Vypracovala:Alena Hmirová

 

 

Rozkazovací spôsob vyjadruje dej, ktorý sa môže javiť akorozkaz, zákaz, výzva, žiadosť, rada, predpis alebo prosba.Impératif vo francúzštine, podobne ako v slovenčine je v 2.osobe singuláru, 1. a 2. osobe plurálu.

 

Tvorenie:

Impératif má rovnaké tvary ako prítomný čas oznamovaciehospôsobu. Výnimku tvoria len slovesá 1. triedy v 2. osobesinguláru. V tomto prípade sa nepíše koncovka –s.V rozkazovacom spôsobe nepoužívame nesamostatné osobnézámena.

 

  1. Kladný rozkaz

 

Príklady:

IMPÉRATIF PRÍTOMNÝ ČAS

Slovesá1. triedy: Danse_!(Tancuj!) Tu danses.(Tancuješ.)

Dansons! (Tancujme!) Nous dansons. (Tancujeme.)

Dansez! (Tancujte!) Vous dansez. (Tancujete.)

 

Slovesá2. triedy: Finis! (Konči!) Tu finis. (Končíš.)

Finissons! (Končme!) Nous finissons. (Končíme.)

Finissez! (Končte!) Vous finisez. (Končte.)

 

Slovesá3. triedy: Prends! (Vezmi!) Tu prends. (Vezmeš.)

Prenons! (Vezmime!) Nous prenons. (Vezmime.)

Prenez! (Vezmite!) Vous prenez. (Vezmite.)

 

 

Postaveniezámen v imperatíve:

A)Jedno zámeno vo vete:

Prikladnom rozkaze pripájame zámena k slovesu pomocou spojovníka.

 

Príklady:

Envoie-le!(Pošli ho!)

Apporte-la! (Prines ju!)

 

B) Dve zámená vo vete:

Ak súv jednej vete dve zámená, ich poradie je nasledovné: prvé budezámeno, ktoré vystupuje ako priamy predmet a za ním nasledujezámeno, ktoré je predmetom nepriamym.