Vypracovala: Mgr. Halušková


 

 

Spracoval báje a povesti : Eduard Petiška

Literárny druh : epika

Literárny žáner : povesti a báje

Literárna forma: próza

Daidalos a Ikaros 

Daidalos žil v Grécku, bol veľkým umelcom. 

Často bol  obkolesený učeníkmi. Raz sa dvaja učeníci hádali, ktorý umelec je lepší, Daidalos alebo Tálos. Zhodli sa na tom, že Tálos dosiahne väčšiu slávu. Daidalos si vypočul tento rozhovor a rozhodol sa, že sa Tálosa zbaví. Zavolal ho na prechádzku, na Aténsky hrad, aby ho mohol zhodiť z útesu. Ako Tálos padal z priepasti, zachránila ho Aténa, ktorá ho premenila na čajku. Daidalos zo strachu ušiel na ostrov Kréta aj so svojím synom Ikarom. 

Kráľ Kréty Minós požiadal Daidala, aby postavil väzenia pre obra Minotaura. Po dokončení stavby chcel opustiť ostrov, no márne čakal na prichádzajúcu loď. Často hľadieval na oblohu, kde pozoroval vtáky a závidel im ich voľnosť. Vymyslel z vosku, pierok a nití krídla. Daidalos so svojím synom opúšťajú ostrov na zhotovených krídlach. Ikaros neposlúchol rady otca a vyletel príliš vysoko, čo sa mu stalo osudným, spadol do mora. 

Otec márne hľadal svojho syna, stratil sa mu z dohľadu. Vtom na hladine mora zazrel zvyšky krídel a uvedomil si, že syn neposlúchol jeho príkaz a letel privysoko. S nádejou, že mu more vydá syna, pristál na najbližšom ostrove a keď mu ho more vydalo, pochoval ho. Ako sedel na ostrove, priletela k nemu čajka, ktorá mu pripomenula jeho dávny čin. 

Odvtedy sa ostrov, kde je pochovaný Ikaros nazýva Ikaria. Daidalos odletel na Sicíliu, kde ešte budoval podivuhodné stavby. 

 

Nioba

Nioba bolo kráľovnou v Tébach. Jej manžel bol Amfión a jej otec bol Tantolos. Mala sedem dcér a sedem synov. Ľudia v jej kráľovstve išli obetovať bohyni Léto a jej deťom Apolónovi a Artemide. Niobu to veľmi urazilo a hnevala sa, prečo sa Tébanky klaňajú bohyni, ktorú nikdy nevideli a nie Niobe. Chválila sa, že má viac bohatstva ako hociktorá iná bohyňa a aj detí mám viac než bohyňa Léto, ktorá má len dve deti a ona má až sedem synov a sedem dcér.

Léto však všetko počula a nahnevala sa, že ju potupila obyčajná smrteľníčka. Apolón sa pomstil Niobe a zabil jej všetkých sedem synov. Aj jej manžel kráľ Amfión sa prebodol mečom, keď sa mu doniesla tá strašná správa. Nioba sa neprestala chváliť, že aj tak má viac, ostalo jej ešte sedem dcér. Nestihla ani dopovedať a Artemis zastrelila šesť dcér, len najmladšia ostala. Nioba ju prikryla telom a po prvý raz začala prosiť, aby jej nechala aspoň jednu dcéru. Zatiaľ, čo prosila dcéra jej umrela v náručí. Nioba sa zmenila v kamennú sochu, ktorá stále plače.

 

Prométeus


(potomok božského rodu Titana) vytvoril z hliny a vody človeka. Pallas Aténa (bohyňa jasného rozumu a múdrosti) mu vdýchla život, ducha. Prométeus naučil používať ľudí tento dar. Zeus žiadal, aby obetovali bohom. Prométeus nachystal dve kopy – tuk a mäso. Vládca uhasil všetky ohništia, ale Prométeus im oheň vrátil. Hefaistos teda zhotovil sochu ženy, Zeus jej vdýchol život. Nazval ju Pandorou (všetkým obdarenú), dal jej skrinku a poslal ju na Zem. Prométea dal Zeus prikovať v pohorí Kaukaz. Každý deň prilietal orol, aby sa nasýtil jeho pečeňou, ale on sa nepodrobil. Keď ho o stovky rokov neskôr uvidel Herakles (syn Dia), zabil dravca a daroval mu slobodu. Naveky však Prométeus musí nosiť železný prsteň s kúskom kameňa z kaukazskej skaly.