Na celej oblohe môžeme voľným okom vidiet asi 6000 hviezd, z ktorých asi dvadsat je veľmi jasných. Aby ľudia ľahšie určili polohu nebeských telies, rozdelili oblohu na 88 súhvezdí. Každé súhvezdie obsahuje skupinu jasných hviezd, z ktorých sa odvodzuje jeho názov. Najrozsiahlejšie je súhvezdie Hydra, najmenšie Južný kríž. Názvy väčšiny súhvezdí pochádzajú z mýtov starovekého Grécka. Často treba mať veľkú fantáziu, aby v nich človek spoznal obrysy osôb, zvierat, alebo predmetov, ktoré majú zobrazovať. Kedysi sa hviezdy označovali podľa svojho miesta v súhvezdí: oko Leva, plece Opice atď. Ešte vždy sa používajú aj staršie názvy hviezd: Betelgeuze, Sírius atď. No astronómovia radšej označujú hviezdy písmenami gréckej abecedy a skratkou latinského mena súhvezdia, do ktorého patria. Prvé písmeno gréckej abecedy – alfa označuje najjasnejšiu hviezdu súhvezdia. Ďalšie hviezdy sa označujú nasledovnými písmenami gréckej abecedy. Pozorovateľnosť jednotlivých súhvezdí závisí od toho, kde sa nachádza pozorovateľ. Obyvateľ Južnej Afriky napríklad nikdy neuvidí Malý voz (Malú medvedicu), našinec nikdy nebude môcť pozorovať Južný kríž. Farby jednotlivých hviezd závisia od ich teploty, najchladnejšie sú červené s povrchovou teplotou do 3 500 stupňov, naopak najteplejšie sú modré s teplotou až 21 000 stupňov. Letné večery sú pre obdivovateľa hviezdnej oblohy najvhodnejšie i najpríjemnejšie. Počet hviezd na oblohe je nižší ako v iných ročných obdobiach, keď menej jasné hviezdy už nevidno, zato súhvezdia a Mliečna cesta sú výrazné a nádherné. Pre orientáciu nájdeme si na oblohe tri veľmi ľahko identifikovateľné súhvezdia Veľký voz, Malý voz a Kasiopeju, ktoré patria medzi nezapadajúce súhvezdia. Polárka, najjasnejšia hviezda malého voza, nám ukazuje smer na sever a zároveň predstavuje stred otáčania sa hviezdnej oblohy. V letnom období máme takmer nad hlavou štvoruholníkovú hlavu Draka a najjasnejšiu hviezdu letnej oblohy Vegu, patriacu do súhvezdia Lýry. Vega, Altair zo súhvezdia Orol a Deneb z Labute svojou jasnosťou zreteľne vynikajú nad ostatnými hviezdami a tvoria tzv. letný trojuholník. Medzi typicky letné súhvezdia patria tiež Herkules, súhvezdie nesúce meno bájneho gréckeho hrdinu, ďalej Hadonos, zázračný lekár s výnimočnou schopnosťou kriesiť mŕtvych. Pretože ľudia nezomierali, Zeus, aby udržal svetový poriadok, ho usmrtil bleskom. Po smrti sa dostal na oblohu spolu so svojim pomocníkom Hadom. Na juhu pomerne nízko nad horizontom sa nachádzajú niektoré zvieratníkové súhvezdia známe z astrológie a to postupne od Panny na západe cez Váhy, Škorpióna, Strelca, Kozorožca až k Vodnárovi na východe. Zvieratníkovými súhvezdiami prechádza rovina ekliptiky, v ktorej sa nachádzajú spolu so Slnkom a našim mesiacom aj všetky planéty, takže mesiac a planéty v letnom období vidíme len nízko nad južným horizontom. Naproti tomu Mliečna cesta vystupuje veľmi vysoko. Mliečnou cestou sa v odbornej literatúre často nazýva len samotný svietiaci pás na oblohe, ktorý je tvorený veľkým množstvom hviezd nachádzajúcich sa v dvoch susedných špirálových ramenách našej galaxie, medzi ktorými sa nachádza naša Slnečná sústava. Celá naša galaxia je nazývaná Galaxia s veľkým G. Za priaznivých podmienok, ak máme dobrý zrak, môžeme na hviezdnej oblohe už púhym okom uvidieť dve galaxie vo forme obláčikov a to galaxiu M 31 v Androméde a galaxiu M 33 v Trojuholníku. Prvá, veľmi podobná našej galaxii veľkosťou i tvarom, je od nás vzdialená na 2,25 milióna, druhá 2,66 milióna svetelných rokov. Ďalšie dve galaxie Veľký a Malý Magellanov mrak sú k nám zo všetkých galaxií najbližšie, „len“ asi 200 000 svetelných rokov. Sú to veľmi malé galaxie vyzerajúce ako nejaké odštiepky Mliečnej cesty, ktorá patrí medzi supergalaxie. Sú dobre pozorovateľné z južnej časti našej zemegule, ale v našej zemepisnej šírke ich neuvidíme.