,,Pokolenie za pokolením, ded i vnuk pomaly skupovali roľu za roľou, vždy iba po rokoch vyťali liesku na medzi a prikúpenú medzu zaorali. Zaorávali plot a mozole celého pokolenia, nuž dedina sa na to dívala s porozumením. Ďuriškinovskí synovia vyženili lúku za lúkou, i dva domy doniesli im nevesty do rodinného majetku, a nad tým sa pozastaviť netreba. Kohn mal v prenájme obecnú krčmu za sedemnásť rokov, po kvapke zbieral groš... Ale Michal Bukva zbohatol ináč a nehanbil sa v dedine ostať.“ ( s. 22 ) V románe možno spozorovať zmeny dediny k lepšiemu – zaviedla sa elektrika, spravila pošta,  ,,naťahujú drôty a spravia na pošte telefón“, chystajú založiť družstvo... Zobrazený je ťažký život ľudí na dedine, nedostatok pracovných príležitostí, preto sa ľudia tešili, že bude v dedine píla, ktorá im dá prácu. Sú sklamaní, keď sa ,, nové vráta na píle zaklincovali“a inžinier, ktorý mal na starosti pílu, odišiel do susednej dediny.  Ľudia v tej dobe odchádzali za prácou  aj do zahraničia  - do Ameriky ( Ondrej Pôdor – Amerikán) , Argentíny, Ján Klas ,, počul niečo o robotách na Morave, aj niečo o baniach v Nemecku“. Román svedčí o tom, že práca na poli, práca poľnohospodárov je náročná, ale nie vždy prinesie človeku aj úžitok ( napr. neúrodný rok).  Na jednej strane sa poukazuje na nerovnosť medzi ľuďmi, na to,  že bohatým sa lepšie žije ( ,, vždy sa len do plného vreca sype“,  odsúdenie Bukvu, že nechcel pílu - ,,on má dosť a o iných sa nestará“), na strane druhej akoby chudobnejší ľudia boli vyrovnaní so svojím osudom ( ,, zarobili, nezarobili, ako prišlo“,  ,, ani na Bukvovom dvore nemá vrece dna“ ).Z uvedeného vyplýva, že autor vidí spoločenské a sociálne rozdiely medzi ľuďmi, ale ich nepodrobuje hlbšej kritike.  Kladne možno napr.  hodnotiť aj vzťah bohatého gazdu Bukvu ku svojím sluhom ( napr. k Jánovi Klasovi – váži si jeho prácu, nepotrestá ho, keď zbije jeho hrbatého syna,...), osobitný je jeho vzťah k chudobnému zvonárovi Adamovi, ktorý má štrnásť detí.   Podľa ľudí je Adam   najväčším nepriateľom Michala Bukvu, ale inde na roboty nechodil len do Bukvovho  dvora. Nevedeli pochopiť, že si Bukva najíma ,, reptavého človeka“, že mu toleruje, keď musí odísť vykonávať svoje zvonárske povinnosti.Tieto dôvody zahaľujú ich vzťah rúškom tajomstva.  Keď Adama zavrú četníci, poháda sa s richtárom a hoci to nie je jeho povinnosť, usiluje sa aj s richtárom Adama oslobodiť, pretože si uvedomuje, že je zavretý neprávom a že sa potrebuje postarať o svoju početnú rodinu.Michal Bukva nemá rád nespravodlivosť. Aj Bukvovka má k Adamovi blízky vzťah, hoci je uzavretá,málo komunikuje s ľuďmi, akoby si k nim nevedela nájsť vzťah, no s Adamom sa dokáže porozprávať, snaží sa mu pomôcť, napraviť ho na správnu cestu ( napr.  keď mu dá peniaze za prácu, káže  poslať deti po mlieko, aby sa náhodou nezatúlal do krčmy a peniaze neprepil).  Postava Adama by mohla byť zaujímavá aj z toho hľadiska, že predstavuje ,, obraz komunistu“, ale ten je načrtnutý len okrajovo ( predstava lepších časov - ,, ...komunisti by bochníky na koruny nerátali.Iba tak by dávali, komu by bolo treba.“ -  s.76). Autor zaznamenal zmenu dediny: ,, Jeho dedina bola donedávna tichá, za vojny ešte i stíchla, lebo doliehalo na  ňu čoraz viac starostí. Keď niečo mala, poschádzali sa u richtára chlapi, poškriepili sa, ale potom sa predsa len dohodli, a to tak, ako bolo pre dedinu najlepšie. Teraz je v celej dedine akýsi nepokoj.“(s.89) Hoci sa vojna skončila, ľudia si uvedomujú, že nebezpečenstvo vojen nepominulo, že vojna môže kedykoľvek vypuknúť.  Po prečítaní románu som dospela k názoru, že   autor si myslí,  že do dediny politika nepatrí.  V diele sa píše , že na politiku treba peniaze a tých nemajú ľudia nazvyš alebo ich vedia využiť aj lepšie, na potrebnejšie veci.  Ani Bukva sa nechcel rozprávať o politike, tvrdil, že nerád hovorí o veciach, ,,ktorým  do dna nerozumel a v politike do dna sa nikdy dovidieť nedá, lebo tak hádal, že politika dno ani nemá.“(s.89)  Myslím si, že to nebol správny názor, pretože politika daného štátu vždy ovplyvňuje aj život ľudí na dedine či v meste,  že proces politizácie nie je dedine cudzí, ale je to skutočnosť sociálna. Hronský dedinu aj podľa Jána Števčeka archaizoval. Usiloval sa zdôrazniť sedliactvo ako ideálny stav, základ dediny, proti neistote napr. sluhu Klasa  (,, Veď som iba sluha, aj pri tejto brázde som sluha, a všade som sluha.“- s.15) Tento sociálny rozdiel však nie je znázornený príliš okato ( napr. spomínaný vzťah Bukva – Adam, Bukvovka – Adam, a i.). Hronský chcel azda vysloviť názor, že sedliactvo, teda v širšom zmysle dedina, je základ spoločnosti. Toto však bol podľa mňa  zastaraný názor. Hoci autor vyzdvihol mravné vlastnosti bohatých Bukvovcov, ukázal tiež na skutočnosť, že bohatstvo nemusí byť aj zárukou šťastia. Svedčí o tom i úryvok: ,,...V dvore je dusno. Akoby večne ktosi za krk držal človeka, a ľudia dobiedzajú do gazdu i do jeho sluhov. Bohvie, čo je ešte v tomto dvore, ako je zakliaty tento celý dom, do ktorého slnce málo svieti a jednak v ňom všetko rastie, ale nemá sa kto vzrastu tešiť...“ (s.41) .  Nešťastná je bohatá Bukvovka, prežila ťažký život so svojím mužom, problémy rieši alkoholom, trápi ju nešťastný život syna.

Aj jej syn – bohatý gazda Michal Bukva – nie je šťastný. Prežil ťažké detstvo, šťastie nenašiel v prvom manželstve, splodil potomka, ktorý je hrbatý, šťastie dlho nenachádza ani v druhom manželstve.