Henri Stendhal:   Červený a čierny.   Ambiciózny, ale chudobný Julien Sorel, syn stolára si zvolí kariéru dôstojníka. Po vojne sa stáva kňazom a vychovávateľom v rodine madam de Rénal, ktorá by mohla byť jeho matkou. No stane sa jeho milenkou. On sa chce ale dostať ďalej. Dostane sa do Paríža, do Londýna. Je veľmi žiadaný, mnohých si získava svojou úprimnosťou. Zaľúbi sa do Matildy, využívajú ho ako špióna. Odmieta madam de Rénal, ktorá ho prenasleduje. On ju postrelí, odsúdia ho. Mathilda mu radí, aby využil svoj zjav, obdiv, aby ich rečou opantal. On je však hrdý, priznal sa priamo, verejne, priznal zločin, ba i to, že to plánoval. Prehovoril, ale nie tak ako mu radili. Hodil všetkým od tváre, že jeho najväčším zločinom je, že sa: „trúfal votrieť sa do dobrej spoločnosto“. Nesúdia ho sedliaci z jeho vrstvy, ale len rozhorčení mešťania. V poslednom mometne sa teda zbadá, nie je ochotný prijať ich morálku, má svoju hrdosť. Tu vidíme opak Rastignaca. Obidvom autorom sa podarilo ukázať Ľudskú komédiu, ktorú však hrajú na javisku života živí ľudia.   Guy de Maupassant   : Za jarného večera - príbehy tety Lison, starej dievky, ktorá žije v dome svojich 2 ovdovených sestier a pred jej očami sa rozvíja príbeh lásky Jean a Jaques. Pre svoje sestry neznamená nič, je pre nich menej ako cukornička, či sučka. Teta Lison si uvedomuje svoju samotu, že nikdy nebola nikým ľúbená. Výsledkom je portrét tety Lison, meštianskej spoločnosti, ktorá je chladná, necitlivá. Ide o poviedku o medziľudských vzťahov a majster realista dokonale vykresľuje psychiku hrdinov.   jeho ďaľším dielom je Guľôčka. Ide o príbeh ľahkej ženy. Pre spoločnosť dám je prostitútka, verejná hanba, ale ona je priama, hrdá. Neskrýva sa, všetci sú k nej povýšeneckí, odmeraní. Začínajú ale mäkknúť, keď sú hladní a ona im ponúkne jedlo. Zrazu sú milší, povoľnejší, ona preukazuje svoju veľkorysosť, aj napriek všetkým urážkam im ponúkla svoje jedlo. V druhej situácii ju pruský dôstojník v hostinci žiada o služby. Je neústupná, nazýva ho oplanom, pruskou sviňou. Spoločnosť s ňou najprv súhlasí, no apelujú na jej povinnosť. Tvrdia, že tento čin bude záslužný a Bohom odpustený. Je to jej povolanie, nemá si prečo vyberať a tak sa nakoniec podvolí. Autor pomocou kontrastu zobrazil vyššiu spoločenskú vrstvu, ktorá je povrchná, pokrytecká, povýšenecká. Chváli sa svojou morálkou a vlastenectvom. Zobrazuje i nižšiu spoločenskú vrstvu, ktorej predstaviteľkou je Gulôčka, ktorá je priama, otvorená, hrdá vlastenka, a hlavne ľudská. Autor zobrazuje objektívnu skutočnosť, realitu na jednej i druhej strane. Ukazuje vyššiu spoločenskú triedu ako spoločnosť amorálnych ľudských núl, a pre autora je nižšia vrstva vzácna svojou otvorenosťou, ľudskosťou, humanizmom, v krajne situácií ona vyšla ako víťaz. Ide o kontrastné zobrazenie konfliktu spoločenských tried ale aj ľudských bytostí.