Vypracovala: Lenka Brhlíková


 

V španielčine sme sa už zoznámili s viacerými tvarmi slovesa a s viacerými spôsobmi. Poznáme už oznamovací, rozkazovací či podmieňovací spôsob. Okrem týchto troch typov má však španielčina aj spôsob, ktorý označujeme ako spojovací alebo inak povedané konjuktív či po španielsky subjuntivo.

Pomocou takéhoto spôsobu vyjadrujeme v španielčine:

 

  • Prianie, želanie, vôľu, výzvu, účel, radosť, ľútosť, obavu, pochybnosť, domnienku, ...

Je potrebné poznamenať, že pri konjuktíve je možné rozlíšiť prípady, kedy sa nedá nahradiť spôsobom oznamovacím a jeho použitie je vyslovene nutné. V iných prípadoch je zas možné konjuktív nahraditť oznamovacím spôsobom. Vtedy sa pre jeho použitie rozhodujeme podľa úmyslu hovoriaceho. Konjuktív použijeme všade tam, kde chce hovoriaci vyjadriť určitú pochybnosť, neistotu, domnienku a prítomný čas v takom prípade ak si je hovoriaci istý a určite presvedčený o správnosti svojho tvrdenia.


 

 

TVARY KONJUKTÍVU

 

Kojuktív sa tvorí nasledovným spôsobom:


HABL-AR

 

TEN-ER

 

ESCRIB-IR

 

indicativo

subjuntivo

indicativo

subjuntivo

indicativo

subjuntivo

hablo

hable

tengo

tenga

escribo

escriba

hablas

hables

tienes

tengas

escribes

escribas

habla

hable

tiene

tenga

escribes

escriba

hablamos

hablemos

tenemos

tengamos

escribimos

escribamos

habláis

habléis

tenéis

tengáis

escribís

escribáis

hablan

hablen

tienen

tengan

escriben

escriban


 

Všimnime si teda, že tvar konjuktívu slovesa závisí od prvej osoby jednotného čísla prítomného času slovesa (indicativo). Slovotvorný základ tohto tvaru slovesa použijeme na vytvorenie konjuktívu (subjuntivo) pridaním slovotvornej prípony. Na to aby sme vytvorili konjuktív (subjuntivo) použijeme presne opačnú príponu ako sme použili na vytvorenie prítomného času (indicativo) slovesa.

 

Napr.: habl-ar (infinitivo) →habl-a (indicativo) →habl-e (subjuntivo)



 

KONJUKTÍV V HLAVNEJ VETE


V hlavnej vete staviame konjuktív všade tam, kde chceme vyjadriť priane, vôľu alebo neistou. V niektorých prípadoch je však použitie konjuktívu vyslovene vyžiadané a viaže sa k danému slovesu, či myšlienke, ktorú chceme prostredníctvom vety vysloviť:

 

Dile que venga. (Povedz mu aby prišiel.) – tu je použitie konjuktívu viazané

Espero que venga. (Dúfam, že príde.)

Creo que venga. (Myslím si, že príde.)

Pienso que venga. (Myslím si, že príde.)



 

INDICATIVO:

 

Tengo su bolsa pues espero que vendrá. (Mám jeho tašku, tak očakávam, že príde.)

Después de prometermelo creo que vendrá muy pronto. (Potom ako mi to sľúbil si myslím, že príde veľmi skoro.)


 

Konjuktívom v hlavnej vete vyjadrujeme:


  1. Prianie

- pričom pred konjuktívom môže aj nemusí stáť uvádzacie que. Pri preklade do slovenčiny sa v obidvoch prípadoch použije „nech“.

 

¡Viva España! Nech žije Španielsko!

¡Que lo pases bien! Nech ti to dobre dopadne!


 

  1. Rozkaz