Povrch Európy je pestrý geologický celok (zastúpené sú tu všetky prvky). Európa je zároveň najnižší svetadiel, dosahuje najnižšiu priemernú nadmorskú výšku 320 m n. m. Povrch Európy bol formovaný ľadovcom(pevninským a horským). Ako pozostatok ľadovcovej činnosti sa zachovali jazerá v časti Európy, alebo ostré štíty. Vznik pohorí sprevádzali pohyby zemskej kôry, sopečná činnosť a zemetrasenia. V súčasnosti sú sopečne aktívnymi oblasťami Island (Hekla, Eyafyalayokul....) a oblasť Stredozemného mora (Etna, Stromboli, Vezuv ...). V Európe môžeme rozlíšiť pohoria vrásové, sopečné, kryhové. Najvýznamnejšími horskými celami sú: Alpy (najvyššie pohorie, najvyšší vrch Mont Blanc 4 810 m n.m.), Karpaty (najvyšší vrch Gerlachovský štít 2655 m n.m.), Pyreneje (najvyšší vrch Pico de Aneto 3 404 m n.m.), Apeniny (najvyšší vrch Corno Grande 2 912 m n.m.) a Škandinávske vrchy (najvyšší vrch Galdhopiggen 2 469 m n.m.).K nížinám, ktoré zaberajú 60% povrchu Európy patria: Východoeuópska nížina (najrozsiahlejšia), Kaspická nížina (preliačina), Severonemecká nížina, Francúzska nížina, Pádska nížina a Veľká Dunajská kotlina.

 

http://www.zonu.com/detail-en/2009-11-06-10867/Europe-topography.html

 

 

Alpy

Alpy (z latinského montes albes – "biele hory", môže mať aj keltský pôvod: "alb" – vysoký, "alpa" – pohorie) sú najvyššie pohorie Európy, delia sa o ne Francúzsko, Taliansko, Švajčiarsko, Nemecko, Lichtenštajnsko, Rakúsko a Slovinsko.


http://www.online-utility.org/image/gallery.jsp?title=Alpen+-+Alpes+-+Alpi

 

Geografia

Alpy sú klimatické a vodné rozhranie medzi strednou a južnou Európou. Vyvrásnili v rámci Alpínsko-himalájskeho vrásnenia v druhohorách a treťohorách. Pohorie nadväzuje severne od Janovského zálivu na Apeniny, v širokom oblúku na západ obklopujú Pádsku nížinu, rozdvojujú sa pri Lac du Bourget na francúzsku a švajčiarsku Juru a končia po 750 km západovýchodnom výbežku stupňovite na východe pred západopanónskymi horami a kopcami na Dunaji pri Viedni. Na severovýchode sú Alpy oddelené od geologicky podobných Karpát Viedenskou kotlinou, na juhovýchode prechádzajú do krasového Dinárského pohoria. Na severe klesajú do rakúskeho a nemeckého Predalpska. Na juh je klesanie do Pádskej nížiny strmšie. Celková dĺžka Álp od Janova po Viedeň je asi 1 200 km, šírka 150 – 200 km, na východe do 300 km. Výška vrcholov v západných Alpách je zhruba medzi 3 000 až 4 300 m, vo východných Alpách o niečo nižšia. Najvyšší vrch Álp je Mont Blanc s výškou 4 808 m.


Geológia

Orogenéza Álp (Alpínske vrásnenie) nastala v dôsledku zrážky Apulskej a Euroázijskej platne, pri ktorej bol uzavretý sedimentačný priestor paniev oceánu Tethys. Najdôležitejšie horotvorné pohyby sa v Alpách udiali počas oligocénu a miocénu. Vrstvy hornín, ktoré sa v tejto oblasti nahromadili v priebehu druhohôr a paleogénu boli silným tlakom vytlačené zo skracujúceho sa priestoru na sever a v menšej miere aj na juh. Tlak spôsobil vznik veľkých prevrátených vrás tvorených hrubými morskými súvrstviami, ktoré cez seba kĺzali a vytvorili viacero hrubých príkrovov. Do týchto súvrství boli rovnako zavrásnené staršie (hlavne hercýnske) kryštalické horniny budujúce vyššie časti oblastí Mont Blancu, Matterhornu, Penninských Álp a Vysokých Taur.


 

 

Karpaty

Karpaty (iné názvy: Karpatská sústava, Karpatský systém, Karpatský oblúk) sú rozsiahly horský systém v Európe s celkovou rozlohou asi 210 000 km² a dĺžkou okolo 1 400 km, čo z neho robí plošne najrozsiahlejšie pohorie v Európe. Sú súčasťou Alpsko-himalájskej sústavy. Na západe karpatský oblúk hraničí s Alpami, na juhozápade s Dinármi.


http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Carpathian_Mountains.jpg

 

Geografia

Nachádzajú sa na území Rakúska, Česka, Slovenska, Ukrajiny, Poľska, Rumunska, Maďarska a Srbska. Majú dĺžku okolo 1 500 km. Najvyšší bod Karpát je Gerlachovský štítna území Slovenska s výškou 2 655 m n. m. Karpatský oblúk je vypuklý smerom na severovýchod, ťahá sa od predhoria pri Bratislave v Rakúsku až na územie v Srbsku južne od Železných vrát. Asi len 5% ich rozlohy sa nachádza nad hranicou lesa. Nemajú žiadne časti trvale nad hranicou snehu a taktiež nemajú žiadne horské ľadovce. Delia sa na:

  • Západné Karpaty – tieto ležia aj na Slovensku

  • Juhovýchodné Karpaty (Východné Karpaty v širšom zmysle):

  • Východné Karpaty v užšom zmysle – tieto ležia aj na Slovensku

  • Južné Karpaty

  • Rumunské Západné Karpaty

  • Transylvánska panva

  • Srbské Karpaty


Geológia

Karpaty majú pomerne zložitý geologický vývoj. Zo západu geologicky nadväzujú na Alpy (pozri geológia Álp), z juhu na pohorie Balkán. Výrazná spojitosť s Alpami je viditeľná hlavne v Západných Karpatoch, ktoré majú veľmi blízku geologickú stavbu ako Východné Alpy. Priamym pokračovaním Álp sú molasové sedimenty čelnej priehlbine a flyšového pásma.


 

 

Pyreneje

Pyreneje sú horské pásmo v juhozápadnej Európe, ktoré vytvára prírodné hranice medzi Francúzskom a Španielskom. Oddeľujú Pyrenejský polostrov od Francúzska a tiahnu sa od Biskajského zálivu v Atlantickom oceáne v dĺžke 430 km po Cap de Creus v Stredozemnom mori.


http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Pyrenees_Mountains_view_from_satellite.jpg

 

Geografia

Samotný hrebeň vo väčšine svojho priebehu kopíruje francúzsko-španielske hranice, medzi ktorými sa nachádza európsky miništát Andorra. Hlavnou výnimkou z tohto pravidla je Val d'Aran, ktoré patrí k Španielsku, no leží na severnej strane horského pásma. Z ďalších stojí za zmienku Cerdanya a jej španielska exkláva – mesto Llívia. Najvyšším vrchom je Pico de Aneto (3 404 m)


 

 

Apeniny

Apeniny (po taliansky (Gli) Appennini, slovo pochádza z keltského „pen“ – vrchol, hora) sú súbor vysočín v strede Apeninského polostrova v Taliansku. Patria do Apeninskej oblasti.


http://www.eosnap.com/tag/gargano-peninsula/

 

Geografia

Apeniny sú osou polostrova. Na juhu končia v Kalábrii a Messinskom prielive, na severe ich od Álp delí Col di Cadiboba (Sella d'Altare) 50 km od Janova, ale táto hranica je konvenčná, lebo prechod do Álp je plynulý. Dĺžka asi 1 200 km, šírka asi 70 – 120 km. Priemerná výška 1 200 m. Najvyšší vrch je Corno Grande (2 912 m n. m.). Delia sa na naprieč na štyri časti:

  • Severné Apeniny(Appennino Settentrionale) – po rieku Tiber

  • Stredné Apeniny (Appennino Centrale) – po rieku Volturno

  • Južné Apeniny (Appennino Meridionale)

  • Kalábrijské Apeniny (Appennino Calabro) – niekedy považované za súčasť Južných Apenín

 

Tieto sa ďalej delia približne podľa historických regiónov, v ktorých ležia (napr. Ligúrsko-piacenzské Apeniny, Toskánsko-emiliánske Apeniny...). Nepresne sa Severné Apeniny delia na dve základné oblasti: Ligúrske Apeniny a Etruské Apeniny (Toskánske Apeniny). Stredné Apeniny majú hlavné pásma Sabinské vrchy a Abruzzy, Južné Apeniny zas Kampánske Apeniny a Lukánske Apeniny.


Geológia

Apeniny sú charakteristické krasovými útvarmi, tzv. calanchi (čiže stopami erózie po odlesnení) a vo vyšších polohách ľadovcové formy. V južných Apeninách sú časté zemetrasenia. Do 100 m n. m. siaha pásmo úžitkovej pôdy a listnatých lesov, do 2 000 m pásmo tráv, vyššie rastie rastlinstvo alpínskeho typu. Početné sú minerálne pramene, na severnom predhorí je ropa a zemný plyn. Severné Apeniny pozostávajú z pieskovcov a bridlíc, miestami z vápencov a bridlíc so zaoblenými vrcholmi. Stredné Apeniny majú silno zvrásnené vápence s ostrými rozčlenenými vrcholmi, Južné Apeniny pozostávajú z ílovito-pieskovcových a vápencovo-slieňových flyšových usadenín, v ktorých sú krasové javy. Kalábrijské Apeniny sú staré kryšatlické masívy starej pevniny Tyrrhenis.


 

 

Škandinávske vrchy

Škandinávske vrchy je pohorie, ktoré sa rozprestiera na Škandinávskom polostrove. Západná časť pohoria má strmé svahy na pobreží so Severným a Nórskym morom, pričom vytvára známe nórske fjordy. Severovýchodná časť sa postupne stáča k Fínsku. Sever pohoria s vrcholmi nad 2 000 m n. m. sa nachádza za polárnym kruhom a tvorí hranicu Švédska a Nórska.


http://www.maps.com/map.aspx?pid=16501

 

Geografia

Pohorie nie je veľmi vysoké ale svahy hôr sú strmé. Najvyššie vrcholy sa nachádzajú v nórskej časti Oppland. Galdhøpiggen (2 469 m) v južnom Nórsku je najvyšším vrcholom v štáte, Kebnekaise s 2 104 m je najvyšší vrchol Švédska a Halti (1 328 m) je najvyšším vrchom vo Fínsku. Severská poloha pohoria spolu s vlhkosťou Atlantického oceánu vytvárajú ľadovcové polia a ľadovce, ktoré v spojení so strmými vrchmi vytvárajú veľkolepú a dramatickú scenériu.


Geológia

Škandinávske vrchy vznikli kaledónskym vrásnením a sú tak geologicky prepojené s pohoriami v Škótsku, Írsku a cez Atlantik aj v Severnej Amerike s Apalačskými vrchmi. Podľa geológov v minulosti tvorili jedno spoločné pohorie až kým sa nerozpadol superkontinent Pangea. Vrchy erodovali na jednu pätinu svojej pôvodnej veľkosti. Sú jedným z najstarších existujúcich pohorí na svete.



Zopakujte si:
1. Opíšte povrch Európy.
2. Ktoré je najvyššie pohorie kontinentu a čo o ňom viete?
3. Ktoré z pohorí sa nachádza aj na Slovensku?


Použitá literatúra:
Kol., 2009: The Encyklopedia of Earth, Weldon Owen Pty Ltd.
H., Hilbert, 2001: Biogeografia, UMB FPV KKE
www.worldatlas.com
www.wikipedia.com


Zdroje obrazkov:
http://www.zonu.com/detail-en/2009-11-06-10867/Europe-topography.html
http://www.online-utility.org/image/gallery.jsp?title=Alpen+-+Alpes+-+Alpi
http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Carpathian_Mountains.jpg
http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Pyrenees_Mountains_view_from_satellite.jpg
http://www.eosnap.com/tag/gargano-peninsula/
http://www.maps.com/map.aspx?pid=16501