godis

 

Edmund Husserl. Narodil sa v roku 1859 v českom Prostějove. Neskôr sa s celou svojou rodinou presťahoval do Nemecka. Pokladáme ho za jedného z najvýznamnejších filozofov 20. storočia a považujeme ho za otca filozofického prúdu „Fenomenológia“. No Edmund Husserl sa nezaoberal len filozofiou ale aj matematikou, geometriou a  aritmetikou. Bol veľmi významným nemeckým učencom a pôsobil na mnohých univerzitách. Pôsobil na univerzitách v Göttingene a vo Freiburgu, prednášal však aj na mnohých ďalších univerzitách v Nemecku, USA, Británií, ako aj vo Francúzsku. Bol zároveň členom Americkej, Britskej a Francúzskej akadémie vied.

Ako filozof sa preslávil svojim učením, ktoré nazývame „Fenomenológia“. Bolo to učenie o tzv. „fenoménoch“. Pojem „Fenomenológia“ vznikol z gréckeho slova „phainomenon“ čo v preklade znamená „jav“. Fenomenológia sa venuje poznaniu a aj preto sa zaraďuje do systému Gnozeológie. Fenomenológia tvrdí, že svet je potrebné chápať v zmysle rôznych javov, procesov a vecí. Javy, procesy a veci sú vlastne fenomény, ktoré treba poznávať.

Fenomenológovia sa snažia nahliadnuť na veci a javy v ich autenticite, to jest poznať fenomény znova, akoby ich skúmali prvýkrát. Veci a javy treba poznať najprv ako niečo čisté, nové, očistené od všetkých pojmov. Fenomenológia preto vyžaduje návrat k tzv. čistej skúsenosti. V podstate je to znovu-poznanie základu veci alebo javu.

Husserl definoval fenomény ako to „čo sa nám ukazuje (javy a veci)“ a zároveň ich rozdeľuje do 2 vrstiev, vonkajšej a vnútornej.


1, vonkajšia vrstva– to je vrstva, ktorá sa dá poznať navonok. Človek túto poznáva prostredníctvom svojich zmyslov.

2, vnútorná vrstva(podstata) – je to vrstva, ktorú človek poznáva z vnútra. Ide pri tom o duchovný akt poznania, vnútornú skúsenosť človeka s danou vecou.

Ak chceme istý fenomén poznať z hľadiska jeho autenticity (bez predošlého zaškatuľkovania istými pojmami, alebo predošlým poznaním), tak musíme spoznať tak jeho vonkajšiu ako aj vnútornú vrstvu.

Husserl sa vo filozofii riadil zásadou „k veciam samým“. Podľa neho je nutné spoznať fenomény v ich čistej podstate. Fenomén teda máme poznávať objektívne. No a na to ho musíme očistiť od všetkého subjektívneho (definícií, pojmov, súvislostí, pocitov a pod). Objektivita je to, čo podľa Husserla fenomenológiu definuje. Fenomén sa dá správne a objektívne poznať jedine s jeho čistou podstatou. Úlohu objektívneho poznania plní podľa Husserla jediná veda a to filozofia. Práve filozofia je pramatkou všetkých vied a preto jej logicky pripadne táto úloha. Filozofia nemá skúmať reálny svet, ale čistú podstatu - má sa zaoberať svetom čistého vedomia. V tomto zmysle Husserl rozdelil vedy na tzv. eidetické vedy – to sú také ktoré skúmajú podstatu sveta, a vedy empirické - to sú také, ktoré naopak skúmajú isté fakty. Do kategórie tých prvých zaraďuje samotnú filozofiu do kategórie tých druhých všetky ostatné vedy.

Husserl vo svojom učení vytvoril aj takzvanú „fenomenologickú metódu“. Spočíva v odstraňovaní subjektívnych poznatkov. Z istého fenoménu vylúčim všetko, čo je subjektívne a ostane mi jedine čistá podstata a svetské vedomie. Toto svetské vedomie (je rušivý moment, ktorý pri poznávaní istého fenoménu vnímam – napr. okolie, pozadie a pod.) odstránim pomocou transcendentálnej redukcie. Potom sa nám odhalí absolútna (filozofická) pravda. Táto pravda má rovnakú platnosť ako aj matematické pravdy. Človek ju netvorí len objavuje a opisuje.

 

Husserl sa fenomenológii venoval celý svoj život a napísal množstvo diel, ktoré pojednávajú o Fenomenológii. K najvýznamnejším dielam patria nasledovné:

  1. Idey čistej fenomenológie a fenomenologickej filozofie.

  2. Kríza európskych vied a transcendentálna filozofia.