Vypracovala: Mgr. Halušková


 

 

Literárny druh: epika
Literárny žáner: psychologický román
Kompozícia: 12 kapitol
Téma: osudy nemeckých vojakov na západnom fronte počas 1.svetovej vojny
Hlavná myšlienka: zbytočnosť a nezmyselnosť vojny

 

Postavy:

Paul Bäumer:   - hlavná postava - rozprávač románu. - 19 ročný chlapec, ktorý bol ešte len stredoškolským študentom.
Stanislaus Katczinsky: - prezývajú ho Kat. Je hlava skupiny, húževnatý, prefíkaný, ľstivý štyridsiatnik s nehybnou tvárou, modrooký, s ovisnutými plecami a úžasným nosom. 
Kammerich: - je to prvý ranený v románe a aj prvý zomiera
Detering: - je sedliak a najdôležitejšie je pre neho jeho hospodárstvo a rodina. Stále na nich myslí a každý deň číta noviny. Nedokáže pochopiť, prečo vo vojne trpia nevinné zvieratá. Dezertuje, ale chytia ho poľní žandári. Viac o ňom nebolo počuť.

Dej románu sa začína deväť kilometrov za frontom. Skupina, ku ktorej patrí aj Paul Bäumer, dostane poriadnu dávku jedla aj fajčiva, lebo to, čo bolo prichystané pre 150 ľudí dali 80-tim. Dozvedáme sa, ako sa Paul a jeho spolužiaci dostali na vojnu – ich triedny profesor Kantorek toľko chválil službu vlasti, že sa všetci prihlásili. Nikto nechcel byť zbabelcom. Paul s kamarátmi idú navštíviť Kemmericha, ktorý leží s amputovanou nohou v poľnom lazarete. Všetci vedia, že zomrie, ale utešujú ho, že ho pošlú domov za rodinou. Kemmerich zomrie a Müller zdedí jeho čižmy. K skupine sa pripoja ďalší muži, väčšina mladíci.
Dozvedáme sa aj o šikanských taktikách desiatnika Himmestossa, ktorý velil ich divízii vo výcviku. Chlapci sa dohodnú, počkajú si na desiatnika a zbijú ho. Kompánia sa presúva na opevňovacie práce. O chvíľu sa už ocitnú priamo na fronte v paľbe. Zranení nie sú len ľudia, ale aj zvieratá. Je počuť strašný rev zra ených koní. Pri útoku bolo zabitých veľa nováčikov. Na druhý deň zabíjajú vši, rozoberajú, čo by robili, keby bol mier. Väčšinou nevedia, lebo nemajú zamestnanie. Tjaden sa poháda s Himmelstossom, ktorého prevelili na front. Za to si vyslúži trojdňové stredné väzenie – chliev. Rozmnožili sa potkany, chlapci ich zabíjajú lopatkami alebo revolvermi. Znova sa ocitajú v zákopoch s mnohými nováčikmi. Paul uvidí v jednom zákope Himmelstossa ako simuluje mŕtveho. Vyhnal ho von, ale Himmelstoss sa prestal brániť, až keď stretli nadriadeného. Je po útokoch. Chlapci sa vyberú okúpať.

Uvidia tri Francúzky, dohodnú sa, že večer k nim prídu a donesú jedlo. Na druhý deň sa Paul dozvie, že dostal dovolenku. Doma ho privíta chorá matka a sestra. Už si s nimi nerozumie, lebo oni nechápu jeho pocity, neboli na fronte. Zájde ešte za spolužiakom Mittelstaedtom, ten velil družstvu, kam patril aj triedny Kantorek. Mstil sa mu za to, že ho nechal prepadnúť. Paul odchádza do barakov. Má stráž a vidí ruských zajatcov ako žobrú. Súcití s nimi. Po nejakom čase sa znovu dostáva ku kamarátom. Ide na prieskum, ale cestou ho zastaví paľba a nemôže sa dostať späť. Zabije francúzskeho typografa. Je s ním, pokiaľ umiera a strašne sa trápi. V noci sa stretne s Katom, takže je zachránený. Chlapci strážia opustenú dedinu s množstvom proviantu. Pohoda však netrvá dlho, začne ostreľovanie a Kropp aj Paul sú zranení. Odvezú ich do katolíckej nemocnice, kde Albertovi amputujú nohu. Keď sa po dovolenke vráti Paul na front, Detering dezertuje, Müller zomrie (svetlica ho trafila do brucha). Všetko je stále bezútešnejšie. Kat pri ďalšom útoku v lete 1918 dostane ranu do nohy, Paul mu pomáha, ale nakoniec zistí, že Kat dostal aj črepinu do hlavy a niet mu pomoci. Hovorí sa o prímerí, Paul dostane dovolenku, lebo sa nadýchal plynu. Umiera v októbri 1918.