Arídne klimabiómy

 

Arídna oblasť (z angl. arid – suchý, vyprahnutý) je miesto na súší, kde je úhrn zrážok nižší ako vsakovanie a výpar. Jedná sa o oblasti so suchým podnebím, pre ktoré je typická absencia nevysychajúcich riek (výnimkou sú tzv. alochotné rieky), či veľké amplitúdy (výkyvy) teploty ovzdušia. Prítomnosť tohto druhu podnebia má za následok vznik púští, zároveň však nie je pravidlom, že by tento jav musela sprevádzať vysoká teplota (napr. Gobi, Antarktída). Protikladom arídnych oblastí sú tzv. humídne oblasti. 

 

http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Klimate-humidit%C3%A4t.png

Rozšírenie arídnych klimabiómov

 

 

Arídne klimabiómy sveta

 

http://www.blueplanetbiomes.org/desert.htm

 

Subtropické púšte

Horúce púšte a polopúšte sa nachádzajú medzi 20. a 30. rovnobežkou na oboch pologuliach – zaberajú 21% zemského povrchu (Sahara, Negev, Arabská púšť, Západoindická púšť, v Južnej Amerike Atacama, v južnej Afrike Namib, Kalahari, Karoo, v Austrálii západná časť). Vyskytujú sa v subtropickom pásme vysokého tlaku. Suchosť je podmienená nedostatkom zrážok, ktorých priemerný ročný úhrn málokedy presiahne 250 mm. Sú oblasti, kde sa zrážky vyskytujú len sporadicky, niekedy raz za niekoľko rokov. Aj ich ročné rozdelenie je nerovnomerné, zrážkové obdobie trvá necelý mesiac. Teploty sú vysoké, s veľkými dennými a ročnými výkyvmi. Priemerné teploty v najteplejšom mesiaci sa pohybujú v rozpätí 28 – 32°C, pričom maximálne vystupujú až nad 50°C. V najchladnejšom mesiaci sú teploty v rozpätí 13 –15°C. Minimálne teploty klesajú k 0°C, pričom mrazy sa vyskytujú len v skorých ranných hodinách. Limitujúcim ekologickým faktorom pre výskyt rastlín a živočíchov v púštach a polopúštach subtropického pásma je voda, ktorej je tu všeobecný nedostatok. Aby mohli rastliny a živočíchy žiť v týchto extrémnych a dlhotrvajúcich podmienkach sucha, musia byť voči nemu silne rezistentné a adaptované. Vegetačné obdobie sa viaže na krátke obdobie vlhka, ktoré môže byť ohraničené i jednorazovými zrážkami.

Z rastlín sú typické sukulenty (kaktusy), ktoré sú schopné účinne zhromažďovať vodu a obmedzovať transpiráciu cez deň. Najviac sukulentov je v amerických púšťach. Mnohé púštne rastliny majú špeciálny typ fotosyntézy, ktorá umožňuje držať prieduchy uzavreté behom horúceho dňa a otvárať ich kvôli príjmu oxidu uhličitého v chladnej noci. Vegetácia sa v púšťach koncentruje v oázach, čo sú miesta, kde vystupujú na povrch pramene, alebo kde je pre korene dostupná podzemná (často artézska) voda, alebo v dolinách, tzv. vádí, ktorými vzácne preteká voda. Väčšina živočíchov v púšti neznáša vysoké teploty a reaguje na hraničné vrstvy atmosféry horizontálnou alebo vertikálnou migráciou. Smerom do šírky je únik možný len v krajinách s väčšou reliéfovou činnosťou (skaly, rokliny, ojedinelé stromy). V smere do hĺbky pôdy našli riešenie zástupcovia všetkých živočíšnych skupín, vrátane menších stavovcov. Táto časť konzumentov na povrchu terénu ožíva len počas noci, keď nie je vystavená prehrievaniu ani nebezpečenstvu ohrozenia života zo strany predátorov.

 

 

http://www.blueplanetbiomes.org/steppe.htm

 

Púšte mierneho pásma

Determinujúcim faktorom pre púšte a polopúšte mierneho pásma je striedanie štyroch ročných období s vývojovými klimatickými zmenami a výrazne kontinentálna klíma. Limitujúcimi faktormi sú tu teplota a stupeň zavlaženia. Do  centre veľkých kontinentov (Ázia, Severná Amerika) sa od oceánov dostáva len veľmi málo vlhkosti a tiež oceán nedokáže zohrievať teplotu vzduchu v zime. To je príčinou celoročného sucha a veľkých výkyvov teplôt medzi letom a zimou, ale aj počas dňa. V týchto oblastiach vznikajú púšte a polopúšte naväzujúce na pásmo stepí mierneho pásma a čiastočne i opadavých lesov (Gobi v Ázii, Sonorská a Mohavská púšť v Severnej Amerike, Sierra Nevada v Austrálii). V týchto oblastiach ročný úhrn zrážok klesá pod 200 mm za rok, z čoho maximum spadne na jar a po väčšinu roka je tu sucho. Ročná amplitúda teplôt sa pohybuje až okolo 50°C. Leto je teplé a horúce, teploty sa pohybujú od 30°C do 50°C. V zime teploty klesajú pod -6°C, nie zriedka až k -40°C. Vegetačná doba je krátka, obmedzená na jar. Preto tu dokáže rásť len veľmi málo druhov rastlín. Dominujú preto efemérne terofyty a hemikryptofyty.

Adaptácie rastlín sú podobné, ako v púšťach subtropického pásma. V subtropickom pásme je však hlavným limitujúcim faktorom voda, kým v miernom pásme aj teplota. Preto tu chýbajú typické sukulentné rastliny. V zime by sa totiž ich vodou nasýtené pletivá mohli poškodiť mrazom. Časté sú rastliny so spodnou drevnatou časťou, pričom ich vrchná, byľnatá časť v zime vymŕza. Vegetácia je tu chudobná, netvorí súvislý pokryv. Prevládajú lipnicovité, astrovité, mrlíkovité, ľaliovité, v Eurázii tiež tamaryšky, saxaul.

Živočíšstvo sa adaptáciami neodlišuje od tropických púští. Podobne aj tu má hmyz lepšie adaptácie, ako cicavce, ktoré sa prispôsobujú skôr správaním. Veľa z nich prečkáva obdobie chladu v zimnom spánku. Charakteristických živočíchov oblastí je veľmi málo, väčšina sem preniká z okolitých stepí. V Ázii je dobre prispôsobená podmienkam ťava dvojhrbá, ktorá však už prakticky nadivo nežije, väčšinou je domestikovaná. 



http://beyondpenguins.ehe.osu.edu/where-does-the-arctic-begin-end


http://cdn.planetminecraft.com/project/antarctica-map-complete-and-accurate/

 

Arktická a antarktická púšť

Smerom k väčším zemepisným šírkam nastupujú ľadové polárne oblasti vyznačujúce sa krátkym letom a tmavou treskúcou zimou. Krajinou sa preháňajú kruté vetry, voda je zmrznutá a sneh a ľad bránia suchozemským živočíchom pri presunoch a hľadaní potravy. Zvieratá polárnych oblastí sú krutým podmienkam prispôsobené rozlične, napríklad hustou srsťou alebo nemrznúcou krvou. Dve polárne oblasti Zeme sa od seba výrazne líšia. Oblasť okolo južného pólu – Antarktída – je zmrznutý svetadiel, zatiaľ čo oblasť pri severnom póle – Arktída – je zmrznutý oceán.

S Arktídou susedí rovinatá zmrznutá a bezlesá časť súše, čiže tundra. Flóru arktídy tvoria len riasy, machorasty a lišajníky. Väčšina života sa odohráva v mori. Fauna je pomerne chudobná na druhy, ale veľmi bohatá na počet jedincov. V arktickej oblasti žije len veľmi málo suchozemských cicavcov, napríklad pižmoň severský, medveď biely a líška polárna, ale až 17 druhov morských cicavcov a približne 150 druhov morských rýb. Dominantnou zložkou ekosystému arktickej oblasti je fytoplanktón a zooplanktón. Bohatý morský život je umožnení vďaka väčšiemu obsahu kyslíka v chladnejšej vode.

Antarktickú oblasť tvorí svetadiel Antarktída a priľahlé južné časti Atlantického, Indického a Tichého oceánu. Antarktídu pokrýva vrstva ľadu, ktorá miestami dosahuje hrúbku až 4,8 km. Životné podmienky sú v antarktickej oblasti ešte drsnejšie ako v Arktíde. Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca na pobreží nedosahuje ani 0°C, vo vnútrozemí je ešte chladnejšie. V zime klesá teplota až na -87°C, v lete dosahuje zväčša -25 až -35°C. Nad oceánom je o niečo teplejšie, pričom v zime prevládajú teploty okolo -30°C, v lete vystupujú na 0 až +4°C. Vietor na súši dosahuje rýchlosť až 300 km/hod, pričom ženie so sebou množstvo ľadových čiastočiek. Zrážky sú bohatšie ako v Arktíde, pričom ich ročný úhrn dosahuje 300 až 350 mm (v zóne cyklón až 800 mm), sú však prakticky výlučne vo forme snehu, iba nad oceánom môže byť aj dážď. Iba dve percentá povrchu Antarktídy sú bez ľadovej pokrývky, ani na tejto obnaženej súši však nie je pôda. Z rastlín prevládajú na súši lišajníky a machorasty, pričom jedinými stálymi živočíchmi Antarktídy sú určité druhy drobného hmyzu. Skalnaté a ľadové prostredie Antarktídy tak predstavuje najdrsnejšie životné podmienky na celej planéte. Oceán obklopujúci Antarktídu je však bohatý na živiny a poskytuje dostatok potravy pre množstvo rýb, tuleňotvarých a veľrybotvarých cicavcov, ako aj morských vtákov (tučniaky).



Zopakujte si:
1. Čo znamená arídny klimabióm?
2. Charakterizujte najznámejšie subtropické púšte.
3. Čo charakterizuje arktickú a čo antarktickú ľadovú púšť?


Použitá literatúra:
Kol., 2009: The Encyklopedia of Earth, Weldon Owen Pty Ltd.
H., Hilbert, 2001: Biogeografia, UMB FPV KKE
www.blueplanetbiomes.org
www.wikipedia.com


Zdroje obrazkov:
http://cs.wikipedia.org/wiki/Soubor:Klimate-humidit%C3%A4t.png
http://www.blueplanetbiomes.org/desert.htm
http://beyondpenguins.ehe.osu.edu/where-does-the-arctic-begin-end
http://cdn.planetminecraft.com/project/antarctica-map-complete-and-accurate/
http://www.blueplanetbiomes.org/steppe.htm