Vývoj riečnej siete bol ovplyvnený štvrtohorným zaľadnením. K úmoriu Atlantického oceána patria napríklad rieky Mississippi, Missouri, Ohio, Tennessi, Arkansas, Rio Grande či Rieka Sv. Vavrinca. K úmoriu Tichého oceána zasa neveľké rieky z Kordiliér, rieky nie sú dlhé, ale majú veľký spád. Sú to Colorado (vytvára Grand Canyon),Columbia, Yukon a Fraser. K úmoriu Severného ľadového oceána môžeme priradiť rieku Mackenzie. Rieky sa využívajú hlavne na výrobu elektrickej energie, dopravu, zavlažovanie a iné hospodárske využitia. Jazerá sú hlavne pôvodu ľadovcovo-tektonického a ľadovcového. Medzi významnejšie patria Veľké medvedie jazero, Veľké jazero otrokov, Winnipegské jazero. Najväčší sladkovodný jazerný komplex na svete tvoria Veľké kanadské jazerá (Horné, Hurónske, Michiganské, Erijské a Ontario). Ontario a Erijské jazero spája rieka Niagara, na ktorej sa nachádzajú najväčšie vodopády sveta.

 

petrovic

 

 

 

Úmorie Atlantického oceána


petrovic

 

Mississipi

Mississippi je rieka pretekajúca USA. Je to najdlhšia rieka v Severnej Amerike (počítajúc prítok Missouri). Ďalšími významnejšími prítokmi sú ArkansasOhio. Mississippi pramení v jazere Itasca, západne od Horného jazera. Na hornom toku sú hydroelektrárne, na dolnom toku početné meandre a staré riečne ramená. Rieka je splavná od Minneapolisu do New Orleansu pre veľké lode (3 130 km). Prekážkami plavby sú skalnaté prahy, pohybujúce sa piesky a kolísavý vodný stav. Mississippi ústi do mora rozsiahlou deltou (36 000 km²), ktorá privádza každoročne 400 miliónov ton naplavenín. Celé povodie Mississippi je významnou dopravnou cestou a je spojené prieplavmi s Veľkými jazerami.


 

petrovic

 

Rio Grande

Rio Grande (Rio Bravo del Norte) je jedna z najdlhších riek v Severnej Amerike. Tečie na území dvoch krajín: Mexiko a Spojené štáty americké. Pramení v pohorí San Juan v Skalnatých vrchoch v štáte Colorado. Spočiatku tečie krátko na východ, potom sa stáča na juh do Nového Mexika. Rio Grande pretína Nové Mexiko po celej jeho severojužnej dĺžke. Prechádza aj jeho najväčším mestom Albuquerque. V južnej časti Nového Mexika tvorí Rio Grande krátky úsek hranice s Texasom. Od mesta El Paso sa Rio Grande až po ústie do mora stáva hraničnou riekou s Mexikom. Tento úsek rieky je dlhý vyše 2 000 km a tvorí viac ako polovicu celkovej dĺžky americko-mexickej hranice. Priemerným prietokom okolo 160 m³/s sa Rio Grande vlieva do Mexického zálivu v Atlantickom oceáne.


 

 

Úmorie Tichého oceána


petrovic

 

Colorado

Colorado je rieka v juhozápadnej časti USA a severozápadnej časti Mexika. Pramení v Skalnatých vrchoch. Tečie cez suché oblasti štátov Utah a Arizona, pričom odvádza zrážky zo západných svahov pohoria. V Coloradskej plošine vytvára pomocou vodnej erózie hlboké kaňony s celkovou dĺžkou 800 km, medzi ktorými je i jeden z najväčších na svete Veľký kaňon (Grand Canyon). Ústí do Kalifornského zálivu Tichého oceánu, pričom vytvára deltu s rozlohou 8 600 km². Časté využívanie na zavlažovanie a zadržiavanie vody má za následok vysychanie toku od mesta Yuma v Arizone. Na rieke a jej prítokoch je postavených viac ako 20 veľkých priehrad.


 

petrovic

 

Columbia

Columbia (Columbia River) je rieka v Kanade a Spojených štátoch amerických. Vyteká z jazera Columbia a ústi do Tichého oceánu. Po Mississippi je druhou najväčšou riekou v USA a na pacifickom pobreží je najväčšou. Je dlhá 2250 km a jej povodie zaberá plochu 668 217 km² (z toho 15 % pripadá na územie Kanady). Rieka je pomenovaná na počesť amerického korábu Columbia Rediviva, na ktorom kapitán Robert Gray z Bostonu v roku 1792 ako prvý vplával do jej ústia.

 

 

petrovic

Yukon

Yukon je mohutná severoamerická rieka dlhá 3 185 km. Pramení a takmer polovica jej toku leží v Kanade, preteká štátom Aljaška v USA a vlieva sa deltou Yukonu do Beringovho mora. Celkové povodie rieky Yukon je 840 000 km², z toho 323 800 km² leží v Kanade. Tečie niekoľkými národnými parkmi a rezerváciami, pričom polovicu tvoria lesy. Meno rieky Yukon pochádza z jazyka pôvodných obyvateľov oblasti a znamená „veľká rieka“. Yukon je najdlhšou riekou na Aljaške. Bola jednou z najdôležitejších dopravných trás počas zlatej horúčky v rokoch 18981899. Kolesové riečne člny brázdili hladinu rieky až do vybudovania cesty Klondike Highway v roku 1950.


 

 

Úmorie Severného ľadového oceána


petrovic

 

Mackenzie

Mackenzie je rieka na severozápade Kanady v teritóriu Severozápadné teritóriá. Rieka dostala svoj názov podľa cestovateľa Alexandra Mackenzieho, ktorý v roku 1789 cestoval po rieke v snahe dosiahnuť Tichý oceán. V minulosti sa rieka nazývala Disappointment. So svojou dĺžkou 1 738 km je najdlhšou riekou v Kanade. So svojimi prameňmi Peace a Finlay je riečny systém Mackenzie druhou najdlhšou riekou v Severnej Amerike s dĺžkou 4 241 km. Rieka Mackenzie spolu s prítokmi má rozlohu povodia 1 805 200 km2 (uvádza sa aj 1 743 058 km2). Priemerný prietok rieky predstavuje 10 700 metrov kubických za sekundu. Pramení vo Veľkom jazere otrokov a tečie smerom na sever do Beaufortovho mora, kde vytvára deltu s rozlohou 12 000 km2. Údolie rieky obsahuje nivné vrstvy a ľadovcové usadeniny, je silno močaristá a lemovaná smrekovým porastom.


 

 

Bezodtokové oblasti jazier


petrovic

 

Niagara

Niagara je veľmi krátka, ale mohutná severoamerická rieka, spájajúca Erijské jazero s Ontárijským jazerom. Tvorí prirodzenú hranicu medzi Kanadou a USA. Je dlhá iba 56 km a prekonáva celkový výškový rozdiel 99 metrov. Priemerný prietok je 6 000 m³/s. Na rieke sú vybudované dve elektrárne, jedna na kanadskej strane a druhá na americkej strane, s celkovým výkonom 4,4 GW. Rieka Niagara je známa hlavne mohutnými Niagarskými vodopádmi, ktoré sú veľkou turistickou atrakciou. Lode splavujú úsek okolo vodopádov Wellandským kanálom, ktorý je súčasťou Prieplavu svätého Vavrinca - vodnej cesty umožňujúcej námorným lodiam plaviť sa z Atlantického oceánu až do Horného jazera.

 

 

petrovic

 

Athabasca

Athabasca (Athabasca River) je rieka na západe Kanady v provincii Alberta v povodí rieky Mackenzie. Je 1 231 km dlhá. Má rozlohu 153 000 km². Pramení v kanadskej časti Skalnatých hôr v oblasti Columbia Icefield a preteká národným parkom Jasper (vodopády Athabasca Falls), severnou časťou Veľkých planín. Ústí do západnej časti jazera Athabasca, pričom vytvára deltu. Nad Fort McMurray vytvára pereje, dlhé 140 km.