VODSTVO ÁZIE

V Ázii nájdeme mnohé z najdlhších a najvodnatejších veľtokov na Zemi. Veľké sibírske rieky ako Ob, Jenisej či Lena patria k úmoriu Severného ľadového oceánu, čínske a indočínske rieky ako Chuang Che alebo Mekong k úmoriu Tichého oceánu, ďalšie k úmoriu Indického oceánu. Veľké oblasti vo vnútrozemí kontinentu sú bezodtokové, t.j. bez spojenia so svetovým oceánom. Rieky sa buď strácajú v púšťach ako Gobi, Karakum, Kyzylkum alebo končia vo viac-menej slaných jazerách ako Aralské jazero či Kaspické more, odkiaľ sa voda vyparuje. Z významnejších riek sa to týka hlavne Amudarji a Syrdarji. Z jazera Bajkal, ktoré obsahuje asi pätinu svetových zásob sladkej vody, voda odteká riekou Angara.

petrovic


petrovic

 

 

 

Úmorie Severného ľadového oceána

petrovic

Ob

Ob (Обь) je rieka v Altajskom kraji a Novosibírskej, Tomskej a Ťumenskej oblasti v Rusku, ktorá tečie z juhu na severozápad cez západnú Sibír. Je jednou z najväčších riek v Rusku a na svete. V Rusku je to tretia najvodnatejšia rieka po Jeniseji a Lene. Dĺžka toku samotného Obu je 3 650 km a spolu so svojím hlavným prítokom, riekou Irtyš, tvorí obrovský riečny systém, ktorý je šesť mesiacov v roku využívaný na plavbu. Rieka Ob odvodňuje plochu 2 975 000 km².


 

petrovic

Jenisej

Jenisej (Енисей) je rieka, ktorá pramení (resp. vzniká) v pohorí Sajany na hraniciach Ruska a Mongolska, preteká ruskou strednou Sibírou a meria 4 092 km. Pokiaľ sa ale od sútoku Jeniseja s Angarou postupuje proti prúdu Angary a neskôr jej zdrojnicou Selengou, bude celková dĺžka takmer 5 539 km. Povodie má rozlohu 2,58 mil. km². Stredný prietok Jeniseja je 19 800 m³ za sekundu. Jenisej vzniká sútokom Malého (Малый Енисей, Каа-Хем) a Veľkého Jeniseja (Большой Енисей, Бии-Хем). Zatiaľ čo Veľký Jenisej pramení v ruskej Tyve pod sajanským vrcholom Munku-Sasan (3 164), Malý Jenisej vzniká sútokom riek Balyktyg-Hem a Kyzyl-Hem.


 

petrovic

Lena

Lena je najvýchodnejší z troch sibírskych veľtokov, ktoré sa vlievajú do Severného ľadového oceánu. Je 10. najdlhšou riekou a  9. najväčším povodím. Pramení vo výške 1 640 m n. m. v Bajkalských vrchoch iba 7 km západne od Bajkalského jazera. Zdroj sa nachádza v rovnomennej prírodnej rezervácii. Rieka tečie severovýchodne a vlievajú sa do nej prítoky Kirenga, Vitim, Oljokma. Od Jakutska tečie rieka na sever až do sútoku s riekou Aldan. Verchojanské pohorie odráža tok rieky na severozápad. Po sútoku s najväčším prítokom Viljuj rieka tečie skoro priamo na sever do mora Laptevovcov. Delta rieky s rozlohou 30 000 km² je tvorená siedmimi veľkými vetvami z ktorých najväčšia Bykov je najvýchodnejšia.


 

 

Úmorie Tichého oceána

petrovic

Jang C Tiang

Jang C Tiang je rieka v strednej Číne, s dĺžkou 6 380 km (udáva sa aj 6 300, 5 472 či 5 701 km) a s prietokom 31 900 m³/s. Názov (扬子江, Yángzǐ Jiāng , doslova „Rieka provincie Jang“), zažitý vo viacerých jazykoch, je pôvodne miestnym označením pre dolný tok rieky, pod ktorým ho najskôr poznali európski misionári. V Číne sa spravidla nazýva Čchang Tiang (長江, Cháng Jiāng, doslova „Dlhá rieka“). Je najdlhšou riekou celého euroázijského kontinentu, a prietokom zaostáva len za Gangou. V celosvetovom meradle je dĺžkou tretia (za Amazonkou a Nílom), prietokom v poradí štvrtá (za Amazonkou, Gangou a Kongom). Do mora ročne privádza 960 miliárd m³ (960 km³) vody. Rieka vzniká z ľadovca v nadmorskej výške 5 042 m n. m. na severnej strane pohoria Tangla na Tibetskej náhornej plošine na juhozápadnej hranici provincie Čhing-chaj s Tibetom.


 

petrovic

Chuang Che

Žltá rieka alebo Chuang Che (黃河, Huáng Hé) je rieka na východe Číny, s dĺžkou 5 464 km je druhý najdlhší tok tejto krajiny. Povodie má rozlohu 752 000 km². Názov Žltá rieka, po prvýkrát doložený pred dvoma tisícročiami v období dynastie Chan, výstižne charakterizuje sfarbenie rieky spôsobené unášanou zeminou. Stredné a dolné povodie Žltej rieky je kolískou čínskej civilizácie.


 

petrovic

Amur

Amur (Аму́р, Chara-Muren – Čierna rieka, 黑龙江 – Chej-lung-ťiang – Rieka Čierneho draka) je rieka v Rusku, Číne a Mongolsku. Dĺžka rieky je 4 444 km, (spolu so sústavou riek Onon, Šilka a Argun’), z ktorých 2 874 km tvorí vlastný Amur, počínajúc od miesta sútoku riek Šilka a Argun’ po jeho ústie do Sachalinského zálivu Ochotského mora. V rokoch bohatých na vodu sa do riečnej sústavy Amuru odvodňuje aj slané jazero Dalaj-Nor. Podľa plochy povodia (1 855 000 km²) Amur zastáva štvrté miesto medzi riekami Ruska (po Jeniseji, Obe a Lene) a desiate miesto spomedzi riek sveta.


 

petrovic

Mekong

Mekong je rieka v juhovýchodnej Ázii na polostrove Zadná India. Je to 13. najdlhšia rieka na svete (odhadovaná dĺžka 4 023 km) a 10. najväčšia podľa prietoku (475 km³ ročne). Pramení v Číne v provincii Yunan, a preteká cez Mjanmarsko, Laos, Thajsko, Kambodžu, ústí v južnom Vietname, neďaleko Hočiminovho Mesta, rozsiahlou deltou do Juhočínskeho mora. Má povodie s veľkosťou 805 000 km². Má monzúnový režim odtoku, čo znamená, že vysoký prietok je najmä v letných mesiacoch v období monzúnových dažďov. Extrémne výkyvy počas ročných období a prítomnosť vírov a vodopádov sťažuje plavbu, čo znamená, že rieka národy pri rieke skôr oddeľuje, než ich spája.


 

 

Úmorie Indického oceána

petrovic

Ganga

Ganga (गङ्गा, गंगा, گنگا‎, গঙ্গা – Gônga) je najväčšia rieka Indie a jedna z najvodnatejších riek sveta. Pramení v Himalájach, preteká severnou Indiou a vlieva sa do Indického oceánu (Bengálsky záliv). Ganga je dlhá asi 2 500 kilometrov a preteká ňou asi 43 000 m3 vody za sekundu. Údolie rieky Ganga je husto obývané, rieka slúži stále prudko rastúcej populácii, poľnohospodárstvu a priemyslu ako zdroj pitnej aj úžitkovej vody, kanál a dopravná tepna. Problémom je jej enormné znečistenie, kvalita vody sa pritom stále zhoršuje.


 

Brahmaputra

Brahmaputra (Ma-Čchüan Che) je rieka v Tibete, Číne, Indii a Bangladéši. Má dĺžku 2 960 km a plochu povodia 935 000 km². Pramení v Himalájach, ústí v Bengálskom zálive spoločnou deltou s riekou Ganga.


 

petrovic

Indus

Indus je najdlhšia rieka južnej Ázie a hlavný tok Pakistanu. Je dlhá 3 180 až 3 190 km, povodie má rozlohu 960 000 km². Pramení ako Sengge Khamba (Shiquan He) v tibetských Transhimálajach, oddeľuje Západné Himaláje od Karakuramu, preráža úzkymi údoliami Himaláje západne od Nanga Parbatu a tečie južným smerom nížinami Pakistanu do Indického oceánu. Delta Indusu má rozlohu 8 000 km², je rozsiahla a nesplavná, začína pri meste Haidarábád.


 

petrovic