• Najstaršia sumerská literárna pamiatka (asi 2000 r. pred n. l.).

  • Je považovaný za najstaršie dielo svetovej literatúry.

  • Veľkolepý hrdinský epos z najstarších čias Mezopotámie.

  • Nepoznáme jeho autora, ani celú verziu diela.

  • Vznikal postupne, odráža reálie a vývoj regiónu, ale zároveň prináša tému nadčasových hodnôt ako sú priateľstvo a láska, otázky o  zmysle života, túžbe po prekonaní smrti.

  • Epos má asi 5000 rokov, bol napísaný klinovým písmom.

  • Pôvodná verzia mala 12 tabuliek s asi 3600 – 3800 veršami, dodnes sa však podarilo objaviť, preložiť a spísať len vyše 2000 veršov.

  • Ústna podoba vznikla okolo r. 3000 pred naším letopočtom.

  • Epos postupne prechádzal z ústnej podoby, cez spracovania sumerské, starobabylónske, stredoasýrske až novoasýrske, kedy získal definitívnu podobu.

  • Mnohé motívy sa nachádzajú aj v iných príbehoch i Biblii.


Krátky obsah diela:

 

Hlavnou myšlienkou tohto eposu je nesmrteľnosť. Hlavný hrdina je urucký kráľ Gilgameš, ktorý je po matke z 2/3 boh a po otcovi z 1/3 smrteľník. Je krutý, pretože si myslí, že je najsilnejší zo všetkých. Núti obyvateľov Uruku pracovať dňom i nocou na stavbe obrovských hradieb, ktoré sa rozhodol postaviť. Ľud poprosí boha Anu (boh ich mesta), aby im pomohol. Boh Anu ich vypočul a zariadil, aby sa Gilgameš stretol s Enkiduom. Enkidu bol človek, ktorý žil celý život zo zvieratami a je taký silný ako Gilgameš. Gilgameš poslal dievku za Enkiduom a ona z neho urobila muža a priviedla ho do mesta. Gіlgameš s Enkiduom sa stretnú a pobijú sa. Boj sa skončí nerozhodne a Gilgameš uzná, že nie je najsilnejší. Potom sa z nich stali najlepší priatelia a Gilgameš navrhol Enkiduovi, aby sa spolu vydali na cestu do cédrového lesa. Les strážila obluda Chumbaba (niekde sa uvádza Chuvava). Gilgameš ho chcel zabiť a tak vykonať veľký čin. Enkidu sa rozhodol ísť s priateľom. Spolu zabili Chumbabu. Aj keď na tom mal väčší podiel Enkidu. Chumbabovu hlavu obetovali bohovi Enlilovi (boh Zeme). On sa na nich nahneval, že zabili Chumbabu, hoci to bola obluda, predsa to bola bytosť.  

Keď sa vracali domov, zjavila sa im bohyňa Ištar a navrhla Gilgamešovi svadbu. Gilgameš však odmietol. Nahnevaná bohyňa poslala na mesto Uruk nebeského býka, ktorý všetko ničil. Gilgameš s Enkiduom chceli zachrániť mesto a preto býka zabili. Znovu mal na zabití býka väčší podiel Enkidu. Enkidu pritom urazil bohyňu Ištar a bohovia sa rozhodli potrestať ho za to. Gilgameš hodil do Ištar stehno z býka a tak odviedol jej pozornosť. Enkidu mal sen, v ktorom sa stretli všetci bohovia, aby sa pomstili Gilgamešovi a Enkiduovi za ich hrozné činy (zabitie Chumbabu a nebeského býka, urážka Ištar a vyrúbanie cédrov). Jedinou možnou odplatou by bola Enkiduova smrť. O niekoľko dní Enkidu ochorel a po 12-tich dňoch chorobe podľahol. Gilgameš ho 7 dní a 7 nocí oplakával, až ho nakoniec pochoval. Po smrti Enkidua sa Gilgameš vydal za Utanapištimom, niekdajším šuruppackým kráľom, ktorý prežil potopu sveta a dostal od bohov večný život.

Prekážky, cez ktoré musel Gilgameš prejsť na ceste za Utanapištimom:

  1. Levy, s ktorými sa stretol v noci, ale všetkých ich zahnal.

  2. Prešiel priesmykom medzi svahmi hory Mašu, kde už cesta viedla temnotami podsvetia. Jej vstupnú bránu strážili poloľudia-pološkorpióni. Upozornili Gilgameša, že cesta cez tento priesmyk trvá dvanásť dvojhodín a vládne tam hustá tma. Gilgameš sa hrôzami cesty nedal odradiť a požiadal muža-škorpióna aby mu otvoril bránu. Po úmornej ceste sa dostal na miesto, ktoré sa dalo prirovnať k raju.

  3. Stretol sa s bohom Šamašom a dostal sa bližšie k moru, kde žila krčmárka bohov Siduri. Rozprával jej o všetkom, čo hrdinské vykonal. Tá sa čudovala, prečo má potom vzhľad pútnika z veľkej diaľky, keď vykonal toľké činy. Vysvetlil jej, že ho ranila smrť priateľa Enkidua a že skutočne prešiel úmornú cestu. Potom ju požiadal, aby mu ukázala, kadiaľ sa dostane k Utanapištimovi. Povedala mu, že tadiaľto od stvorenia nikto nešiel a že je tadiaľ ťažký prechod. Keď Gilgameš prišiel za Utanapištimom poprosil ho, aby mu prezradil, ako dosiahol nesmrteľnosť, pretože to chce podstúpiť tiež. Utanapištim mu vysvetlil, že vtedy bohovia zoslali na svet potopu. Nad ním sa však zmiloval boh Ea (boh vôd a múdrosti) a  rozkázal mu postaviť veľkú loď,  na ktorej sa potom s rodinou a príbuznými zachránil. Bohovia prijali jeho obeť a dali jemu, aj jeho žene, večný život. Utanapištim sa dozvedel, že človek môže získať nesmrteľnosť aj tým, že vydrží šesť dní a sedem nocí vzdorovať spánku, ktorý je bratom smrti. Pretože Utanapištim vedel, že unavený Gilgameš to nedokáže, nakázal svojej žene každý deň chleba napiecť, aby ho tak usvedčil, že celý tento čas prespal. Gilgameš pri skúške neobstál a stratil tak možnosť získať večný život a musel sa vrátiť domov. Utanapištimova žena sa však nad ním zľutovala a poprosila svojho muža, aby mu prezradil, že na morskom dne rastie rastlina, čo vracia mladosť. Gilgameš sa za ňou vypravil a úspešne sa jej zmocnil. Rozhodol sa, že ju vezme do Uruku a dá ju tam ochutnať ľuďom. Tým si ju vyskúša. Sám ju neskôr zje a vráti sa mu mladosť. Počas cesty späť mu túto rastlinu zjedol had. Upadol z toho do smútku. Poznal márnosť svojho úsilia dosiahnuť večný život. Vrátil sa do Uruku a našiel útechu v tom, že si zachoval svoje meno výstavbou hradby, ktorá naveky bude chrániť mesto pred nepriateľmi.

Týmto sa pôvodne skončil epos o Gilgamešovi.

 

Dvanásta tabuľka: ENKIDU V PODSVETÍ

 

V časoch Sargona II. pripojili k 11. tabuľke ďalšiu, ktorej obsah len voľne súvisí s predošlým dejom. Je to asýrsky preklad druhej časti staršej sumerskej básne „Gilgameš a dub chulub“, ktorý vyhotovil istý kňaz (Nabuzukupkena). Enkidu vystupuje v tejto dvanástej tabuľke ešte ako živý, hoci podľa ôsmej tabuľky zomrel krátko po návrate z výpravy proti Chumbabovi a skôr ako Gilgamešov druh je tu ako jeho služobník. Text tejto tabuľky sa začína Gilgamešovým nárekom nad stratou obruče a paličky, ktoré mu spadli do podsvetia. Enkidu sa mu ich vypravil priniesť, ale za svoj čin zaplatil životom, to znamená, že musel už navždy zostať v ríši mŕtvych, lebo z nej niet pre smrteľníka návratu.


 

Použitá literatúra a pramene:

 

MATURUJEM ZO SLOVENČINY. 1. vyd. 2000. SPN Bratislava. ISBN 80-08-03154-9

SMIEŠKOVÁ, MARTINA: Krok za krokom k maturite – Literatúra. 1. vyd. 2007. Fragment Bratislava. ISBN 978-80-8089-065-0

ZMATURUJ Z LITERATÚRY 1. 2006. Didaktis Bratislava. ISBN 80-89160-02-6

Ukážky k maturitným zadaniam zo slovenského jazyka a literatúry.

www.gymonika.edu.sk/studium/slovensky_jazyk/uroven_b.doc[cit. 15.9.2015]