Európa má pomerne vlhké podnebie a zároveň aj hustú riečnu sieť. 80% povodí svetadiela patrí k úmoriu Atlantického oceánu a Severného ľadového oceánu. Zvyšok patrí k bezodtokovej oblasti Kaspického mora. Sem ústi aj najdlhšia európska rieka Volga. Väčšina európskych jazier je ľadovcového pôvodu. Medzi najväčšie patria Ladožské a Onežské jazero.

petrovic

 

petrovic


 

Úmorie Atlantického oceánu

petrovic

Dunaj

Dunaj (Donau, Dunav, Duna, Дунав, Dunărea) je druhá najdlhšia európska rieka a najdlhšia rieka v Európskej únii. Vzniká sútokom Brege a Brigachu v Čiernom lese (Nemecko), preteká južným NemeckomRakúskomSlovenskomMaďarskomSrbskom, potom tvorí po mnoho desiatok kilometrov rumunsko-bulharskú hranicu a ústí deltou do Čierneho mora na hraniciach medzi Rumunskom a Ukrajinou. Priemerný prietok Dunaja je v ústí 6 500 m³/s, vBudapešti 2 350 m³/s, v Bratislave 2 025 m³/s a vo Viedni 1 900 m³/s.


 

petrovic

Visla

Visla (Wisła) je najväčšia rieka v Poľsku Jej dĺžka je 1047 km, povodie má rozlohu 194 424 km². Vzniká sútokom zdrojníc Czarna a Biala Wiselka v Sliezskych Beskydách, deltou ústi do Gdaňskej zátoky Baltského mora. Preteká cez Krakov a Varšavu. Medzi Vislou a Dneprom severne od Karpát leží pravlasť Slovanov. Priemerný prietok pri ústí dosahuje 1 080 m³/s.


 

petrovic

Rýn

Rýn (Rhine) vzniká sútokom Predného Rýnu a Zadného Rýnu vo Švajčiarsku. Podľamorfológie krajiny a charakteru toku sa rozlišuje:

  • vrchný Rýn / Hochrhein (po Bazilej) – preteká cez Bodamské jazero

  • stredný Rýn / Mittelrhein (po Bonn) - niekedy sa rozlišuje horný Rýn / Oberrhein (kúsok za Wiesbadenom) a stredný Rýn (ďalej)

  • dolný Rýn (po ústie) – má nížinný charakter, na brehoch sú hrádze

 

Na hornom a strednom toku má rieka alpský vodný režim. V oblasti delty je hladina vody v ramenách rieky vždy nad úrovňou okolitej nížiny, ktorú preto treba chrániť pred záplavami 4 – 5 m hrádzami. So všetkými veľkými západoeurópskymi riekami je spojený kanálmi.


 

petrovic

Seina

Seina (Seine) je rieka v severnom Francúzsku, je 775 kilometrov dlhá. Názov pochádza z latinského slova „sequana“, ktoré vzniklo z galského slova „sicauna“. Pramenná oblasť rieky sa nachádza v oblasti náhornej plošiny Langers blízko mesta Dijon. Od miesta prameňa tečie severozápadným smerom k Paríži, ktorým preteká s priemernou vodnatosťou 250 m³/s. Rieka ústi vo francúzskom meste Le Havre do Lamanšského prielivu.


 

petrovic

Labe

Labe (Elbe) je rieka dlhá 1 154 km s povodím 144 055 km². Preteká Českom (358,3 km) aNemeckom a tvorí dôležitú európsku vodnú cestu. Labe pramení na Labské louce vKrkonošiach a v Hamburgu ústi estuárom do Severného mora.


 

petrovic

Temža

Temža (Thames) je rieka tečúca južným Anglickom, preteká Oxfordom a aj Londýnom pred ústím do Severného mora. Dĺžka rieky je 346 km. Pramení asi kilometer severne od dedinyKemble, pri Cirencestri. Povodie Temže možno rozdeliť na prílivové a neprílivové. Neprílivové povodie má rozlohu asi 9 948 km² a v úseku od prameňa do Teddingtonu zahŕňa množstvo malých a 38 hlavných prítokov. Prílivové povodie sa začína asi 90 km od mora. Na rieke sa tu prejavuje vplyv prílivu zo Severného mora. Jedným z prejavov je, že voda v rieke v tomto úseku je čiastočne slaná.


 

petrovic

Don

Don (Дон) je rieka v európskej časti Ruskej federácie, prameniaca pod Moskvou v mesteNovomoskovsk a vlievajúca sa do Azovského mora pri meste Rostov nad Donom. Dĺžka toku je približne 1 870 kilometrov. Jeho hlavným prítokom je rieka Donec.


 

petrovic

Dneper

Dneper (Днепр, Дняпро, Дніпро) je rieka nížinného typu v RuskuBielorusku a na Ukrajine. Je významná pre dopravu. Pramení vo Valdajskej vrchovine v Rusku a tečie cez Dneperskú nížinu. Južne od Kyjeva je na rieke 5 umelých nádrží a elektrární. Dĺžka rieky je 2 201 km, povodie má rozlohu 503 000 km2 a ročnú odtok v ústí činí 52 km3. Široký záliv, ktorým sa vlieva do Čierneho mora, sa nazýva Dneperský liman.




Úmorie Severného ľadového oceána

petrovic

Pečora

Pečora (Пэцора) je rieka na severovýchode európskej časti Ruska. Je dlhá 1 809 km a pramení v severnom Urale.


 

petrovic

Severná Dvina