Hodnotu človeka nemeriame tou pravdou, ktorá sa stala jeho vlastníctvom, ale námahou, ktorú vynaložil na jej dosiahnutie.

Gotthold Ephraim Lessing


Život ukazuje, že človek si uvedomuje hodnoty až keď ich stratí. Týka sa to všetkého, či už lásky, zdravia alebo rodiny...

Hodnota - je priorita, ktorá poháňa celé ľudské snaženie človeka. Každý človek má úplne iný hodnotový rebríček, ktorý sa počas jeho života mení, preto ľudia konajú odlišne. Niektorý sa preto nemusia pochopiť a tak vznikajú často bezdôvodné hádky. V útlom detstve si človek svoje hodnoty neuvedomuje, ale prirodzene riadia jeho život. V neskoršom detskom veku pribudne do hodnotového rebríčka aj zodpovednosť. Napríklad zodpovednosť za vlastný prospech v škole. Človek sa naučí, že v ľudskej spoločnosti nemôže robiť to, čo sa mu práve chce, ale má aj nejaké povinnosti, ktoré, keďže sú väčšinou nepríjemné, by mali byť na popredných miestach, aby ich zodpovedne splnili.

 

 

Najťažšie je obdobie dospievania

Človek sa za krátky čas veľmi zmení. Okolie zmenu vníma predovšetkým na fyzických premenách, samotný dospievajúci na zmene a striedaní svojich nálad a pocitov, mení sa aj psychicky. Do popredia hodnôt sa dostáva láska, kamaráti a záujem o vlastný výzor.
Mladý človek sa potrebuje osamostatniť, stále hľadá seba samého, človeka, ktorý v ňom vyrastá, preto sa hodnotový rebríček neustále mení. Mladí ľudia sú ovládaní svojimi hormónmi, ktoré musia vedieť oni ovládať.

Mladí sú plní ideálov. Je veľmi dôležité, aby mal človek svoje sny a hlavne, aby sa ich nevzdával. Niektoré sa podarí splniť, ale podarí sa im to len a len vlastnými silami. Správne usporiadanie svojich životných hodnôt im umožní sústrediť sa na svoje sny a hlavne na ich splnenie. Človek by mal vedieť, čo a kedy robiť, aby bol v živote úspešný. Je veľmi ťažké zvládnuť, keď napríklad mladý študent má školu, zakladá si kapelu, chodí na angličtinu a autoškolu, má veľa kamarátov a začína nový vzťah.
Človek to nemá ľahké ani v dospelosti.

 

 

Najčastejšia je otázka: rodina či kariéra?

Hlavne ženy kľučkujú medzi hodnotami zamestnanie, manžel, deti, vlastné záujmy, rodičia, prípadne manželova rodina a vlastné kamarátky. Oveľa ľahšie je podľa môjho názoru rozhodnúť sa len pre kariéru. Pretože rodina znamená veľkú zodpovednosť a ak si chce niekto založiť rodinu, mal by byť zabezpečený finančne a aj materiálne. A na to vo väčšine prípadov potrebuje zamestnanie a s tým spojené finančné ohodnotenie. Ak je takto človek pripravený, myslím, že je len prirodzené, že na najbližších niekoľko rokov budú jeho prioritou jeho potomkovia, ktorý budú potom dostatočne zabezpečený a budú viesť dobrý život. Ak nie, takéto nechcené deti sa dostávajú do domovov, či sa stávajú týranými alebo ich vychováva ulica.

Čo ale v starobe, keď deti majú svoju vlastnú rodinu a ich rodičia sú trochu nižšie v ich hodnotovom rebríčku? Starí ľudia majú veľa času na seba a svoje koníčky, ale väčšina túto slobodu nezvláda. Nevedia, čo s voľným časom a často krát, aby si ich mladí všimli, si vymýšľajú choroby, zveličujú ich a dávajú im rôzne úlohy, len aby sa cítili užitočnými a chcenými. Neuvedomujú si ale, že sú to stále rodičia svojich detí, že sa nič v ich vzťahu nezmenilo, len mladí majú svoju rodinu a potrebujú sa o ňu postarať. Majú svoje zamestnanie, koníčky, deti a veľmi sa im zmenil hodnotový rebríček.
Hodnotový rebríček sa často mení...

 

Hodnotová orientácia alebo životný štýl odzrkadľujú v sebe to, aké hodnoty človek v živote vyznáva a kými sa riadi. Zároveň však - a to je najdôležitejšie - ako si tieto hodnoty usporadúva do istej hodnotovej hierarchie (rebríčka), t.j. podľa ich nadradenosti, podradenosti; niekedy hovoríme o prioritách (o tom, čo je najdôležitejšie, čomu pripisujeme najväčšiu hodnotu).


 

“V čom spočíva ozajstná hodnota človeka?”

Odvážme ju ako zlaté tehličky. Spočítajme výšku bankového konta. To je bohužiaľ síce možné, ale nie porovnateľné. Správne by sme hodnotu človeka mali posudzovať podľa jeho charakteru, činov. Bezo sporu aj podľa schopností, ktoré «dáva» v prospech iných. Nepočíta svoje straty a obete. Naopak má svoje túžby, ciele, ktoré sa snaží napĺňať cestou životom. Pozná hodnotu slobody. O veľkosti človeka nám napovie aj jeho postoj k vlastným chybám a neúspechom, schopnosť a sila vyrovnať sa s nimi.

 

Všeobecná deklarácia ľudských práv stanovuje práva, ktoré má každý človek bez ohľadu na rasu pôvod, majetok a svetonázor. Vychádza z presvedčenia, že každý človek je nesmiernou hodnotou, aj vtedy, keď je nevzdelaný (negramotný), chudobný (s nedostatkom prostriedkov na bývanie, výživu, vzdelanie) alebo postihnutý (fyzicky, psychicky).


 

Aktivity

Plusy, mínusy

Porozmýšľajte , aké boli včera vaše plusy (dobré udalosti, zážitky, pocity, skutky) a aké boli mínusy (nepríjemnosti, zlé zážitky, neúspechy). Potom o nich môžete v triede diskutovať.

 

Vidím ťa dobrého

Posadajte si v triede do kruhu, každý na svoj hárok papiera obkreslí svoju pravú (ľavú) ruku a hore napíše svoje meno. Hárky budú v kruhu kolovať, pričom každý žiak vpíše do ruky svoje ocenenie (povahy, schopnosti, zručnosti, skutku spolužiaka) týmito formuláciami viet: “Oceňujem, že si ….”, “Páči sa mi na tebe …”.

 

Na záver každý žiak dostane späť svoj hárok papiera a môže nahlas uvažovať:

Dozvedel som sa o sebe, že ... .


 

Nápady, novinky, postrehy:



Použitá literatúra:
ZINA PAVLOVOVÁ : NÁMETY NA VÝUČBU ETICKEJ VÝCHOVY V 5. ROČNÍKU, 2002
Košč, M.: Základy psychológie. SPN, Bratislava 1996.