Vypracovala: Mgr. Monika Koncošová

 

 

Zdroj:http://en.wikipedia.org/wiki/Ernest_Hemingway

 

 

  • 1899 Oak Park (Illinois) – 1961 Ketchum (Idaho)

  • Americký prozaik a publicista

  • Nositeľ Nobelovej ceny za literatúru – 1954 – dostal ju za novelu Starec a more

  • Pochádzal z rodiny lekára, nadšeného športovca a poľovníka, ktorý v synovi vzbudil lásku k prírode, lovu a športu.

  • Písať začal už počas stredoškolských štúdií.

  • Bol prepustený z americkej armády kvôli slabému zraku – preto sa dobrovoľne prihlásil na taliansky front 1. svetovej vojny ako osemnásťročný.

  • Bol priamym účastníkom 1. svetovej vojny - pôsobil najprv vo Francúzsku, potom na talianskom fronte ako sanitár.

  • Na fronte bol ťažko ranený. Často sa uvádza, že bol prvým raneným Američanom na talianskom fronte – bol ranený pri Piave, mal zranenú nohu, vytrhnuté lýtko. Dvoch talianskych vojakov, ktorí boli s ním, zabilo, tretiemu odtrhlo nohy. Keď Hemingway nadobudol vedomie, pokúsil sa na chrbte odniesť beznohého kričiaceho Taliana do zákopového obväzišťa. Pri prenášaní raneného vojaka sa potkol, objavil ho svetlomet a ozvala sa guľometná paľba. Trafili ho ešte dvakrát do nohy a do kolena. Prišiel do cieľa svojej cesty, ale Talian bol už mŕtvy. Hemingway bol tri mesiace v nemocnici, pretože mal nohu nepohyblivú. Potom slúžil ešte krátky čas pri pechote. Dostal mnohé vojenské vyznamenania.

  • Po návrate z frontu pôsobil ako novinár v Paríži, cestoval po Európe a Afrike.

  • V Paríži sa stretol s Gertrude Steinovou – prozaičkou, ktorá vymyslela termín Stratená generácia (viď. ďalej).

  • Neskôr pôsobil aj v Madride – pôsobil tam počas španielskej občianskej vojny ako dopisovateľ.

  • Počas 2. svetovej vojny sa zdržiaval na Kube a vyhľadával nemecké ponorky v Karibskom mori.

  • Na sklonku vojny pôsobil ako vojnový spravodajca v Číne, v Normandii, pri oslobodení Paríža a v bitke v Ardenách.

  • Po 2. svetovej vojne žil v Havane na Kube a na svojich usadlostiach v USA – venoval sa predovšetkým loveckým a rybárskym záľubám.

  • Často bol kritizovaný za sebectvo, klamstvá, grobianstvo voči ženám, politickú prostoduchosť a celoživotný alkoholizmus.

  • Svoj život ukončil po mnohých zdravotných problémoch a pretrvávajúcich stavoch depresie samovraždou ( kedysi to urobil aj jeho otec).

 

 

STRATENÁ GENERÁCIA – (lost generation) - názov teda pochádza od Gertrude Steinovej – 1874 – 1946 – americká prozaička

Ide o označenie generácie autorov (básnikov i prozaikov), ktorí do literatúry nastúpili približnev 20– tych rokoch 20. storočia. Ide o autorov, do života ktorých výraznou mierou zasiahla 1. svetová vojna a ich život naplnila smútkom, pesimizmom, beznádejou a neschopnosťou zaradiť sa po vojne do reálneho života. G. Steinová spomínaných autorov sama označila vetou: „Vy všetci ste stratená generácia.“

 

 

Prehľad tvorby:

 

SLNKO AJ VYCHÁDZA – román

ZBOHOM ZBRANIAM – román

KOMU ZVONIA DO HROBU – román

POHYBLIVÝ SVIATOK – autorove spomienky na život v Paríži (vyšli až po smrti autora)

STAREC A MORE – novela

 

 

 

STAREC A MORE

 

  • Novela – metafora – posolstvo, ktoré je živé aj dnes

  • Vyšla v roku 1952

  • Označovaná za posledné významné dielo autora

  • V roku 1999 Alexander Petrov podľa uvedenej novely vytvoril rovnomenný dvadsaťminútový animovaný film, v ktorom využil unikátnu techniku využívajúcu 29-tisíc olejových farieb. Film získal mnoho ocenení vrátane Oscara za najlepšie dielo v oblasti krátkeho animovaného filmu.

 

 

Hlavné postavy:

 

Santiago – starý kubánsky rybár. Celý život prežil na mori, ktoré bolo zmyslom jeho života. Bol chudobný, o čom svedčila aj chudobná chatrč, v ktorej žil najprv so svojou manželkou, neskôr sám (manželka mu zomrela). Celý život prežil v pokore, miloval svoju prácu a rodinu. Prišla staroba a Santiaga trápilo, že sa od neho odvracia šťastie – 84 dní nič neulovil a v osade ho označovali za smoliara. Opustil ho aj Manolin, chlapec, ktorý ho dlhé roky sprevádzal pri plavbách za korisťou. Rodičia mu zakázali so Santiagom chodiť na more, lebo už nemá lovecké šťastie. Pre Santiaga je to rana, lebo chlapca mal úprimne rád, naučil ho o love, čo sám rokmi získal a pochopil. Aj keď bol Manolin dieťa, Santiago sa k nemu správal s dôstojnosťou ako k dospelému. Vytvorili si spolu partnerský vzťah, vzťah veľmi priateľský.

Santiago sa ešte nechce vzdať. Rozhodne sa ešte chytiť svoju veľkú rybu. Stojí ho to veľa síl a  rizika, že príde o život. Rybu chytí, ale kým príde do prístavu, rybu mu ohlodajú iné veľké ryby. Prinesie si len ohlodanú kostru. Jeho príbeh sa stáva metaforou pre všetkých ľudí, ktorí na konci životného snaženia objavujú za svojou loďou kostru Santiagovej ryby. Nie je ale dôležité čo, ale ako sme to „ulovili“.

Santiago počas dlhých hodín na mori si uvedomil, že pre človeka je veľmi dôležité, aby sa mal s kým zhovárať, aby sa nemusel rozprávať len sám so sebou a s morom. Ťažko niesol fakt, že Manolinovi zakázali s ním ísť na loď, chlapec mu chýbal. Santiago miloval prírodu, ryby, vtáky, korytnačky, ale na druhej strane bojuje s rybou na život a na smrť, zabíja žraloky, lebo mu napadli rybu, hoci vie, že im to nemôže prekaziť.

 

Santiago nie je len literárna postava, je starcom – metaforou človeka, ktorý je odsúdený na život v prírode, s prírodou a – sám rozhodol – proti prírode. Je symbolom človeka, ktorý žije s inými ľuďmi v priateľstve a bratstve, ktorému na mori chýba najviac nie dúšok sladkej vody alebo kus vareného mäsa, ale ľudský hlas.

 

Manolin - chlapec, ktorý od piatich rokov chodil so Santiagom na more, boli priateľmi, Manolin sa od Santiaga veľa naučil o rybárčení, o živote,... Rodičia mu zakážu chodiť so Santiagom na more, pretože už dlho nič Santiago neulovil, prestal mať lovecké šťastie. Manolin sa veľmi bál o svojho priateľa. Najväčší strach prežíval vtedy, keď sa dozvedel, že sám vyplával na more, aby ulovil svoju „veľkú rybu“. Po Santiagovom návrate ho navštívil v chatrči. Keď videl jeho ruky zranené od lana, rozplakal sa. Strach o priateľa bol veľký a Manolin sa rozhodol, že napriek zákazu bude opäť loviť so Santiagom.

 

 

Krátky obsah diela:

 

Prešlo už 84 dní a Santiago nič neulovil. Stratil lovecké šťastie a ostal sám, pretože Manolinovi rodičia zakázali so Santiagom chodiť na more, lebo je „salao“, teda muž, ktorý nemá šťastie. Starec sa rozhodol, že na more vypláva sám s návnadou, ktorú mu pripravil chlapec. Ešte pred úsvitom rozhodil návnady a čakal. Dlho sa nič nedialo, ale Santiago cítil, že kdesi neďaleko musí byť tá jeho veľká ryba.

Návnada zabrala, Santiago pocítil na lane trhnutie a zbadal rybu, ktorá sa o chvíľu chytila a začala Santiaga ťahať. Starec si o chvíľu uvedomí, že na lane má najväčšiu rybu, akú kedy videl. Modlí sa k Panne Márii, aby mu pomohla uloviť rybu. Ryba akoby nepociťovala únavu, zato starec bol čoraz unavenejší a vyčerpanejší. Po ťažkom dni opäť prichádza noc. Santiago si potrebuje oddýchnuť, ale nevzdáva sa, prihovára sa sám sebe, posmeľuje sa, je rozhodnutý uloviť rybu stoj čo stoj. Bolia ho ruky, jednu už má celú meravú, druhú rozdriapanú od lana. Boj s rybou stále trvá, starec zápasí zo všetkých síl, ale ani ryba sa nevzdáva. Santiago napokon vezme harpúnu a postaví sa znovu do boja s rybou. Rybu zasiahne, do vody tečie jej krv, ktorá ale privábi žraloka. Odhryzne z ryby mäso, Santiago ho síce zabije, ale pach mäsa a krvi sa šíri morom a Santiago tuší, že ho čakajú ťažké chvíle. A naozaj onedlho priplávali žraloky a boj o rybu pokračuje. Večer už Santiago videl, že mu ostala len obhryzená ryba, ale on stále musel bojovať s celým húfom žralokov. Pochopil, že je koniec. Svoju rybu si neubránil, žraloky odplávali preč, lebo už na rybe nebolo čo žrať.

Santiago sa vrátil domov na smrť unavený. Jeho boj so žralokmi trval dva dni a dve noci. Ráno ho v chatrči našiel Manolin, postaral sa o jeho pokojný spánok, stravu a sľúbil Santiagovi, že opäť budú plávať spolu. Zhluk rybárov s uznaním premeriaval kostru ryby a turisti mali novú atrakciu. Santiago spal dlho a sníval svoj sen o Afrike.

 

 

Základné znaky novely Starec a more:

 

  • Novela má jednoduchý a jednoliaty dej, bez odbočení a bez vysvetľovaní, čo bolo predtým a potom

  • Dominujú v nej motívy o rybách, o love, o živote na mori

  • Uvedené motívy sú spracované metódou „princíp ľadovca“ – z bohatstva motívov a príbehov o rybároch a ich živote si autor vyberá iba tú tretinu ľadovca, ktorá trčí nad hladinou

  • Novela je metaforou ľudského života:

STAREC predstavuje človeka

RYBA predstavuje prírodu – obsah alebo cieľ života

ŽRALOKY predstavujú zlo medzi nami – ťažkosti, ktoré stretávajú človeka v živote

STAREC – ČLOVEK + MORE – PRÍRODA = životný priestor

 

Pomocou novely môžeme zistiť, že starec Santiago v boji s rybou nebol ani zničený, ani porazený, zvíťazil sám nad sebou, nad vlastnou slabosťou, nad pochybnosťami o zmysle ľudského snaženia.