Vypracovala: PaedDr. J. Dolinská


 

Imunitný systém: komplex mechanizmov a reakcií vo vnútri organizmu, ktoré ho ochraňujú proti chorobám a zápalom, spôsobených baktériami, vírusmi, jednobunkovcami, hubami či tumorovými bunkami. Hlavnou úlohou imunitného systému je rozoznať vlastné a cudzie bunky ako aj tkanivá alebo chemické látky.


Imunita: vyjadruje schopnosť organizmu reagovať na antigén imunitnou odpoveďou, ktorej výsledkom je jeho likvidácia.

Rozdelenie imunity:

 

  1. nešpecifická - je charakterizovaná rýchlou ale vždy tou istou odpoveďou voči patogénom. Je vrodená.

  2. špecifická - fylogeneticky aj ontogeneticky je mladšia. Vo fylogenéze sa objavuje až u rýb. Ako špecifická sa označuje preto, lebo reaguje len s tým antigénom, ktorý vyvolal jej vznik. Má humorálnu aj bunkovú zložku. Oproti nešpecifickej imunite má výhodu imunitnej pamäti. Špecifická imunita usmerňuje a zosilňuje zložky nešpecifickej imunity.

 

Antigény: sú cudzorodé látky schopné navodiť v organizme imunitnú odpoveď

Imunológia: veda zaoberajúca sa imunitným systémom a imunitou


Imunitný systém je z morfologického hľadiska difúzny orgán vážiaci asi 1 kg.

 

 

Zložky imunitného systému: lymfatické orgány, lymfatické tkanivá, bunky a lymfatické cievy.


 

  1. LYMFATICKÉ ORGÁNY sa delia na:

 

a) primárne lymfatické orgány - tu lymfocyty vznikajú a dozrievajú (kostná dreň a týmus)

 

- kostná dreň (medulla ossium) - tkanivo, ktoré vypĺňa centrálnu dutinu a trámce kostí. Červená kostná dreň predstavuje krvotvorné tkanivo. Vyvíjajú sa tu všetky krvné bunky a u človeka tu dozrievajú B-lymfocyty.

- týmus, detská žľaza (thymus) - dvojlaločný orgán uložený v medzipľúcii. Najlepšie je vyvinutý v detstve, vekom atrofuje a funkčné tkanivo sa nahrádza tukovými bunkami. Dozrievajú tu T-lymfocyty.

 

b) sekundárne lymfatické orgány - tu bunky prichádzajú do kontaktu s antigénom

 

- slezina (lien) - umiestnená v ľavej hornej časti brušnej dutiny. Tvoria ju biele ostrovčeky lymfatického tkaniva, ktoré je popretkávané krvnými kapilárami. V slezine sa zachytávajú a odstraňujú staré a poškodené erytrocyty. Je to imunologický filter krvi.

- lymfatické uzliny (nodi lymphatici) - malé zhluky lymfoidného tkaniva umiestnené pozdĺž lymfatických ciev v celom organizme. V uzlinách sa filtruje lymfa. Antigény vyvolávajú v uzlinách množenie B-lymfocytov a tým ich zväčšenie.

- mandle (tonsilae) – tvorené nahromadeným lymfatickým tkanovom v sliznici hrtana. Rozlišujú sa: podnebné, nosové, jazykové

 

 

 

  1. LYMFATICKÉ CIEVY: zberajú medzibunkový tkaninový mok a vracajú ho v podobe miazmy do krvného obehu. Lymfatické kapiláry začínajú slepo v medzibunkovom tkanive, spájajú sa do väčších cievok a lymfatických ciev. Lymfatické cievy sa spájajú do lymfatického kmeňa. Hrudný miazgovod sa formuje v dutine brušnej, v oblasti druhého driekového stavca, pokračuje popri hrudnej časti chrbtice a pod ľavou kľúčnou kosťou sa vlieva do krvi v mieste spoja ľavej hrdlovej a  podkľúčnej žily. Zbiera lymfu z nôh, zadku, brucha, ľavej časti hrudníka, ruky a ľavej strany krku a hlavy. Z pravej časti krku, hlavy, ruky a pravej strany hrudníka odvádza lymfu len 1 cm dlhý pravý lymfatický kmeň, ktorý vyúsťuje do pravej hrdlovej a podkľúčnej žily. V  brušnej dutine s nachádza najväčšia lymfatická uzlina - cysterna chyli, dlhá asi 6 cm, ktorú vyprázdňujeme najlepšie hlbokým dýchaním, prípadne jemným pritlačením brucha.

 

Keďže väčšina toku lymfy smeruje proti zemskej gravitácií a nemá žiadnu pumpu (akou je srdce pri krvnom obehu), chod lymfy je zabezpečený len činnosťou kostrového svalstva, dýchacími pohybmi, peristaltikou čriev a samotné lymfatické cievy majú hladkú svalovinu, ktorá sa jemne sťahuje.

 

Prietok lymfy sa zrýchľuje s telesnou aktivitou, telo sa týmto spôsobom očistí od odpadových produktov látkovej výmeny.

 

 

Zdroj:http://www.jasmin-masaze.sk/lymfodrenazna-masaz

Zložky lymfatického systému


 

 

  1. LYMFATICKÉ TKANIVÁ: rozptýlené v stene dýchavej, tráviacej a vylučovacej sústavy


Ochrana tela sa uskutočňuje mechanizmami:

 

A. mechanickými bariérami a mechanickými reakciami - bránia vstupu patogénov do organizmu. Napr.: pokožka pokrývajúca telo organizmu a sliznica na povrchu dutín, ktorá vystiela i vnútro dutín a orgánov, bráni vniknutiu mikroorganizmov do vnútra organizmu. Medzi mechanické reakcie patrí napríklad kašľanie (proces vypudzovania nečistôt alebo patogénov z priedušnice či priedušiek) a kýchanie (proces vypudzovania nečistôt alebo patogénov z nosohltanu alebo nosnej dutiny).

 

chemickými bariérami – sliznice alebo orgány produkujú antibakteriálne látky. Napr. v slinách sa nachádza antibakteriálny enzým – lyzozým, slzy obsahujú NaCl, ktorý priamo likviduje patogény, súčasťou žalúdočných štiav je kyselina chlorovodíková, ktorá je chemickou bariérou v žalúdku.

 

fagocytózou bielych krvinek (leukocytov) - majú schopnosť prenikať z krvných vlásočníc do okolitých tkanív (diapedéza) a na základe chemotaxie pohybovať sa k antigénom. Pri ich pohltení, častokrát biele krvinky odumierajú a menia sa na hnis.

 

Leukocyty sa delia na granulocyty a agranulocyty.

 

Granulocyty - vyvíjajú sa v kostnej dreni, v cytoplazme majú veľa granúl a členité jadro.

Delia sa: