Pôvodne indoafrický druh sa na Slovensku rozšíril v období 1936 - 1954 z Balkánu, z Grécka expandoval až do Nórska v období 1928 - 1961). Pozoruhodné je aj to, že v pôvodnom areáli je to hniezdič púští a stepí, ale v strednej a severnej Európe hniezdi v urbánnych celkoch. Uprednostňuje oblasti osídlené človekom pred neobýva nou krajinou. Oproti hrdličke poľnej je voči človeku veľmi tole rantná a často sa vyskytuje v záhradách. Hniezdo si hrdličky záhradné stavajú na stromoch, často na ihličnanoch alebo na ovocných stromoch, prí padne aj v hustom poraste brečtana husto rastúceho pri kmeni. Len zriedkavo zahniezdia na budovách. Podob ne ako pri iných holuboch aj hrdličie hniezdo je riedka plošina z konárikov, niekedy vystlaná korienkami alebo trávovými steblami. Môže byť vo výške 1,5 až 15 m nad zemou.Živí sa semenami, miestami sa priživuje na potrave hydiny, ale požiera aj drobné plody a odpadky zo záhrad.Ako iné holuby, aj ona často pi je a preto ju láka všade dostupná voda. Počas letu, ktorý je rých ly a priamy, možno na hrdličke záhradnej rozoznať cha rakteristické sfarbenie chvosta, ktorý je zospodu pri ko reni čierny, koncová polovica je svetlá. Celková dĺžka 28 cm, vrch tela sivohnedý, na krku úzky čierny priečny pásik, prsia s ružovkastým nádychom. Najzreteľnejším znakom je úzky čierny, bielo lemovaný pásik okolo zadnej časti krku. Mladé vtáky ho majú málo výrazný alebo úplne chýba. Pri mláďatách biely koniec zasahuje nanajvýš do 1/4 zástavice, pri mladých jedincoch v 1. až 3. roku do 1/3 a vo 4. roku takmer do polovice a neskôr do polovice a viac. Dúhovka dospelých červená, mladých hnedastá.