Rozsah objektov a javovo, ktoré fyzika skúma je ohromný. Od neuveriteľne krátkeho života jadra ku veku Zeme, od nepatrnej veľkosti subjadrových častíc k rozľahlým vzdialenostiam hraníc známeho vesmíru, od síl vyvíjaných skákajúcou blchou k silám medzi Zemou a Slnkom, predstavuje to dostatok mocnín desiatky na precvičenie predstavivosti aj vedcov.

 

Atóm vyžaruje fotón

Zdroj:http://www.ddp.fmph.uniba.sk/~koubek/KEGA07/KegaSS/rtgPD.htm

 


Slnečná sústava

Zdroj: http://www.astro.cz/clanky/slunecni-soustava/definice-astronomicke-jednotky-zmenena.html

 


Fyzikálne vlastnosti, stavy a ich zmeny , ktoré môžeme merať vyjadrujeme cez fyzikálne veličiny (dĺžka, hmotnosť, hustota, teplota, elektrické napätie a iné.). Poznanie číselných hodnôt fyzikálnych veličín a rovníc opisujúcich fyzikálne javy nám umožňuje porozumieť prírode hlbšie ako len samotný kvalitatívny opis. Na zachytenie tohto širokého rozsahu musíme mať vhodné jednotky, v ktorých to vyjadríme.

Fyzikálnu veličinu definujeme buď vyjadrením ako je meraná, alebo stanovením ako je vypočítaná z iných meraní. Napríklad definujeme vzdialenosť a čas cez metódy ich merania, zatiaľ čo priemernú rýchlosť definujeme výpočtom - celková prejdená dráha vydelená časom, za ktorý bola prejdená.

Pri meraní fyzikálnej veličiny zisťujeme jej hodnotu v jednotkách ( napríklad dĺžku v metroch, kilometroch). Meraciu jednotku môžeme voliť ľubovoľne, pre rôzne jednotky však dostávame rôzne číselné hodnoty (5 m = 500 cm). Číselná hodnota veličiny teda sama osebe nemá zmysel, musíme vždy uviesť v akej jednotke bola zmeraná.

Už od začiatku 19. storočia vznikali sústavy veličín a jednotiek. Medzinárodný obchod a spolupráca nevyhnutne viedli k stanoveniu jednotnej sústavy veličín a jednotiek celosvetovo. U nás sa používa Medzinárodná sústava jednotiek SI (skratka z francúzskeho Systéme Internetionala d´Unités):


a) Základné jednotky

 

Základná veličina      Značka veličiny         Základná jednotka          Značka jednotky

dĺžka                                   l                             meter                            m

hmotnosť                            m                          kilogram                          kg

čas                                     t                           sekunda                           s

elektrický prúd                     I                             ampér                            A

termodynamická teplota       T                             kelvin                             K

látkové množstvo                n                               mol                             mol

svietivosť                            I                             kandela                           cd

Každá základná jednotka má svoju definíciu, ktorá nezávisí od iných základných jednotiek.


b) Doplnkové jednotky

 

Doplnková veličina       Značka veličiny            Doplnková jednotka     Značka jednotky

rovinný uhol                      α, β, γ                              radián                        rad

priestorový uhol                    Ω                               steradián                      sr


c) Odvodené jednotky

Odvodzujú sa pomocou definičných vzťahov zo základných alebo už odvodených jednotiek. Napríklad veličina hustota ρ je určená vzťahom

ρ = m / V

kde ρ, m, V sú značky hustoty hmotnosti a objemu.

Jednotku hustoty dostaneme, keď do vzťahu dosadíme základné alebo už odvodené jednotky

[ρ] = [m] / [V] = kg / m3

(čítame kilogram na meter kubický)

Niektoré odvodené jednotky majú vlastné názvy a značky, zvyčajne podľa mien vynikajúcich fyzikov, napr. newton N, ampér A, volt V.


d) Vedľajšie jednotky (°C, hod, ha) bežne využívané v praxi


e) Násobky a diely jednotiek

Ich názvy sa tvoria pomocou predpôn zo základných jednotiek, viď tabuľka.