J. A. Komenský: ,,Chyby prvej výchovy nás sprevádzajú po celý život. Preto najprednejšia stráž ľudského pokolenia je pri kolíske“.


Rodina je základom našej spoločnosti. Najmodernejšie psychologické výskumy potvrdzujú, že práve rodina je prvým a jedinečným miestom, kde sa dieťa učí láske, úcte a rešpektu. Rodina je prirodzenou sociálnou skupinou, základnou bunkou spoločnosti. Združuje ľudí v intímnej jednote na podklade pokrvnej príbuznosti. Všade tam, kde muž a žena žijú spolu, bývajú pod jednou strechou, spoločne hospodária a vychovávajú deti, hovoríme o rodine. Pokrvná príbuznosť, rodinné ekonomické záujmy ako aj výchova detí nevystihujú však ešte dostatočne podstatu rodiny. Rodina totiž nie je schopná existovať izolovane od spoločnosti, vždy je súčasťou širšej sociálnej jednotky, ktorej normy, kultúra, tradície a náhľady zasahujú aj rodinu. Mnohí z nás považujú rodinu a život v nej za samozrejmosť. Pokiaľ žijeme obklopení láskou svojich príbuzných a nevyskytujú sa vážne problémy, nepotrebujeme sa touto témou zaoberať. Až keď sa táto pohoda naruší, vynárajú sa tu viaceré otázky, na ktoré potom ťažko hľadáme odpoveď.


Rodina je založená na manželstve, ktoré predstavuje vzájomný vzťah muža a ženy. Pre ňu je najdôležitejšia stabilita manželského vzťahu, teda jeho trvácnosť až do smrti jedného z manželov. A práve takáto rodina môže vytvoriť najvhodnejšie podmienky pre zdravý duševný a telesný vývoj detí. Preto je veľmi dôležité, aby deti vyrastali v rodine, ktorá sa právom pokladá za základnú bunku spoločnosti. Rodina je prostredím, v ktorom dieťa trávi väčšinu svojho života. V nej sa vytvára hodnotová orientácia človeka, v nej dieťa získava základné poznatky, v nej sa dieťa pripravuje na školu, v nej sa formujú vzťahy k iným ľuďom. V rodinnom živote je potrebné rešpektovať určité pravidlá spolužitia rodinných príslušníkov.

 

Zdroj:http://fashionista1988.wordpress.com/2011/04/23/marriage/

 

 

Niektorí rodičia preháňajú materiálne zabezpečenie svojich detí a myslia si, že tým splnili svoju rodičovskú povinnosť, iní si zase neplnia ani svoje základné vyživovacie povinnosti.

Výchova detí v rodine pri jej veľkom vplyve na mládež si vyžaduje teoretické rozpracovanie a zabezpečenie systematickej a cieľavedomej pedagogickej výchovy rodičov, lebo dnešná rodinná výchova má dosť veľké nedostatky. Vo výchove by nemala v žiadnom prípade chýbať láska. Podiel na výchove detí majú obaja rodičia. Jeden na to nestačí. Dieťa pre svoj správny vývoj potrebuje mať vždy pri sebe vzor mužskej, ale aj vzor ženskej osobnosti. Úlohy otca a matky vo výchove sú navzájom nezastupiteľné. Vo výchove oboch pohlaví sú rovnako potrebné láska a neha, citlivosť matky, tvrdá ruka a racionálnosť otca. Rodičia sú považovaní za prvých a hlavných vychovávateľov svojich detí. Rodina zasa za prvotnú inštitúciu, v ktorej prebieha proces výchovy.

 

Povinnosťou rodičov je teda pripraviť a udržiavať pre dieťa, ktoré vychovávajú, najvhodnejšie a najlepšie výchovné prostredie. Ktoré prostredie je pre dieťa najvhodnejšie? V prvom rade to má byť kompletná rodina: matka, otec a podľa možnosti súrodenec, či súrodenci. Najdôležitejšia osobnosť je matka, ktorá svojou láskou, starostlivosťou a opaterou poskytuje pocit bezpečnosti a istotu, že sa oň starajú. Matkino láskanie a prihováranie sa dieťaťu, jej láskyplný úsmev má význam už vtedy, keď dieťa ešte nie je schopné reagovať naň alebo reaguje len tým, čoho je schopné: svojím nevinným úsmevom. Druhou osobou je otec, ktorý by mal byť pre dieťa vzorom pracovitosti, autoritou a prameňom hrdosti. Dieťa obyčajne trávi väčšinu času v rodine, vedome alebo nevedome si v nej hľadá svoj model, vzor správania a napodobňovania. Osobný príklad je najlepšia, ale najťažšia výchovná metóda. Byť vzorom a vhodným príkladom pre svoje deti si vyžaduje značné úsilie, zmysel pre sebakritiku, otvorenosť, prísnosť k sebe, osobnú disciplínu, sebakontrolu rodiča tak, aby splnil všetky spoločenské požiadavky. Morálnou povinnosťou každého rodiča je byť vhodným a veľkým vzorom pre svoje dieťa. Žiaľ v mnohých rodinách robia rodičia vo výchove chyby, ktoré sa potom prejavujú v povahových defektoch ich nesprávne vychovaných detí.


K tomu, aby bola rodina šťastná, musí predovšetkým prispievať každý člen rodiny, matka aj otec, každý človek, ktorý sa hrdí tým, že je rodič. Ako? Predovšetkým svojim spôsobom života, postojom, svojimi vedomosťami a poznatkami v tejto oblasti. Výchova detí je jedným zo zdrojom ľudského šťastia, naplnením života, hlbokým uspokojením, ale i zdrojom silných citových zážitkov a starostí.
V rodinnom prostredí sa formujú aj charaktery ľudí, ich postoje k ostatným ľuďom, k práci, k spoločnosti. Rodina je prostredím, v ktorej dieťa trávi väčšinu svojho života.


Zdroj:http://www.anger-management-action.com/family-anger-management.html

 

 

V nej sa vytvára hodnotová orientácia človeka, v nej dieťa získava základné poznatky, v nej sa dieťa pripravuje na školu, v nej sa formujú vzťahy k iným ľuďom. V rodinnom živote je potrebné rešpektovať určité pravidlá spolužitia rodinných príslušníkov, ktoré sa budú do určitej miery prejavovať vo vzťahoch k iným ľuďom.

V mnohých rodinách sa členovia rodiny majú radi, ale nemajú pre seba čas. Keď niekoho niečo trápi, potrebuje sa porozprávať a poradiť, často však nikto v rodine nemá čas.




Zopakujte si:
1. Kto tvorí kompletnú rodinu?
2. Koľko času tráviš so svojou rodinou?
3. Ako často majú byť spolu jej jednotlivý členovia?
4. Čo má znamenať rodina pre jej jednotlivých členov?
5. Čo všetko môžu pre seba členovia v rodine urobiť?

Použitá literatúra:
Autori: Z. Kašparová, T. Houška, M. Uhereková, Ako poznám sám seba, doplnkový učebný text, Bratislava 1999
www.modernaskola/obcianska_vychova/tema04/index.htm

Zdroje obrazkov:
http://fashionista1988.wordpress.com/2011/04/23/marriage/
http://www.anger-management-action.com/family-anger-management.html