František Jozef I. (1830 – 1916)

Predposledným panovníkom rakúskej (neskôr rakúsko-uhorskej) monarchie bol František Jozef I. (1830 – 1916), z habsbursko-lotrinskej dynastie, ktorý bol na tróne dlhých 68 rokov (1848 – 1916) a dožil sa 86 rokov. Počas života ho postihli mnohé osobné tragédie – smrť jediného syna Rudolfa, manželky Alžbety, brata Maximiliána a synovca. Medzi ľudom bol František Jozef I. obľúbený a stal sa symbolom starej habsburskej monarchie.

 

 

Tituly

František Jozef I. bol nositeľom mnohých titulov. Jeho oficiálne tituly boli: Jeho cisárske a kráľovské Apoštolské veličenstvo z Božej vôle rakúsky cisár, český, uhorský, lombardský a benátsky, dalmátsky, chorvátsky, slavónsky, haličský, vladimirský a ilýrsky, jeruzalemský kráľ, rakúsky arcivojvoda, toskánsky a krakovský veľkovojvoda, lotrinský, salzburský, štajerský, korutánsky, kranský a bukovinský vojvoda, sedmohradské veľkoknieža, moravský markgróf, hornosliezsky, dolnosliezsky, modenský, parmský, piacenzský, tešínsky, dubrovnícky a zadarský vojvoda, habsburský, tirolský, kyburský a goricijský kniežací gróf, tridentské a brixenské knieža, hornolužický, dolnolužický a istrijský markgróf, srbský veľkovojvoda, atď.

 

 

Detstvo a mladosť

František Jozef I. sa narodil 18. augusta 1830 vo Viedni ako najstarší synarcivojvodu Františka Karola Habsburského a Žofie Bavorskej. Od detstva bol svojou ctižiadostivou matkou Žofiou vychovávaný ako budúci cisár. V jeho výchove dominovali pobožnosť, usilovnosť, cieľavedomosť, strohosť a zodpovednosť. Ako trinásťročný nastúpil do služby v armáde a armáda ostala jeho záľubou po celý život, preto stále nosil vojenskú uniformu. V roku 1848 sa strýko Františka Jozefa, cisár Ferdinand I., vzdal nároku na trón a otec Františka Jozefa, František Karol, sa vzdal následníctva v prospech svojho syna. František Jozef sa vo veku 18 rokov stal cisárom Františkom Jozefom I. a ostal ním do roku 1916.

 

 

Cisár František Jozef I. a politika

František Jozef I. sa stal cisárom v revolučnom roku 1848, keď v monarchii vypukla revolúcia a národnostné nepokoje. Armáde sa podarilo revolúciu potlačiť a obnoviť veľmocenské postavenie Rakúska. V roku 1849 obnovil absolutistické zriadenie, sám sa postavil do čela vlády a nastolil policajný režim. V zahraničnej politike však nebol veľmi úspešný. Počas krymskej vojny (1853 – 1856) si znepriatelilo Rusko, po porážke vo vojne s Francúzskom a Sardíniou (1859) musel odstúpiť Lombardiu a po prusko-rakúskej vojne (1866) stratil Benátsko. Vyvrcholením bolo rakúsko-uhorské vyrovnanie (1867). Rakúska monarchia sa rozdelila na dve časti (Rakúsko-Uhorsko), mala dve hlavné mestá, dva oddelené parlamenty, spoločné ostali panovník, armáda, zahraničnú politika a mena. Vytvorenie duálneho štátu však monarchiu oslabilo. V roku 1878 obsadilo Rakúsko - Uhorsko Bosnu a Herzegovinu. František Jozef I. sa spojil s Talianskom a Nemeckom a vznikol Trojspolok. Práve Rakúsko-Uhorskona čele s Františkom Jozefom I. vypovedalo v roku 1914 vojnu Srbsku, ktorá prerástla do 1. svetovej vojny.

 

 

Rodina a tragédie

František Jozef I. bol ženatý s bavorskou princeznou Alžbetou, prezývanou Sissi(1837 – 1898), dcérou bavorského vojvodu Maximiliána Jozefa Bavorského. Spolu sa im narodili štyri deti: Sophia (1855 – 1857), Gizela Lujza Mária (1856 – 1932), Rudolf (1858 – 1889) a Mária Valéria (1868 – 1924). Manželstvo však nebolo šťastné a manželia sa odcudzili. Sissi trávila veľa času v cudzine na cestách a na ostrove Korfu si dala postaviť zámok.V 60-tych rokoch 19. storočia Alžbetu považovali za najkrajšiu panovníčku na svete. Bola posadnutá diétami, cvičením a svojim vzhľadom (najmä vlasmi). Povinnosti rakúskej cisárovnej nevykonávala, venovala sa takmer výlučne vlastnej osobe. Pravdepodobne trpela depresiami a anorexiou. Obrovským šokom bola pre ňu samovražda jej syna Rudolfa, ktorý sklon k depresiám pravdepodobne zdedil po matke. Následník trónu a jediný cisárov syn 30. januára1889 spáchal samovraždu zastrelením spolu so svojou milenkou, barónkou Mary Vetserovou, na cisárskom loveckom zámočku Mayerling. Zanechal po sebe manželku a dcéru. Okolnosti smrti boli dlho tajné a lekári ako dôvod samovraždy uviedli duševnú chorobu a skratové jednanie. Alžbeta prežila syna o deväť rokov. V júli 1898 ju v Ženeve, pri prechádzke v prístavisku, prepadol taliansky anarchista Luigi Lucheni abodol ju trojhranným pilníkom. Alžbeta neskôr tomuto zraneniu podľahla. Atentátnika zadržali, odsúdili na doživotie, ale vo väzení spáchal samovraždu. V roku 1867 popravili v Mexiku cisárovho brata Maximiliána. V roku 1914 spáchali v Sarajeve atentát na následníka trónu Františka Ferdinandad´Este, ktorému podľahol.

 

 

Posledné roky života

Na konci života Františka Jozefa I. vypukla 1. svetová vojna (1914), v priebehu ktorej 21. novembra 1916 vo Viedni zomrel. Po smrti bol pochovaný do kapucínskej krypty vo Viedni, kde je pochovaná aj Sissi. Počas svojej vlády mal František Jozef I. piatich následníkov trónu: brata Maximiliána (1832- 1867), syna Rudolfa (1858 – 1889), brata Karola Ľudovíta (1833 – 1896), synovca Františka Ferdinanda d´Este (1863 – 1914) a prasynovca Karola I. (1887 – 1922). Štyria z nich zomreli ešte za života Františka Jozefa I., takže po jeho smrti sa stal cisárom jeho prasynovec Karol I.



Zopakujte si:
1. Kto bol predchodcom Františka Jozefa I.?
2. Kedy a ako dlho vládol cisár František Jozef I?
3. Aké politické udalosti sa udiali v priebehu vlády Františka Jozefa I.?
4. Čo vieš o súkromí Františka Jozefa I.?

Použitá literatúra:
Tkadlečková, H.: Svet v novom storočí. Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 1995.
Encyklopédia histórie sveta. Ottovo nakladatelství, Praha 2010
Segeš, V.: Kniha kráľov – Panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov, 3. vydanie. SPN – Mladé letá, Bratislava 2010.