Autor: E. Hemingway americký autor

Literárny druh: epika

Literárny žáner: román z obdobia španielskej vojny

Motto: 

Nikto nie je ostrovom samým pre seba; každý je kusom pevniny, kusom súše; a ak more odmyje hrudu, Európa sa zmenší, akoby sa stratil výbežok zeme alebo sídlo tvojich priateľov či tvoje vlastné; smrť každého človeka umenší mňa, lebo ja som súčasťou človečenstva; a preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu; zvonia tebe.“
                                                                                                               John Donne

Hlavné postavy:

Pablo – vedúci skupiny partizánov, ktorí bojujú proti fašizmu. Keď začala vojna, viedol obyvateľov, ktorí pobili fašistov v meste cepmi. Táto scéna v ňom zostala, trápi ho. Je krutý, sebecký, veľa pije. Trápia ho pochybnosti o akcii i odchode.

Pilar – Pablova žena

Mária – otca i matku jej zastrelili fašisti. Ju oholili a znásilňovali. Partizáni prepadli vlak, v ktorom deportovali i ju. Vzali ju so sebou. Stane  sa milenkou Roberta Jordana.

Anselmo – starý horský vodca. Robert nájde u neho oporu a pochopenie. Je to dobrý človek, trápia ho vojnové udalosti, najmä zabíjanie ľudí.

Robert Jordan – mladý Američan z Montany. Profesor španielčiny. Je veľmi  inteligentný, rozvážny, bystrý, rozumný, všetko si dopredu presne naplánuje. Keď padne  jedna alternatíva, vypracuje druhú.

,,Smrť každého človeka je mi menej, lebo som časť ľudstva. A preto sa nikdy nepýtaj, komu zvonia do hrobu. Zvonia tebe..“

 

Príbeh diela:

Dej románu sa odohráva v horách neďaleko Segovie a sústreďuje sa len do troch dní. Hlavnou postavou je americký učiteľ španielčiny Robert Jordan, americký dobrovoľník, ktorý v španielskej občianskej vojne prichádza z Madridu s úlohou zlikvidovať prístupový most na rozkaz generála Golza. Mali tak zabrániť prísunu nepriateľských posíl v čase príprav republikánskeho útoku. Robert Jordan sa pripája k partizánskej skupine dobrovoľne na strane republikánov. Má rád Španielsko a chce bojovať proti fašistom. Cestou spoznáva svojich spojencov, členov partizánskej skupiny, ktorí majú spoločné jedno - bojujú proti fašistom. Vedúcim skupiny je Pablo, ktorý Robertovi nedôveruje a sám má problémy s autoritou medzi svojimi ľuďmi, pretože ho pokladajú za opilca. Kedysi bol uznávaný bojovník, ale zdá sa, že pobyt mimo hlavných bojov v relatívne pokojných horách pripravil Pabla a aj jeho ľudí o bojové nadšenie. Väčšiu chuť bojovať a aj autoritu má Pablova žena Pilar. a starý Anselmo. Pablo nie je nadšený príchodom Roberta, ani jeho úlohou, pretože sa bojí po jej skončení prenasledovania. Aj Robert pochybuje o úspechu akcie, ale poslušne a disciplinovane plní úlohu. V ten večer v jaskyni došlo k veľkej hádke kvôli akcii medzi Robertom a Pablom.

S Pablom sa v jaskyni ukrýva aj jeho žena Pilar, veľmi prchká a otvorená žena, ktorá svojmu mužovi neprestajne nadáva do ožranov, Anselmov kamarát, ktorý síce hovorí oplzlo, ale vo svojej podstate je dobrý chlap, Cigán Rafael, Primitivo, Andrés a milé dievča Mária. Robert sa do Márie zaľúbi, je ňou uchvátený,  páči sa mu aj napriek krátkym strapatým vlasom, ktoré jej narástli po tom, čo jej hlavu oholili vo väzení. Našli ju pri výbuchu vlaku, ktorý išiel z väzenia. Do ich skupiny patril aj El Sordo, sused a priateľ Pablovej ženy.

V tú noc, keď Roberto spal vonku v spacom vaku, prišla za ním Mária, dcéra republikánskeho starostu, ktorého zavraždili fašisti. Skupina ju zachránila z väzenia, kde bola týraná a zneužívaná. Napriek tomu, že sa všetkým zdá škaredá, Robert sa do nej zaľúbi a Máría jeho lásku tiež opätuje. Ich pocit zo stretnutia je osudový. Mária chcela byť jeho manželkou. Robert sa jej snažil vysvetliť, že pokiaľ robí túto prácu, nemôže si ju vziať Ráno sa všetci vybrali k Sordovi a Pilar im rozprávala o revolúcii v Avile, malom mestečku.  Pablo zaútočil na kasáreň, vyhodil múr do vzduchu, surovo tam zabíjali fašistov, zhadzovali ich z útesov, mlátili ich cepmi. U Sorda sa zoznámili s Joaquínom. Bol veľmi mladý, priateľský, niesol Máriu po výbuchu vlaku. Poďakovala mu, hoci si ho nepamätala. So Sordom sa zhovárali o moste, mali ho vyhodiť do vzduchu hneď, len  čo začne ofenzíva, aby sa  nič nestihlo prepraviť.

Roberto poveril Cigána a Anselma, aby sledovali cestu. Mali zapisovať všetko, čo okolo prejde - ľudí, autá, kone, zmeny stráže. Anselmo počas stráženia premýšľal nad svojím životom, cítil sa osamelý, lebo žena mu už zomrela. Rozmýšľal, či je skutočne potrebné zabíjanie. Bol to dobrý človek a dúfal, že nebude musieť zabíjať. Bol presvedčený, že po vojne bude potrebné pokánie, aby ľudí očistili od zla.

Na ďalší deň sa Pablo veľmi opil a v opitosti vykričal spoločníkom nepríjemné veci. Vtedy sa Roberto rozhodol, že ho zabije. Pablo ho presvedčil, že súhlasí s vyhodením mosta. V noci si Roberto plánoval ďalšie dni, ktoré prídu po skončení akcie.  Chcel odcestovať do Madridu do hotela Gaylord, vziať Máriu do kina, chcel sa v hoteli stretnúť s Karkovom a vyzvedať, čo je nové na fronte. Nadránom, ležiac vo svojom vaku, zrazu zbadal prichádzajúceho jazdca, fašistu. Zbadal mu na plášti červený odznak, zobral pištoľ a vystrelil. Po tomto incidente sa obávali, že vypuknú nepokoje. Chlapi dobre ukryli guľomet a čakali, či neprídu ďalší jazdci hľadať kamaráta. Prišli, ale hneď aj odišli po stopách v snehu, ktoré zanechal Pablo ako návnadu, v presvedčení, že to bol ich kamarát. Skupina fašistov, pod vedením poručíka Berrenda však začala strieľať po Sordovi a zajali ho. Celý oddiel zabili, odrezali im hlavy, zabalili ich do poncha a odišli. V tú noc Roberto s Máriou opäť ležali vo vaku a plánovali spoločnú budúcnosť. Ráno ho zobudila Pilar, aby mu oznámila, že Pablo ušiel a ukradol mu odpaľovač, cigary, rozbušky.  Roberto a spoločníci sa chystali zaútočiť na most, vtedy sa objavil vo vchode do jaskyne Pablo. Nielenže sa vrátil, doviedol so sebou aj 5 ďalších chlapov, začo mu bol Roberto vďačný. Pilar bola jeho príchodom zaskočená, ale rada. Napriek tomu, že všetci majú o úlohe z rôznych dôvodov pochybnosti, rozhodnú sa ju vykonať. Sabotáž je úspešná a most zničia, pri akcii však zomiera Anselmo. Pri ústupe padá kôň s Robertom Jodanom a zlomí mu nohu. Robert posiela Máriu so skupinou do bezpečia a sám zostáva kryť ich ústup, aj keď vie, že pri tom zahynie. Roberto ležal v sosnovom ihličí a pomaly sa zmieril so smrťou. Noha ho nebolela, pravdepodobne sa mu pretrhol hlavný nerv, a tak necítil bolesť. Najprv sa chcel zastreliť, no niečo ho prinútilo ešte počkať. Tušil, že bude môcť spraviť niečo osožné pre svoju vlasť, keď sa zrazu neďaleko neho zjavil poručík Berrendo. Roberto si počkal, kým poručík príde na miesto osvietené slnkom, dával si pozor, aby sa mu netriasli ruky a vystrelil. Jordan si je vedomý nevyhnutnej smrti, ale vníma to tak, že jeho smrť má zmysel a nie je tragická. To že si ju vybral, je jeho prejavom slobody. (Smrť Roberta Jordana nebola uvedená, no Berrendovi ľudia ho pravdepodobne zastrelili.)

 

Použitá literatúra:

HEMINGWAY, E.: Komu zvonia do hrobu. 1. vyd. 1959. Slovenský spisovateľ

FLORIÁNOVÁ, A., ŠPAČKOVÁ, Z.: Slovenská a česká literatúra na dlani. 1. vyd. 1999. Príroda. Bratislava. ISBN 80-07-01097-1