy sme s Pedrom hovorili, napr. pred pol hodinou a odišiel, už je to 25 minút, ale môže ísť o rovnakú situáciu ako minulý príklad – je to päť minút, čo odišiel, čo ste s ním hovorili, Pre nás je ale daná situácia ukončená. Stalo sa to, hovorili ste s ním, rozlúčili ste sa a je preč. Desať minút je už dávna minulosť a nevnímame ho alebo nechceme v nejakom spojení s prítomnosťou, skôr sa sústreďujeme na fakt, že už tu nie je, že odišiel a tťm to sa stalo v minulosti. Použijeme minulý čas stalo sa to TAM. VTEDY.

 

 

 

Príklady:

Desde esta manana hasta ahora no habéis dicho ni una sola palabra.
Od počiatku tohto týždňa až doteraz, čiže i teraz, a tento týždeň stále trvá, nie je to ukončené. Preto predprítomný čas.

 

No dijisteis ayer ni una sola palabra.
Minulý čas nám napovedá, že sa jedná o minulosť, ktorá je už ukončená – včera. Dnes je dnes a včera je už minulosťou.

 

Mi marido ha viajado a India este verano.

Môj manžel tam odišiel tento rok, toto leto a tento rok stále trvá, čiže ide o stále platný dej, on tam ešte stále je, čím sa zasahuje i do prítomnosti. TERAZ, TU.

 

Mi marido viajó a India el verano pasado.

Odišiel tam vlani a tento rok je už iný pojem. Vlaňajšok už pominul, dané konštatovanie už nemá žiadnu platnosť v prítomnosti.

 

Pablo Picasso, durante toda su vida no fumó.
Pablo Picasso je už mŕtvy, preto i celý jeho život je vec minulosti. Narodil sa, žil a umrel v minulosti.

 

Yo, durante toda mi vidano he fumado.
Ja, oproti minulému príkladu, som stále živý. Inak by som tieto slová nemohol napísať. Od môjho narodenia v minulosti až sem TU, TERAZ stále nefajčím. Použijem teda predprítomný čas, pretože sa jedná o vec prítomnou i predprítomnou (nefajčil som).

 

Tu mujer ya está aquí. Ha venido a las diez.

Ta žena prišla o desiatej, pred takou chvíľou, ktorúu nepovažujeme za minulosť, ale stále za prítomnosť, sústreďujeme sa na súvislosť s prítomnosťou, na to, že je stále TU.

 

Tu mujer ya está aquí. Vino a las diez.
Žena prišla o desiatej a je to pre nás skôr dlhší čas, ktorý považujeme za minulosť. VTEDY. TAM niekedy prišla. Sústreďujeme sa skôr na samotný akt toho, že prišla a to už je za nami.

 

Hace un momento que salió.

Je to moment, čo odišiel. Ale my to vidíme skôr ako minulou udalosť, pretože už tu nie je alebo pretože i ten moment je pre nás vecou minulosti.

 

Hace un momento que ha salido.
Je to moment, čo odišiel a spájame si skôr s prítomnosťou, pretože taký okamžik, čo je preč, sa nedá brať ako minulosť.