Homeopatia sa v Českej republike ako moderný prevratnej odvetvie alternatívnej medicíny začala rozširovať pomerne nedávno. Veľkou
výhodou liečenie pomocou homeopatie je to, že nemá takmer žiadne
nežiaduce účinky a je preto využiteľná aj pre liečbu svojpomocne. Navyše je výroba homeopatických liekov, vďaka riedenie vodou, až desaťkrát lacnejšie ako výroba iných liečiv. A
napriek tomu, alebo skôr práve preto, sa farmaceutický monopol tejto
metóde bráni, pretože má pochopiteľne záujem o predaj svojich výrobkov a
nie o výrobu prostriedkov oveľa lacnejších, než sú existujúce.
Homeopatia je metóda, ktorá vychádza z tzv princípe podobnosti. Od toho je odvodený jej názov:,, homois "znamená po grécky podobný a,, pathein" je grécky trpieť, cítiť. Tento
základný princíp homeopatie je tiež často vyjadrovaný latinským
heslom,, Similia similitabus curantur ", čo znamená, že podobné možno
liečiť podobným.
Toto heslo v praxi znamená, že homeopatia lieči príčinu choroby. Napr. nespavosť, ktorá je spôsobená podráždením nadobličky, sa lieči malým množstvom látky, ktorá nadobličky dráždi. V
tom spočíva rozdiel medzi homeopatiou a tradičnou medicínou, ktorá
lieči prejavy choroby - napr pri nespavosti podaním omamujícího
prostriedku.
Moderná homeopatia vznikla v 18. storočia, hoci jej korene siahajú hlboko do minulosti, do čias Hippokratových a Paracelsových. Za
zakladateľa tejto liečby je považovaný Dr Christian Friedrich Samuel
Hahnemann, ktorý ako prvý sformuloval teóriu homeopatie. Dr Hahnemann bol toľko znechutený drastickými metódami vtedajšej liečby, že medicínu opustil a živil sa opisovaním a preklady. Pri preklade knihy Materia medica ho zaujalo tvrdenie, že chinín lieči malárii tým, že posilňuje žalúdok. Dr Hahnemann trpiaci žalúdočnými ťažkosťami sa rozhodol na sebe chinín vyskúšať. Ohromné dávky chinínu však viedli k tomu, že sa na ňom prejavili všetky príznaky malárie. Tento poznatok je považovaný za okamih zrodu homeopatickej teórie. Jej presadzovanie bolo zložitejšej. Medicína bola zásadne proti, čo si udržala v podstate dodnes. Niekoľkokrát dokonca dosiahla úplného zákazu vykonávania homeoterapie, našťastie vždy iba na prechodnú dobu.
Podstatou
homeopatie je skutočnosť, že každý prostriedok, ktorý je schopný
vyvolať určitý symptóm u zdravého človeka, môže tento symtom tiež
liečiť. Ovšem len ak je prostriedok podávaný vo veľmi malých dávkach. Druhou základnou myšlienkou momeopatie je teda,, zákon nekonečne malých koncentrácií ". Tieto zákony sú aj princípom prípravy a skúšok homeopatických liekov.
Zdravému človeku je v merateľné množstvo (nazýva sa nehomeopatické) podaná určitá látka. Podľa reakcie tohto človeka, teda podľa symptómy vyvolaných touto látkou, sa potom môžu určiť problémy, ktoré táto látka lieči. Ďalej je potrebné určiť správne riedenie látky. Existujú
4 rôzne skúšky: na zdravé pokusné osobe, na zvieratách, skúška
toxikológii a farmakologická a vyhodnocovanie prostriedku u chorých.
Problémom je, že jedna látka môže vyvolávať aj viac príznakov, často veľmi odlišných. Tiež je potrebné určiť, ako postupovať u pacienta s viacerými ťažkosťami. Pritom je potrebné si uvedomovať, že tu platí zákon alternatívnej medicíny: každý človek má,, svoju "vlastnú chorobu. Je teda nutné stanoit individuálne diagnózu a tiež individuálne liečbu a lieky.
Domácke skúšanie homeopatie je časté a neškodné, ale nemôže nahradiť odborne a celkovo vykonávanú homeopatiu. Chorého
možno liečiť alternatívnou medicínou komplexne - nielen homeopatiou,
ale napríklad aj pomocou akupunktúry, reflexívne terapia apod
Hoci
sú terapeutické účinky homeopatie dokázané radom úspešne liečených
pacientov, panuje medzi jej zástancami a lekári tradičnej medicíny
neustály odpor a nevraživosť. Snáď je to
preto, že pragmatickosť a nechuť sa učiť, pochopiť a vyskúšať čokoľvek
nového vystihujú charakter niektorých ministerských úradníkov. Zostáva
len dúfať, že sa pomocou štatistických porovnávacích štúdií, ktorých je
zatiaľ veľmi málo, podarí dokázať opodstatnenie a hospodárnosť
homeopatickej liečby.