Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš

 

 

Analytická filozofia


Medzi ďalšie prúdy súčasnej filozofie zaraďujeme analytickú filozofiu. Analytická filozofia sa zaoberá analýzou jazyka. Základné motto analytickej filozofie je: „keď pochopíš jazyk, tak pochopíš aj svet“. Ide teda o analýzu jazyka, jazykových výpovedí, za cieľom rozpoznania rôznych rečových zámerov.

Analytická filozofia sa presadila predovšetkým v USA a vo veľkej Británií. Jej centrami boli univerzity v Cambrigei a v Oxforde. No zaoberali sa ňou aj nemecký filozofi, z ktorých ju najviac ovplyvnil Gottlob Frege. Najvýznamnejší predstavitelia analytickej filozofie sú Bertrand Russell z Cambridge, John Langshaw Austin z Oxfordu a rakúsky filozof Ludwig Wittgestein. Za významného predstaviteľa tohto smeru považujeme aj profesora Willarda van Orman Quine z Harvardskej univerzity.


 

Bertrand Russell (1872 - 1970)


Zdroj:http://news.bbcimg.co.uk/media/images/48948000/jpg/_48948762_russel.jpg

 

Bol anglický filozof, matematik a logik, ktorému v roku 1950 udelili Nobelovu cenu za literatúru. Okrem filozofie sa venoval aj matematike a logike. Pracoval aj ako sociológ. Bol pacifista, čo mu bolo vyčítané aj v prvej aj v druhej svetovej vojne. Bojoval proti všetkému, čo považoval za zlé (vojna, krutosť, Hitler, Stalin) a podporoval všetko, čo bolo dobré (okrem iného aj hnutie za emancipáciu žien). Bol učiteľom Ludwiga Wittgesteina, ktorý sa neskôr stal jeho dobrým priateľom a nasledovateľom jeho filozofického učenia.


Bertrand Russel bol vo filozofii zástancom tzv. Logického atomizmu“. Russell tvrdí, že skutočnosť je vyjadrená atomárnymi faktami. Atomárne fakty sú vlastne naše zmyslové skúsenosti. Tieto atomárne fakty sú vyjadrené cez atomárne výroky, ktoré sa skladajú z atomárneho faktu a atomárneho predikátu. (nejakej veci alebo osobe je prisúdená istá vlastnosť). Existujú aj zložené výroky, ktoré sa skladajú z viacerých atomárnych výrokov. Pravdivosť týchto výrokov závisí od jednotlivých atomárnych výrokov.

Z hľadiska logického atomizmu prisudzuje Russell filozofii úlohu skúmať syntakticko-sémantickú správnosť vedeckých výrokov, lebo aj tieto výroky sú zložené z častí, ktoré dobre poznáme. Russell bol pacifista, zásadne preto odmietal vojnu a tento pacifizmus sa prejavil aj v jeho učení o etike. Tvrdí totiž, že láska, mier a dobro sú hodnoty za ktoré sa oplatí aj bojovať.


Logický atomizmus Bertranda Russella:


 

 

 

Ludwig Wittgestein (1889 - 1951)


Zdroj:http://www.rogerboylan.com/resources/Wittgenstein.jpg

 

Wittgestein bol rakúskym filozofom, ktorého spolu s Heideggerom radíme do kategórie najvýznamnejších filozofov 20. storočia. Wittgestein mal mnohé zamestnania. Pracoval ako učiteľ, architekt, záhradník a v čase druhej svetovej vojny pracoval v Londýne ako ošetrovateľ. V prvej svetovej vojne bol dobrovoľníkom rakúsko-uhorskej armády.

Wittgestein priority vo svojej filozofii postupne menil a preto dnes jeho učenie rozdeľujeme na rannú a neskorú filozofiu.

Vrámci rannej filozofie Wittgestein tvrdil, že myslenie človeka nevyhnutne závisí od jazyka. Človek myslí v intenciách jazyka a preto hranice jazyka sú zároveň hranice myslenia. V tomto období sa zameriava predovšetkým na ideálny jazyk. Filozofické problémy sa majú skúmať v lingvistike ako problémy jazyka. Wittgestein bol však veľmi sklamaný, keď sa tento jeho koncept neujal. Najvýznamnejšie dielo ranného obdobia bolo dieloLogicko – filozofický traktát. Druhé významné dielo Filozofické skúmanie zaraďujeme už do obdobia neskorej filozofie Wittgesteina. V tejto fáze svojej filozofie opustil myšlienky ideálneho jazyka a naopak začal sa sústrediť na bežný jazyk, používaný medzi ľudmi.

 

Skúmal predovšetkým jazyk používaný ľuďmi v rôznych situáciách. Tvrdil totiž, že jazyk je isté zrkadlo človeka. Jazykom jeho štruktúrou a pestrosťou štylistických prostriedkov môžeme bližšie poznať človeka, ktorý ho používa. Jazykové hry sú vlastne podľa Wittgesteina isté životné situácie, v ktorých jazyk používame vždy v iných podobách. Inak jazyk štylizujem, keď sa rozprávam s kamarátom a inak, keď sa rozprávam s autoritou. Inak štylizujem otázku a inak podávanú informáciu a pod. Jazyk je teda mnohoznačný a je úlohou filozofie objasňovať jeho mnohoznačnosť, použitie a pôsobenie.



 

Zdroj obrázkov:

  1. http://news.bbcimg.co.uk/media/images/48948000/jpg/_48948762_russel.jpg

  2. http://www.rogerboylan.com/resources/Wittgenstein.jpg


Použitá literatúra:

  1. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002

  2. A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009

  3. I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005