VODSTVO ÁZIE

V Ázii nájdeme mnohé z najdlhších a najvodnatejších veľtokov na Zemi. Veľké sibírske rieky ako Ob, Jenisej či Lena patria k úmoriu Severného ľadového oceánu, čínske a indočínske rieky ako Chuang Che alebo Mekong k úmoriu Tichého oceánu, ďalšie k úmoriu Indického oceánu. Veľké oblasti vo vnútrozemí kontinentu sú bezodtokové, t.j. bez spojenia so svetovým oceánom. Rieky sa buď strácajú v púšťach ako Gobi, Karakum, Kyzylkum alebo končia vo viac-menej slaných jazerách ako Aralské jazero či Kaspické more, odkiaľ sa voda vyparuje. Z významnejších riek sa to týka hlavne Amudarji a Syrdarji. Z jazera Bajkal, ktoré obsahuje asi pätinu svetových zásob sladkej vody, voda odteká riekou Angara.

petrovic


petrovic

 

 

Úmorie Severného ľadového oceána

petrovic

Ob

 

Ob (Обь) je rieka v Altajskom kraji a Novosibírskej, Tomskej a Ťumenskej oblasti v Rusku, ktorá tečie z juhu na severozápad cez západnú Sibír. Je jednou z najväčších riek v Rusku a na svete. V Rusku je to tretia najvodnatejšia rieka po Jeniseji a Lene. Dĺžka toku samotného Obu je 3 650 km a spolu so svojím hlavným prítokom, riekou Irtyš, tvorí obrovský riečny systém, ktorý je šesť mesiacov v roku využívaný na plavbu. Rieka Ob odvodňuje plochu 2 975 000 km².


 

petrovic

Jenisej

 

Jenisej (Енисей) je rieka, ktorá pramení (resp. vzniká) v pohorí Sajany na hraniciach Ruska aMongolska, preteká ruskou strednou Sibírou a meria 4 092 km. Pokiaľ sa ale od sútoku Jeniseja s Angarou postupuje proti prúdu Angary a neskôr jej zdrojnicou Selengou, bude celková dĺžka takmer 5 539 km. Povodie má rozlohu 2,58 mil. km². Stredný prietok Jeniseja je 19 800 m³ za sekundu. Jenisej vzniká sútokom Malého (Малый Енисей, Каа-Хем) aVeľkého Jeniseja (Большой Енисей, Бии-Хем). Zatiaľ čo Veľký Jenisej pramení v ruskejTyve pod sajanským vrcholom Munku-Sasan (3 164), Malý Jenisej vzniká sútokom riekBalyktyg-Hem a Kyzyl-Hem.


 

petrovic

Lena

 

Lena je najvýchodnejší z troch sibírskych veľtokov, ktoré sa vlievajú do Severného ľadového oceánu. Je 10. najdlhšou riekou a 9. najväčším povodím. Pramení vo výške 1 640 m n. m. vBajkalských vrchoch iba 7 km západne od Bajkalského jazera. Zdroj sa nachádza v rovnomennej prírodnej rezervácii. Rieka tečie severovýchodne a vlievajú sa do nej prítokyKirengaVitimOljokma. Od Jakutska tečie rieka na sever až do sútoku s riekou Aldan.Verchojanské pohorie odráža tok rieky na severozápad. Po sútoku s najväčším prítokomViljuj rieka tečie skoro priamo na sever do mora Laptevovcov. Delta rieky s rozlohou 30 000 km² je tvorená siedmimi veľkými vetvami z ktorých najväčšia Bykov je najvýchodnejšia.


 

 

Úmorie Tichého oceána

petrovic

Jang C Tiang

 

Jang C Tiang je rieka v strednej Číne, s dĺžkou 6 380 km (udáva sa aj 6 300, 5 472 či 5 701 km) a s prietokom 31 900 m³/s. Názov (扬子江, Yángzǐ Jiāng , doslova „Rieka provincie Jang“), zažitý vo viacerých jazykoch, je pôvodne miestnym označením pre dolný tok rieky, pod ktorým ho najskôr poznali európski misionári. V Číne sa spravidla nazýva Čchang Tiang (長江, Cháng Jiāng, doslova „Dlhá rieka“). Je najdlhšou riekou celého euroázijského kontinentu, a prietokom zaostáva len za Gangou. V celosvetovom meradle je dĺžkou tretia (zaAmazonkou a Nílom), prietokom v poradí štvrtá (za AmazonkouGangou a Kongom). Do mora ročne privádza 960 miliárd m³ (960 km³) vody. Rieka vzniká z ľadovca v nadmorskej výške 5 042 m n. m. na severnej strane pohoria Tangla na Tibetskej náhornej plošine na juhozápadnej hranici provincie Čhing-chaj s Tibetom.


 

petrovic

Chuang Che

 

Žltá rieka alebo Chuang Che (黃河, Huáng Hé) je rieka na východe Číny, s dĺžkou 5 464 kmje druhý najdlhší tok tejto krajiny. Povodie má rozlohu 752 000 km². Názov Žltá rieka, po prvýkrát doložený pred dvoma tisícročiami v období dynastie Chan, výstižne charakterizuje sfarbenie rieky spôsobené unášanou zeminou. Stredné a dolné povodie Žltej rieky je kolískou čínskej civilizácie.


 

petrovic

Amur

 

Amur (Аму́р, Chara-Muren – Čierna rieka, 黑龙江 – Chej-lung-ťiang – Rieka Čierneho draka) je rieka v RuskuČíne a Mongolsku. Dĺžka rieky je 4 444 km, (spolu so sústavou riek Onon,Šilka a Argun’), z ktorých 2 874 km tvorí vlastný Amur, počínajúc od miesta sútoku riek ŠilkaArgun’ po jeho ústie do Sachalinského zálivu Ochotského mora. V rokoch bohatých na vodu sa do riečnej sústavy Amuru odvodňuje aj slané jazero Dalaj-Nor. Podľa plochy povodia(1 855 000 km²) Amur zastáva štvrté miesto medzi riekami Ruska (po JenisejiObe a Lene) a desiate miesto spomedzi riek sveta.


 

petrovic

Mekong

 

Mekong je rieka v juhovýchodnej Ázii na polostrove Zadná India. Je to 13. najdlhšia rieka na svete (odhadovaná dĺžka 4 023 km) a 10. najväčšia podľa prietoku (475 km³ ročne). Pramení vČíne v provincii Yunan, a preteká cez MjanmarskoLaosThajskoKambodžu, ústí v južnomVietname, neďaleko Hočiminovho Mesta, rozsiahlou deltou do Juhočínskeho mora. Má povodie s veľkosťou 805 000 km². Má monzúnový režim odtoku, čo znamená, že vysoký prietok je najmä v letných mesiacoch v období monzúnových dažďov. Extrémne výkyvy počas ročných období a prítomnosť vírov a vodopádov sťažuje plavbu, čo znamená, že rieka národy pri rieke skôr oddeľuje, než ich spája.


 

 

Úmorie Indického oceána

petrovic

Ganga

Ganga (गङ्गा, गंगा, گنگا‎, গঙ্গা – Gônga) je najväčšia rieka Indie a jedna z najvodnatejších riek sveta. Pramení v Himalájach, preteká severnou Indiou a vlieva sa do Indického oceánu(Bengálsky záliv). Ganga je dlhá asi 2 500 kilometrov a preteká ňou asi 43 000 m3 vody za sekundu. Údolie rieky Ganga je husto obývané, rieka slúži stále prudko rastúcej populácii,poľnohospodárstvu a priemyslu ako zdroj pitnej aj úžitkovej vodykanál a dopravná tepna. Problémom je jej enormné znečistenie, kvalita vody sa pritom stále zhoršuje.


 

Brahmaputra

 

Brahmaputra (Ma-Čchüan Che) je rieka v TibeteČíneIndii a Bangladéši. Má dĺžku 2 960 km a plochu povodia 935 000 km². Pramení v Himalájach, ústí v Bengálskom zálive spoločnou deltou s riekou Ganga.


 

petrovic

Indus

 

Indus je najdlhšia rieka južnej Ázie a hlavný tok Pakistanu. Je dlhá 3 180 až 3 190 km, povodie má rozlohu 960 000 km². Pramení ako Sengge Khamba (Shiquan He) v tibetskýchTranshimálajach, oddeľuje Západné Himaláje od Karakuramu, preráža úzkymi údoliami Himaláje západne od Nanga Parbatu a tečie južným smerom nížinami Pakistanu doIndického oceánuDelta Indusu má rozlohu 8 000 km², je rozsiahla a nesplavná, začína pri meste Haidarábád.


 

petrovic

Eufrat

 

Eufrat (الفرات‎ – al-Furát, Fırat, Purātu, BU-RA-NU-NU) je najväčšia rieka Blízkeho východu. Jej dĺžka je 2 760 km, ktorej povodie má rozlohu 673 000 km² a priemerný prietok na sútoku s Tigrisom je 818 m³/s. Eufrat vzniká sútokom Karasu a Muratu v Arménskej vysočine vTurecku. Preteká Sýriou a Irakom a spoločne s Tigrisom vytvára tok Šatt al-Arab, ústiaci doPerzského zálivu. Ich medziriečne územie je známe ako Mezopotámia. Maximálny odtok nastáva v máji a júni. Tok napája hydroelektrárne Keban a Atatürk. Povodie Eufratu je jednou z najstarších kultúrnych oblastí. Eufrat preteká týmito mestami:


 

Tigris

 

Tigris (Didžlat‎, Dicle Nehri) je rieka v Prednej Ázii. Jej dĺžka je 1 950 km, povodie má rozlohu 375 000 km². Pramení v pohorí Východný Taurus v Turecku, preteká Mezopotámskou nížinouIraku a spolu s Eufratom ústi ako Šatt-al-Arab do Perzského zálivu.


 

 

Bezodtoková oblasť

petrovic

Amudarja

Amudarja (Oxus) je rieka v UzbekistaneTurkménskuTadžikistane a jej tok tvorí tiež hranicu s Afganistanom. Jej dĺžka je 2 539 km, plocha povodia je 309 000 km². Pramení v pohoríPamír, preteká medzi púšťami Karakum a Kyzylkum, v dolnej aj centrálnej časti jej chýbajúprítoky. Ústi do Aralského jazera, aj keď teraz čiastočne vysychá ešte pred jeho dosiahnutím. K urýchlenému vysychaniu prispelo masívne využívanie vôd veľtoku na poľnohospodárske účely v polopúštnej krajine okolitých štátov. Za vlády Sovietskeho zväzuboli vybudované mocné zavlažovacie kanály, ktoré z rieky odvádzajú vodu hlavne na uzbecképolia, na ktorých pestovaný bavlník dosahuje odvtedy významný podiel na svetovom trhu sbavlnou.


 

petrovic

Syrdarja

 

Syrdarja (Сырдария, سيحون‎ – Siːħuːn, Сырдарья, Сирдарё, Sirdaryo, 锡尔河) je rieka vKazachstane a Uzbekistane dlhá 2 212 km, ktorej povodie má rozlohu 219 000 km². Ústi doAralského jazera.


 

 

Významné jazerá

petrovic

Kaspické more

 

Kaspické more (Каспийское mоpe, دریای Xəzər dəniziКаспий теңізіHazar deňizi,Kaspion pelagosCaspium Маrе) je slané, typicky reliktné jazero (predtým súčasť Tethis). Leží medzi Európou a Áziou. Názov „more“ však nie je celkom na mieste, nakoľko sa jedná jazero. So svoju rozlohou spĺňa charakteristiky mora aj jazera. S rozlohou 371 000 km², ktorá sa však stále zmenšuje a dnes má už len asi 3/4 svojej pôvodnej rozlohy, je najväčším jazerom sveta. Dosahuje maximálnu hĺbku až 1 025 m a najplytšie je na severe v oblasti Achtuby pri ústí VolgySalinita Kaspického mora je približne 1,2%, čo je asi tretina salinity svetových morí. Je zo severu na juh 1 200 km dlhé a priemerne 320 km široké.


 

petrovic

Bajkal

 

Bajkalské jazero (Озеро Байка́л – Ozero Bajkal) je najhlbšie a najstaršie jazero na svete. V jazere je sústredená 1/5 svetových zásob povrchovej sladkej vody. Nachádza sa v Rusku, v južnej časti Východnej Sibíri. Po Kaspickom mori je druhým najväčším ruským jazerom. V roku 1996 bolo zapísané do svetového zoznamu dedičstva UNESCO. Jazero Bajkal leží na juhu východnej Sibíri na hranici medzi Irkutskou oblasťou a Burjatskou republikou. Nachádza sa v ňom asi 1/5 všetkej pitnej vody Zeme. Bajkal sa tiež vyznačuje veľmi pestrou živou prírodou. Maximálna hĺbka jazera je 1 637 m, vďaka čomu sa Bajkal považuje za najhlbšie jazero na svete. Vzniklo počas oligocénu pred 30 až 25 miliónmi rokov zaplavením hlbokéhozlomu v zemskej kôre, ktorý vznikol ako dôsledok zrážky Indickej a Eurázijskej platne počasAlpínskeho vrásnenia. Podľa objemu vody patrí jazeru druhé miesto na svete (prevyšuje ho len Kaspické more). Je to vlastne obrovské vnútrozemské more, 636 km dlhé a priemerne 80 km široké.


 

petrovic

Mŕtve more

 

Mŕtve more je slané bezodtokové jazero, ktoré leží na hraniciach Jordánska a Izraela. Jeho rozloha je 1 050 km² a je vôbec najnižšie položenou vodnou plochou na zemskom povrchu. Povrch jazera leží 392 metrov pod hladinou mora a jeho dno ďalších 398 metrov pod hladinou svetového oceánu. Nie je však len najnižšie položeným jazerom na Zemi, ale je aj najslanšie. Obyčajná morská voda obsahuje asi 35 promile soli (3,5%), no Mŕtve more jej obsahuje takmer 10 krát toľko. Mŕtve more vzniklo v časti Veľkej priekopovej prepadliny El Ghor a tvorí obrovskú nádrž, v ktorej prúdi voda. Je zásobované najmä riekou Jordán, ktorá mu dodáva asi 80% vody ale aj niekoľkými ďalšími sladkovodnými prameňmi. Teplota vody je však tak vysoká, že takmer všetka voda, ktorá doň vteká z Jordánu (4 – 6,5 miliardy litrov denne), sa vyparí, čím sa more ďalej presáľa.